Či si to uvedomujeme, alebo nie, nastáva celkové vysušovanie celej planéty, to znamená, že aj Slovenska. Každý by sa mal pričiniť o zastavenie tejto činnosti, pretože vysušovaním kontinentov si privolávame sami rôzne prírodné katastrofy.

"Pomôžte zastaviť vysušovanie Slovenska," znie výzva občianskeho združenia Ľudia a voda, ktorou sa aktivisti združenia na Deň Zeme v znamení vody obrátili na všetkých slovenských občanov a teda aj na Vás!.

Prosba smeruje aj k zložkám verejnej správy ako sú obce, mestá, regióny aj parlament. Oni môžu pomôcť zastaviť vysušovanie Slovenska vo svojich strategických územno - rozvojových programoch aj prostredníctvom legislatívnych noriem. Zabrániť vysušovaniu sa dá aj tým, aby sa v rámci protipovodňovej ochrany nepovolilo správcom tokov kanalizovať vodné toky v obciach. Zložky verejnej správy by mali pochopiť, že obce potrebujú systémovú protipovodňovú prevenciu prostredníctvom spomaľovania odtoku dažďových vôd z plôch povodní.

Ďalšia výzva smeruje aj na všetkých vlastníkov domov. V každej záhradke sa nájde priestor pre akumuláciu dažďovej vody. Táto voda bude užitočná v období sucha, nebudete musieť platiť kanalizácii za záchyt dažďovej vody a prispejete k zastaveniu drastického vysušovania.

Občianske združenie varuje pred prehlbovaním nebezpečného trendu v podobe globálneho nedostatku vody v 21. storočí. V súčasnosti viac ako miliarda ľudí na planéte nemá prístup k pitnej vode a viac ako dve miliardy nemajú hygienické štandardy potrebné pre život. Človek zlikviduje počas svojho života pri zabezpečovaní životných potrieb vyše 3 000 metrov kubických sladkých vôd. Táto voda chýba v životnom prostredí aj v malom hydrologickom cykle a uskladňuje sa v oceánoch. Tým sa prehlbuje nerovnováha medzi vysúšajúcimi sa kontinentmi a chladným oceánom. To zvyšuje riziká smerujúce k nekontrolovateľným zmenám v globálnom ekosystéme.
Čas sa nedá zastaviť a čakať, že možno sa to nejako spraví. Ale vysušovanie a jeho vplyvy sú nezvratné. Už sú také intenzívne, že sa nedajú takto porovnávať.

Nakoniec to vychádza tak, že práve vysušovanie spôsobuje živelné pohromy. Zoberme si príklad - na severe máme horský masív a na juhu hospodársky využívanú pôdu - juh je teda oveľa viac vysušený ako sever a je tam vyššia teplota ako v minulosti. Tým sa v atmosfére vyvolávajú difúzne javy - teda z teplejšej zóny sa vodné pary z ovzdušia vysávajú a kopia sa v chladnejšej zóne a potom spadnú.

Pre lepšie pochopenie jeden príklad: Takýto princíp fungoval aj v Jarovniciach, kde je ostrov lesa - Bachureň, a dookola je všetko obhospodarované. Spôsobili sme vysušenie krajiny a koncentráciu zrážok nad chladnejšou zónou. V týchto lokalitách, teda v celom Karpatskom oblúku, bude dochádzať k povodniam.

Podobné lokality, kde pred nedávnom došlo k povodniam sú napríklad Krupina, Tribeč, Slánske vrchy a tak ďalej. Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe neočakávanej odplaty. Ďalším problémom, čo sa týka vody je znečistenie chemickými a inými látkami. Voda má istú schopnosť samočistenia, ktorá siaha však len do určitej miery.