Povrchová voda, jej význam, ochrana a využitie

1. Povrchová voda:

– voda odtekajúca alebo zadržovaná v prirodzených, umelých nádržiach na zemskom povrchu. Môže vzniknúť zo zrážok, z výverov podzemnej vody, z roztápajúcich ľadovcov ....

- vodný útvar prijímajúci vodu z určitého povodia sa nazýva vodný recyklient.

2. Rozdelenie podľa pohybu:

a)tečúca

– prirodzená – potoky, rieky
– umelá – prieplavy, kanály

b)stojatá

– prirodzená – moria, oceány, jazerá
– umelá – rybníky, vodné nádrže

3. Rozdelenie povrchových vôd podľa lokality:

a) kontinentálna – obsahuje hydrogénuhličitan vápenatý
b) morská – obsahuje NaCl

4. Rozdelenie vody podľa pôvodu:

a) prírodná
b) umelá

Prírodná

– atmosférická
– podzemná
– povrchová

Atmosférická = zrážková:

a)plynná – vodná para
b)pevná – kvapky a kryštáliky
c)kvapalná = zrážky

– tuhé – sneh, ľadovec, inovať, poľadovica
– kvapalné – dážď, rosa, hmla

Podpovrchová voda

– podľa pôvodu

– vatózna
- juvenilná

– podľa zloženia

– pôdna
– podzemná – obyčajná
– minerálnaRozdelenie podľa tvrdosti

– veľmi mäkká – do 40 mg CaO/l
– mäkká – 40 – 60 mg CaO/l
– priemerne tvrdá – 60 – 120 mg CaO/l
– dostatočne tvrdá – 120 – 130 mg CaO/l
– tvrdá – 130 – 180 mg CaO/l
– veľmi tvrdá – viac ako 180 mg CaO/l

5. Druhy vôd

– pitná
– úžitková
– odpadová

Pitná – obsahuje určité množstvo soli (10 až 100 mg na l.) Pri väčšom obsahu soli sa voda označuje ako minerálna. Pre veľké množstvo spotrebiteľov nám voda nepostačuje, preto sa musia využívať povrchové vody. Tieto sa musia upravovať filtráciou, bakteriologicky a musí vyhovovať chemickým zložením, čírosťou a musí byť zdravotne nezávadná.

Úžitková – patrí sem všetka voda, ktorá sa využíva inak ako pitná. Nároky na biologickú a chemickú kvalitu sú rôzne, podľa konkrétneho použitia (potravinárky, chemický, papiernický priemysel). Voda na chladenie a ohrievanie rôznych zariadení. Voda tvorí aj reakčné prostredie pri rôznych výrobách v chem. a potravinárskom priemysle.

Odpadová – zahŕňa všetky vody z domácností priemyselných závodov, poľnohospod. závodov. Sú tam rozpustené a rozptýlené rôzne látky, rôzneho zafarbenia a pachu.

6. Čistenie povrchovej vody:

Pomalá filtrácia – voda postupuje cez vrstvy jemný piesok, jemný štrk a hrubý štrk. Filtračná vrstva – blana, kt. sa po čase zanesie kalom a stane sa zle priepustná a musí sa vymeniť. Plocha filtračnej nádrže je 2000 – 3000m2.

Rýchla filtrácia – nasleduje po čírení vody chemikáliami a tým, že sa pridávajú chemikálie vznikajú vo vode zrazeniny, ktoré na svoju plochu zadržiavajú mikróby a rôzne nečistoty.

Čírenie – pridávaním síranu železnatého a chlóru

Dezinfekcia – robí sa chloráciou, ožarovaním, ultrafialovými lúčmi. pri chlorácii sa uvoľňuje kyslík, ktorý ničí baktérie a mikroorganizmy.

Chlorácia – pri tejto reakcii chlóru a vody sa uvoľňuje kyslík, kt. ničí baktérie a mikroorganizmy.

7. Význam povrchovej vody a význam pre človeka:

- povrchové a podzemné vody sú jedným zo základných surovinových zdrojov, tvoria dôležitú zložku prírodného prostredia a slúžia na zabezpečovanie hospodárskych a ostatných celospoločenských potrieb.
- pre svoju nenahraditeľnosť vode je najrozšírenejšou látkou na Zemi.
- je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.
- pre rastliny je významne nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.
- pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.
- využíva sa v potravinárskom, chemickom priemysle.
- na umývanie rôznych zariadení, napríklad v pivovaroch na umývanie kadí.
- na chladenie a ohrievanie rôznych zariadení.
- tvorí aj reakčné prostredie pri rôznych výrobách v chemickom a potravinárskom priemysle.
- v poľnohospodárskom priemysle na zavlažovanie pôdy.
- na skrášľovanie krajiny, výživu ľudstva, podnebný a pôdny činiteľ, osobná a verejná hygiena človeka, čistenie a odstraňovanie odpadkov, vykurovanie a klimatizácia.