Technológia čistenia odpadových vôd

1. Odpadové vody

– podľa zákona o vodách sa považuje za odpadovú vodu voda použitá v sídliskách, obciach, domoch, zdravotných zariadeniach, poľnohospodárskych prevádzkach, priemyselných závodoch a iných objektov, keď má po použití zmenenú akosť. Sú tam rozpustené rôzne látky rôzneho zafarbenia a pachu. Patria sem aj vody z nich odtekajúce, ktoré môžu ohroziť akosť povrchových a podzemných vôd.

2. Rozdelenie odpadových vôd podľa znečistenia:

a)splaškové – komunálne odpadové vody zo sídlisk, splachy z ulíc, dvorov a striech. Sú znečistené baktériami, a tým podmieňujú hnilobné procesy.

b)priemyselné – odpadové vody v banskom, chemickom, potravinárskom, drevospracujúcom priemysle. Je tu nebezpečenstvo mikrobiálneho znečistenia.

c)poľnohospodárske – znečisťovanie vôd nastáva vplyvom hnojív, pesticídov, postrekov (močovka, komposty). Poľnohosp. odpadové vody predstavujú riziko havarijných situácii.

3. Zdroje znečistenia vôd:

a)fyzikálne – zapríčiňujú ho nerozpustné prímesi org. alebo anorg. pôvodu, ktoré môžu byť vo vode rozptýlené ako suspenzia alebo tvoria usadeniny, kt. sa vznášajú alebo plávajú na hladine.
b)chemické – rozpustné prímesi tuhého, kvapalného, alebo plynného skupenstva.
c)biologické – sú to organizmy a produkty ich metabolizmu. Najnebezpečnejšie sú choroboplodné zárodky a rádioaktívne látky.

4. Zdroje podľa pôvodu:

a)prírodné – sú to klimatické, geomorfologické pôdne činitele, kt. sú spôsobené eróznym odnosom, vylúhovaním, pôdy, lavíny, zosuvy....

b)antropogénne – sú vyvolané osídlením, priemyslom, poľnohospodárstvom, dopravou, alebo vypúšťaním prevádzkových odpadov do tokov a nádrží.

5. Zdroje podľa miesta vzniku a doby trvania:

a)líniové – znečistenie spôsobené dopravou, budovaním ciest a železníc pozdĺž tokov.
b)bodové – zneč. voda z domácností, priemyselných objektov, kanalizácií, skládok....
c)plošné – voda z polí a pasienkov.
d)globálne – úbytok ozónovej vrstvy a globálne otepľovanie spôsobujú biologické zmeny vo vode.
e)havárie – predstavujú neočakávane, nepravidelné a okamžité znečistenie vody.6. Zdroje znečistenia podľa chem. zloženia:

1)znečistenie anorganickými látkami:

a)anorg. zlúčeniny dusíka – NH3, NO3, NO2 – zdrojom znečistenia sú odp. vody z poľnohosp. výroby alebo vody z tepelného sprac. uhlia
b)anorg. zlúč. fosforu – zdrojom fosforu sú splachy z fosfor. hnojív alebo pracích prostriedkov
c)ťažké kovy – ako prvky sa vyskytujú vzácne. Zdrojom sú priemys. odp. vody a agrochemikálie

2) znečistenie org. látkami :

a) ligníny a huminové látky – zneč. vody pri výrobe celulózy. Ich obsah vo vodách spôsob. penivosť, hendé zafarbenie a pach.
b) toxické org. látky – pesticídy, tenzidy a ropné látky sú biologicky ťažko rozložiteľné látky a majú karcinogénne účinky.

7. Čističky odpadových vôd

– odpadové vody pred ich vypustením do tokov je potrebné primerane upraviť čistením:

a)mechanickým spôsobom – na zachytávanie plávajúcich nečistôt slúžia sitá, lapače slúžia na zachytávanie tukov a piesku. Sedimentálny kal na dne nádrží sa spracováva vyhnívaní v komorách a odvodňuje sa na kalových poliach.
b)chemický spôsob – uplatňuje sa tu zrážanie a dezinfekcia chlórom.
c)biologický spôsob – podstatou je biochemický rozkladný proces.

Čistenie odpadovej vody:

Splašková voda sa privádza hlavnou stokou do čistiarne, kde sa na česlách a jemných sitách zbaví hrubých plávajúcich nečistôt. Voda sa usadí cez vrstvu štrku a piesku v lapači tuku, kde sa tuk oddelí od vody. Do vody sa potom naočkuje kal, ktorý obsahuje mikroorganizmy, ktoré mineralizujú organické nečistoty vo vode, a ktoré sa neskôr usadia v usadzovači. Kal sa odvádza potrubím do vyhrievacej nádrže, kde sa vyhnitím získa plyn metán, ktorý sa využíva na vykurovanie zariadenia. Kal sa nechá potom vysušiť a môže sa použiť ako hnojivo. Voda sa následne vedie do aktivačnej nádrže, kde sa opäť kalom čistí, a potom dezinfikuje.

8. Samočistiaca schopnosť vôd:

– je to prirodzený proces, kt. sa povrchové vody zbavujú znečisťujúcich látok, obnovujú svoju pôvodnú čistotu a akosť. Znečisťujúce látky sa rozkladajú v povrchovej vode na stabilné až elementárne prvky (H2O, CO2, CH3, NO2). Pre samočistenie je rozhodujúci prístup kyslíka do vody z ovzdušia, kt. vytvára priaznivé podmienky pre čistenie. Pri nedostatku kyslíka a silnom organickom znečistení vody, má rozklad organických látok povahu hnitia. Jeho výsledkom sú jedovaté látky (metán, amoniak, sulfán). Prirodzený stav je porušený a vodný tok zapácha.

Typy samočistenia:

a)fyzikálne procesy – je to sedimentácia nerozpustných látok. Organické a anorganické častice s väčšou hustotou ako voda sa usádzajú na dne riek ako dnové sedimenty. Uplatňuje sa tu disperzia a difúzia, ktoré rozptyľujú znečisťujúce látky v povrchových vodách.

b)chemické procesy – prejavujú sa vzájomným pôsobením látok nachádzajúcich sa v odpadovej vode. Dochádza k neutralizácii, zrážaniu a oxidácii. Pri chemických procesoch nastáva premena odpadovej vody.

c)biologické procesy = mineralizácia – je to činnosť organizmov, ktoré sa vznášajú alebo aktívne pohybujú vo vode. Baktérie sa živia organickými látkami a rozkladajú ich na látky rozpustné vo vode. Prijímajú ich vodné rastliny a tie sú potravou živočíchov. Po vyhynutí živočíchy sú potravou pre baktérie.