Ak hovoríme o znečistení povrchových vôd, rozlišujeme dva typy znečistenia:

1. Znečistenie havarijné, jednorázové a mnohokrát s katastrofálnymi okamžitými dopadmi, spojenými úhynom vodných organizmov a inými škodami.
2. Znečistenie dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znečisťovaným. Celkovo negatívne ovplyvňuje vodné prostredie a skladbu potravinovej ponuky, takže niektoré druhy rýb v postihnutých úsekoch riek vymiznú.

Mali by sme si uvedomiť, že nielen pre človeka je čistá voda nutná. Voda už zďaleka nie je považovaná iba za surovinu, ale je chápaná ako základná súčasť životného prostredia, na ktorú musíme pozerať v súvislosti s ostatnými zložkami a ktorú je potrebné zachovať pre budúce generácie v čo najväčšom množstve a v najlepšej kvalite.

Mali by sme si uvedomiť, že toxické znečistenie nepozná hranice a predstavuje riziko aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znečistenia. Znečisťujúce chemické látky sa odparujú v regiónoch s teplejším podnebím, pomaly sa dostávajú do atmosféry a pomocou prúdenia vzduchu sa dokážu premiestniť do oblastí vzdialených stovky i tisíce kilometrov od zdrojov znečistenia. Keď tieto látky spolu so vzduchom stúpnu do určitých výšok, alebo sa dostanú do chladnejších ochladzujú sa, klesajú a kondenzujú sa. Na zem padajú v podobe zrážok, či už snehových alebo dažďových.

V zásade možno kontaminujúce látky rozdeliť na:

- biologické - znečistenie je spôsobené patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami,
- organické - fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, alebo organochlorové zlúčeniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých komunálnych odpadov,
- rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu - chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforečných, priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z ČOV.

Zdroje kontaminujúcich látok môžu byť nasledovné:

- kontaminanty nachádzajúce sa ako prirodzená (prírodná) zložka v horninách a mineráloch, zvetrávaním ktorých sa vytvorila pôda.
- kontaminanty nachádzajúce sa ako súčasti živín v niektorých bežne používaných priemyselných hnojivách, pesticídoch, ale i hnojivách animálnych, ako i priemyselne vyrábaných kompostov. Môžu byť tiež súčasťou závlahových vôd, alebo výsledkom havárií na ropovodoch.
- kontaminanty ako produkty veternej a vodnej erózie ako kontaminanty geochemické
- kontaminanty pochádzajúce z emisií energetických zariadení a technológií.

Pesticídy:

sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá.

Podľa biologického účinku ich delíme na:

1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom,
2. herbicídy -proti burinám,
3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP)
4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom
5. iné-napr.repelenty,atraktanty...

Povolené limity pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi.

Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky a organofosforové zlúčeniny DDT:

pôvodne objavený ako liek proti malárii a žltej horúčke, rozpustný v roztokoch, v prírode sa neodbúrava, je karcinogénny, kedysi sa používal na posyp proti pásavkám zemiakovým. Dnes je zakázané ho aplikovať .