Voda v poľnohospodárskej krajine

Problematika vody v poľnohospodárskej krajine má osobitný charakter. Slovensko leží na orografickej streche Európy, čo vyžaduje racionálne hospodárenie s vodou v poľnohospodársky využívanej krajine. Rozloženie chodu klimatických prvkov počas roka, ktoré sa prejavuje predovšetkým nerovnomerným rozdelením zrážok a ostatných prvkov vodnej bilancie, významne ovplyvňuje množstvo fyziologicky účinnej vody v čase a priestore, ako aj jej dynamiku v retenčnom priestore krajiny.

Zásoba vody v zóne areácie pôdy je v systéme vodných zdrojov, ktoré zahrňujú:

I.podzemnú vodu,
II.povrchovú vodu,
III.pôdnu vodu, definovanú ako III. vodný zdroj. Ide o vodu priamo zapojenú do hydrologického a produkčnobiologického cyklu. Celkový objem v rizosfére poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) pri uvažovaní fyziologicky účinnej hĺbke 1 m a vlhkosti 25 % obj. je cca 7 miliárd m3, čo je 4,5-krát viac vody, ako vo všetkých akumulačných nádržiach na Slovensku. Tento vodný zdroj v poľnohospodárskej krajine a v produkčnom procese je bezalternatívny a citlivo reaguje na zmeny klímy, vplyv extrateristrických síl a na antropogénnu činnosť. Regulácia vodného režimu pôdy a úprava vodných pomerov v poľnohospodárskej krajine má preto svoje nezastupiteľné miesto. Vodohospodárske a pôdno-klimatické pomery u nás nezabezpečujú vhodné podmienky pre hospodárske využívanie značne obmedzeného pôdneho fondu. Podľa Smerného vodohospodárskeho plánu si odvodnenie vyžaduje 560 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a vlahový deficit postihuje 892 tis. ha ornej pôdy.

Pre zlepšenie vodohospodárskych pomerov v poľnohospodárskej krajine sa do 1. 1. 1996 vybudovali závlahy na 311 165 ha pôdy, postavilo sa 484 závlahových čerpacích staníc, 228 km závlahových privádzačov, 187 malých nádrží, odvodnenie na ploche 450 000 ha, 6 021 km odvodňovacích kanálov a 23 odvodňovacích čerpacích staníc.

Rozvoj vyspelej spoločnosti je podmienený zvyšovaním starostlivosti o tri existenčné zložky životného prostredia: vodu, pôdu a ovzdušie. Voda sa zaraďuje medzi najdôležitejšie prvky existencie života na Zemi. Snaha o jej využívanie v poľnohospodárstve má starú históriu.

Zdrojom vody v poľnohospodárskej výrobe (okrem zrážok) sú predovšetkým povrchové vody (cca 80 %) a podzemné vody (cca 20 %).

Povrchové vody sú využívané najmä na zavlažovanie a podzemné vody hlavne v živočíšnej výrobe a zásobovanie vidieckeho obyvateľstva vodou.

Prirodzené zrážky v priebehu vegetačného obdobia pokrývajú v nížinných oblastiach v priemere 60 – 80 % potreby plodín na vodu. Prakticky v každom vegetačnom období sa vyskytne 1 – 5 suchých periód, trvajúcich 10 až 15 dní, ktoré negatívne ovplyvnia rast a vývoj plodín a tým aj ich úrodu.

Potrebu zavlažovania v jednotlivých oblastiach a regiónoch SR určuje predovšetkým deficit vodných zrážok a ich ročné rozloženie, ale aj ďalšie klimatické činitele, napr. teplota vzduchu a sýtostný doplnok. Faktormi, ktoré u nás určili potenciálnu potrebu závlah, boli tiež disponibilnosť vodných zdrojov na zavlažovanie a pôdne pomery.

Pôda značne ovplyvňuje využitie intenzifikačných činiteľov a tým aj ekonomiku zavlažovania. Preto sa umiestnenie závlah uprednostňuje na pôdach, ktoré prinesú maximálny ekonomický efekt.

Vlastný názor na tému:

Už prognózy spred niekoľkých rokov predpokladali, že po roku 2000 bude takmer 1/6 obyvateľstva zemegule zápasiť s nedostatkom, resp. nevyhovujúcou kvalitou vody, rast obyvateľstva a potreba zabezpečenia ich výživy a prognózované klimatické zmeny. Žijeme v roku 2005 a môžeme byť svedkami, že v niektorých krajinách je pitnej vody nedostatok. V našej republike to zatiaľ nehrozí, vody máme dostatok. Vodu využívame na zavlažovanie mnohých polí, keďže klimatické podmienky spôsobujú, že v niektorých častiach je sucho, a tak môžeme dopestovať mnohé plodiny, kt. vodu nevyhnutne potrebujú. Bude to v našej krajine takto vyzerať vždy? O koľko rokov sa prejaví kríza?