Pôdna vlaha

Toto označenie nie je úplne jednotné. S prihliadnutím ku skupenstvu vody a ku vplyvom, ktoré na jej molekuly pôsobia rozdeľujeme pôdnu vlahu na:

· Vodná para vzniká vyparovaním vody v hornine pri zvyšovaní jej teploty alebo prechádza do tekutého stavu pri jej ochladzovaní (kondenzácia). Vo vzduchu preliačin a puklín sa môže premiestňovať v hornine podľa jej miestneho napätia.

· Absorbčná voda tvorí na povrchu puklín nesúvislé alebo súvislé blanky o hrúbke 5 až 15 molekulárnych vrstiev, pripútané k jej povrchu fyzikálnymi silami príťažlivosti (absorbčnými). Jej množstvo v hornine je však veľmi premenlivé a to zvlášť vo vrchnej vrstve pôdy, kde k tomu značne prispieva aj jej využitie koreňovým systémom rastlín.

· Kapilárna voda zaplňuje póry menšie než 1mm a pukliny menšie než 0,25 mm, v ktorých je k povrchu pevnej hmoty pripútaná kapilárnou silou. Trvalé sa vyskytuje v jemnozrnných sypkých horninách nad hladinou podzemnej vody.

· Pôdny ľad pri poklese teploty pôdy pod 0 °C. Tvorí sa najskôr ako inoväť z vodnej pary, pôdneho vzduchu. Zdrojom vzniku väčších kryštálov je kapilárna a absorbčná voda z hlbších teplejších polôh. Objem vody sa zmenou na ľad zväčší a tým spôsobuje tlak na horninu, ktorú takto nakypruje a nadvihuje.

Podzemná voda

Výskyt podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen pojať, ale aj ďalej predávať (napr. piesky, pieskovce, štrkopiesky, štrky, zlepence, …). Musí teda obsahovať väčšie pukliny ako kapilárne. Jej pohyb je vyvolávaný výhradne gravitačnou silou. Vo vhodnom horninovom prostredí sa voda môže pohybovať v rozličných hĺbkach pod zemským povrchom, dosahujúcich až 6,5 km. Táto časť pod zemským povrchom tvorí podzemnú hydrosféru. Podzemnú vodu rozdeľujeme podľa toho, kde sa pohybuje na pórovú a puklinovú.

· Pórová voda sa premiestňuje v póroch hornín filtráciou. Týmto pomalým pohybom (len niekoľko cm za deň) sa dokonale prečisťuje. Môže však aj rozpúšťať niektoré min. látky, čím sa mineralizuje. Rozsah medzi nepriepustným nadložím a podložím nám určuje mocnosť zvisle. Volná hladina vzniká ak sa voda môže volne pohybovať smerom nahor. Ak podzemnú vodu zhora obklopuje nepriepustné nadložie tlak vody stúpa. Pri navŕtaní otvoru do takéhoto nadložia voda vystúpi. Vtedy hovoríme o výstupnej výške. (negatívna, ak ostane pod úrovňou terénu, alebo pozitívna, ak voda z otvoru vyteká.)

Zvláštnym druhom pórovej vody s napätou hladinou je artézska voda. Je to voda, ktorá je vo väčších hĺbkach a pod väčším tlakom. Pri prirodzenom narušení nadložia, alebo pri vyvŕtaní otvoru na povrch vyteká, dokonca až vystrekuje. Na kontinentoch je výskyt takýchto vôd veľmi častý.

· Puklinová voda sa pohybuje gravitáciou, ak vyplňuje pukliny z časti, alebo účinkami hydrostatického tlaku, ak ich vyplňuje úplne. Voda sa pri takomto pohybe nedokáže zbaviť nečistôt, preto môže na povrch vytekať ako závadná. Mineralizuje sa len minimálne, preto je mäkká. Hladina môže byť aj na krátkych vzdialenostiach v rozdielnej výške, ak nie sú pukliny prepojené.

· Krasové vody sa vyskytujú na území vápencov a dolomitov. Tu nevzniká jednotný systém krasových vôd, ale komplikovaný systém oddelených tokov, ktoré majú svoje vlastné povodia.