Pôda a voda

Čo je to pôda?

Či ide o černozem, červenozem, hnedozem alebo žltozem, či tvoria mocnú vrstvu alebo tenkú vrstvu skalného položia, pôda je všade zložitou substanciou. Jej základom sú vždy zvetrané alebo erodované úlomky hornín – íly, silty a piesky. Avšak tieto zložky sa stávajú pôdou len za predpokladu, že sa spájajú s organickými materiálmi, odumretými či tlejúcimi zbytkami flóry a fauny. Dôležitou súčasťou pôdy je i voda, ktorej veľmi tenká vrstva prilieha k nespočetným drobným úlomkom hornín, a vzduch, ktorý zaplňuje voľné priestory medzi nimi.

Pôda nie je ani zďaleka sterilná, kypí v nej život, zvlášť v jej vrchných vrstvách. Niektoré formy života sú priamo pozorovateľné. Pôdou sa prepletajú korene rastlín, prevŕtavajú ju dážďovky, hmyz, krtkovia a ďalšie živočíchy. Väčšina jej obyvateľov je však neviditeľná. V každom hektáre životodarnej pôdy totiž nájdeme celé kilometre podhubia, sto milióny baktérií plno ďalších mikroorganizmov.

Odkiaľ sa pôda berie?

Život na Zemi so svojím nekonečným kolobehom rastu a odumierania by nebol možný bez bohatej pôdnej vrstvy našej planéty. Pôda je totiž laboratóriom, kde sa minerály stávajú potravou pre živé rastliny a odumierajúce rastlinné i živočíšne organizmy sa rozkladajú na živiny, aby na nich mohli opäť žiť a rásť nové rastliny.

Nie vždy však mala planéta svoju pôdnu vrstvu. Po milióny rokov bol jej povrch len holou skalou, ktorá postupne zvetrávala. Opakovaným zamŕzaním a roztápaním sa hornina rozťahovala a zmršťovala, praskala a rozkladalo ju chemické zvetrávanie. Rozrušoval ju vietor a voda a tie potom prenášali zvetraný materiál z miesta na miesto. Aj pomaly sa pohybujúce ľadovce horninu drvili, brúsili a mleli na jemné častice. Nakoniec sa objavili a uchytili suchozemské rastliny. Niektoré sa ujali priamo na holých skalách, iné na jej vrstve tvorenej nahromadenou zvetralinou. Tak žili a umierali celé generácie rastlín a ich pozostatky sa stávali súčasťou neživej masy nerastných častíc a postupne ju pretvárali v zázračne životodarnú pôdu.

Vzniká pôda i dnes?

Pôda stále vzniká a zaniká. Odnáša ju vietor a voda a väčšia časť odviatych a odplavených častíc končí v mori, kde sa po miliónoch rokov znovu konsoliduje ako hornina. Vznikajú nové pohoria a sú znovu vystavené útokom zvetrávania a erózie. Skaly sa drobia a ich úlomky sa stávajú východzím materiálom pre opätovné vytváranie pôdy.

I keď ide o proces veľmi pomalý, môžeme vznik pôdy v malom meradle pozorovať priamo.

Na holých skalných vyvýšeninách sa ako prvé a občas i ako jediné rastliny uchytávajú odolné porasty lišajníkov. Tieto podivné primitívne rastliny ku svojmu životu nepotrebujú pôdu. Vytvárajú kyseliny, a tými skutočne napomáhajú rozkladať horninový povrch.

V rôznych priehlbinách sa môžu zhromažďovať zvetrané úlomky hornín a odumreté zbytky lišajníkov. Tam sa skoro zachytí mach a i jeho tlejúce pozostatky sa nakoniec zapojujú do pôdotvorného procesu. V miestach, kde sa nakopí dostatok zvetralín, začne rast plevel a možno i nejaký ten ker. Behom času vznikne na mieste niekdajšie pusté skaly znateľná vrstva pôdy.Je možné pôdu zničiť?

Pôda chránená rastlinným príkrovom si môže plodnosť zachovať na veky. Lístie a vetvičky zmäkčujú dopad dažďových kvapiek a vrstva koreňov zabraňuje premiesťovaniu pôdnych častíc. Hneď ako sa rastlinný príkrov odstráni, zem je vydaná na milosť a nemilosť obnaženiu podložia a erózii. Prudké lejaky vyrývajú na nechránených svahoch hlboké brázdy. Dokonca i slabý dážď dokáže odniesť tenkú vrstvu životodárnych častíc a behom niekoľko mesiacov sa tak odplavia celé tony hodnotnej ornice. Veľké množstvo pôdy môžu odviať aj vetry, a to hlavne v obdobiach sucha.

Pôda, ktorá zmizne, je stratená navždy. Našťastie existuje celá rada spôsobov ako úrodnú pôdu pred eróziou ochrániť. Ochranné pásy stromovín – vetrolamy- spomaľujú vetry a chránia pôdu na svojej záveternej strane. Ochranné výsevy rýchlo rastúcich rastlín zabraňujú premiesťovaniu zeminy na plochách ležiacich ľadom.

Odtok dažďových vôd na svahoch spomaľuje priečna orba. Rovnaké výsledky prinášajú zakladanie terasových polí a striedavý výsev pruhov rozličných kultúr na svahoch. V rámci systému, ktorému sa hovorí minimálna kultivácia, sa vysávajú niektoré plodiny ako napríklad sója bez predchádzajúcej orby, a teda i bez porušenia pôdneho povrchu. Týmito metódami sa poľnohospodári bránia proti stratám cennej pôdy.

Voda

Voda je neoddeliteľná súčasť nášho života. Túto skutočnosť si takmer vôbec nikto neuvedomuje. Je to základné prostredie, v ktorom sa začal vyvíjať život na našej planéte pred mnohými miliónmi rokov. Je to práve voda, vďaka ktorej tu sme, kvôli ktorej existujeme.

Voda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré sú nevyčerpateľné. Je jej nadbytok, ale jej kvalita sa čoraz viac znižuje. Hlavným problémom, ktorý trápi súčastných ekológov, týkajúcich sa vody, je jej znečisťovanie. A to nielen v globálnom zmysle, ako sú napríklad havárie obrovských tankerov, ktoré vypustia ročne do morí a oceánov niekoľko miliónov litrov nafty. Niekto si pomyslí, veď moria sú obrovské? No áno, ale keď uvážime, že jeden liter nafty znečistí, znehodnotí viac ako desaťtisíc litrov vody, tak je to dosť. A to nehovoríme o obrovskom počte uhynutých morských živočíchov, riasach a planktóne.

Na druhej strane však z celosvetového hľadiska voda pôsobí škodlivo. Je to jej plynné skupenstvo - vodná para. Tá má za dôsledok vytváranie skleníkového efektu, čo je na ďalší vývoj na zemi dosť nepriaznivé. Postupné zvyšovanie teploty spôsobené týmto faktorom, sa odrazí v topení obrovských ľadovcov na oboch póloch, a tým sa začnú dvíhať hladiny oceánov. Do roku 2050 sa to počíta asi o jeden meter. Možno sa niekomu zdá, že je to málo. Ale naozaj?

Keď stúpajúca voda zaplaví tisíce hektárov prímorskej pôdy, tým sa zníži množstvo pevniny a asi 200 miliónov ľudí príde o svoje domovy. To je však iba jeden z mnohých vplyvov vody. Aj keď v nedávnej minulosti sme zažili ničivé povodne, vplyv vody na náš život je nepopierateľný. Veď aj ľudské telo, a to 70%, tvorí voda. Je to základné prostredie, v ktorom prebiehajú všetky bunkové činnosti. Veď ako by vyzerala naša zem bez vody? Ako púšť. Nikde žiadne stromy, rastliny. Bola by to iba holá pustatina. A kde by boli ľudia? Veď všetci vieme, že v zelených častiach rastlín - listoch, prebieha proces premeny oxidu uhličitého na kyslík. Dalo by sa žiť bez neho? A čo potrava? Veď keby nebolo rastlín, nebolo by zvierat. A môže človek žiť aj bez potravy? Asi nie.

Je to obrovský súbor vzájomných vzťahov, ktoré však tvoria ucelený systém. No záver je jednoznačný. Musíme sa starať o ochranu čistoty vody, o jej racionálne využitie - nesmieme ňou plytvať, lebo bez nej by nebol vznikol na Zemi život a bez nej by sme tu neboli ani my.

Voda je najdôležitejšia zlúčenina na Zemi. Nachádza sa na jej povrchu, v atmosfére, zvieratách a rastlinách. Obrovské množstvá vody sa denne používajú v domácnostiach a v priemysle, napr.: vo výrobných procesoch, na chladenie v chemických zariadeniach. Obyčajne obsahuje malé množstvo rozpustných plynov, solí a nečistôt.

Voda (H2O) – oxid vodíka a jedna z najbežnejších zlúčenín na Zemi. Je to bezfarebná kvapalina, bez zápachu, ktorá tuhne pri teplote 0°C a vrie pri teplote 100°C. Najhustejšia (1 g na cm3) je pri 4°C. Voda je najznámejšie rozpúšťadlo. Skladá sa z polárnych molekúl navzájom pospájaných vodíkovými väzbami. Vzniká spaľovaním vodíka s kyslíkom. Ľad je tuhá forma vody. Má molekulovú štruktúru, v ktorej molekuly sú od seba viac vzdialené ako vo vode. To je dôsledok vodíkových väzieb, a preto hustota ľadu je menšia ako vody a voda pri mrznutí zväčšuje svoj objem - expanduje.Atmosferická voda:

Vlhkosť je množstvo vodných pár vo vzduchu. Závisí od teploty. V teplom ovzduší je vyššia (4% ovzdušia) ako v chladnom.

Hygroskopická látka je látka, ktorá je schopná absorbovať vodnú paru až do 70% vzhľadom na vlastnú hmotnosť. Hygroskopické látky pritom zvlhnú, ale nerozpúšťajú sa.

Rozplývavosť je schopnosť tuhej látky absorbovať vodnú paru a rozpúšťať sa v nej za vzniku koncentrovaného roztoku.

Zvetrávanie je dej, pri ktorom kryštalická látka na vzduchu stráca časť svojej kryštalickej vody. Na jej povrchu zostáva práškový povlak.

Zásobovanie vodou:

Destilovaná voda je voda, z ktorej boli odstránené soli destiláciou. Je veľmi čistá, ale obsahuje malé množstvá rozpustených plynov. Odsoľovanie je odstraňovanie solí z morskej vody. Robí sa destiláciou alebo výmenou iónov.

Čistenie je získavanie čistej vody, pri ktorom sa z nej odstraňujú baktérie a iné škodlivé látky.

Tvrdá voda je voda, ktorá obsahuje soli vápnika a horčíka pochádzajúce zo skál, cez ktoré tiekla. Voda, ktorá neobsahuje tieto soli, sa nazýva mäkká voda. Poznáme dva druhy tvrdosti

- prechodnú (dá sa pomerne ľahko odstrániť)
- trvalú (odstraňuje sa ťažšie)

Prechodná tvrdosť je druh tvrdosti vody zapríčinený soľou – hydrogenuhličitanom vápenatým rozpusteným vo vode. Dá sa odstrániť povarením, pri ktorom sa vylúči biela tuhá látka (málo rozpustný uhličitan vápenatý alebo vodný kameň).

Trvalá tvrdosť je významnejší druh tvrdosti vody zapríčinený soľami vápnika a horčíka (sírami a chloridmi) rozpustenými vo vode. Nedá sa odstrániť varom, ale destiláciou alebo zmäkčovaním vody (pomocou iónomeničov alebo zmäkčovadiel vody).

Výmena iónov je metóda zmäkčovania vody. Voda prechádza cez takú látku ako je zeolit, ktorý odstraňuje ióny vápnika a horčíka a nahrádza ich iónmi sodíka. Aj niektoré polyméry sa používajú ako vymieňače iónov.

Zmäkčovadlá vody sú látky na odstraňovanie trvalej tvrdosti. Reagujú so soľami vápnika a horčíka za vzniku zlúčenín, ktoré nereagujú s mydlom. Sóda na pranie je bežný názov pre hydrát uhličitanu sodného. Používa sa v domácnostiach ako zmäkčovadlo vody.

Ako využíva vodu človek?

Človek pre svoju dennú potrebu využíva pitnú vodu. Pitná voda musí byť zdravotne bezchybná. Rozvojom civilizácie prirodzené zdroje pitnej vody nestačia. Na pitnú vodu sa musí upravovať povrchová voda. Úprava povrchovej vody sa robí vo vodárňach. Najskôr sa nechajú usadiť tuhé látky, potom sa do vody pridávajú chemické látky. Tieto s nečistotami tvoria zrazeninu, vznikajú vločky, ktoré sa usadzujú na dno. Takto upravená voda sa prefiltruje cez pieskový filter. Filter zachytí neusadené vločky a iné nečistoty. Nezachytí však napr. oleje, farby, ktorými mnohí nezodpovedný ľudia znečisťujú vodné toky.

Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. V súčasnosti je na Zemi nedostatok pitnej vody.

Táto je čoraz vzácnejšia a drahšia. Povinnosťou každého je, aby vodu zbytočne a nadmerne neznečisťoval, napr. pri umývaní riadu v nadmernom množstve saponátu.

Vodou by sme mali čo najviac šetriť. Každý zbytočne minutý liter vody nás všetkých ochudobňuje. Aj umývanie riadu pod tečúcou vodou je veľkou stratou vody.

Technici dômyselne konštruujú rôzne zariadenia na šetrenie pitnou vodou, ak sú ekonomické koncovky na prívod vody, dávkovače vody pri umývaní rúk a pod. Aj v našich domácnostiach sa stále viac používajú automatické práčky s tzv. ekosystémom. Vodohospodári sú presvedčení, že dômyselnou sieťou vodných nádrží sa zabezpečia dostatočné zdroje pitnej vody. Najväčším vodohospodárskym dielom na Slovensku je vodné dielo Gabčíkovo. Myslím si, že ochrana vody je veľmi dôležitá. Bez vody si svoj život neviem predstaviť.