referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Voda globálne
Dátum pridania: 19.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 228
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
Pohyby morskej vody

Oceánske vody sú v neustálom pohybe. Spôsobujú to vplyvy:

- kozmické – príťažlivosť Slnka a Mesiaca (príliv a odliv)
- atmosferické – slnečné žiarenie, cirkulácia vzduchu (vlny a morské prúdy)
- geodynamické – tektonické pohyby v zemskej kôre (zemetrasné vlny–tsunami)

Základné druhy pohybov morskej vody sú vlnenie (vetrové, voľné, príboj, zemetrasné), príliv a odliv (viď maturitnú otázku č. 1. slapové javy), a prúdy (povrchové a hlbinné).

Prúdenie hlbokomorských prúdov sa uvádza do pohybu hustotnými rozdielmi, spôsobenými rozdielmi v teplote a obsahu solí. V Severnom mori sa morskej vode pri tvorbe ľadu odoberá „sladká voda“. Stúpajúcim obsahom solí v morskej vode sa znižuje jej bod mrznutia na –2°C. Účinkom nízkych teplôt a vysokého obsahu solí sa zvyšuje hustota vody natoľko, že klesá na dno a začína jej cesta späť do Atlantiku.

Povrchové morské prúdy sú hnané silou vetra. Západné vetry ženú teplú vodu Golfského prúdu od juhu Floridy cez Atlantik až k západnej Európe. Obrazne povedané vietor vlečie vodu v oceánoch za sebou. Akonáhle sa však dá voda do pohybu, stáča sa účinkom Coriolisovej sily na severnej pologuli doprava. Hlbšie vodné vrstvy sa pohybujú stále pomalšie a smer ich pohybu sa stále viac odchyľuje od smeru vetra. Tento zvislý prierez vodnými vrstvami s vyznačením smeru a rýchlosti prúdenia sa označuje ako Ekmanova špirála.

Vodstvo súše

Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom.

Mimoriadny význam pre život na Zemi majú rieky. Zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi. (79% pripadá na odtokové oblasti, 21% súše na bezodtokové)

Základné pojmy hydrografie riek:

riečna sieť (vodné toky), prameň, hlavný tok a jeho prítoky, ústie, dĺžka, spád a sklon rieky, hustota (pomer celkovej dĺžky tokov a povodí a plochy povodia) a tvary riečnej siete, povodie (územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu), rozvodie (hranica medzi dvoma povodiami).

Hydrologické prvky

vodný stav (výška vodnej hladiny), prietok (množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom za sekundu), špecifický odtok (množstvo vody, ktoré odtečie z km2 povodia za sekundu), koeficient odtoku (vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové obdobie)

Režim odtoku riek vyjadruje časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy.

Rieky sa delia podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda) a iných kritérií podľa povodia, dĺžky a prietoku.

V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim:

1. rovníkový režim odtoku – urovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami – Kongo, Amazonas
2. monzúnový režim odtoku – vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov – Mekong
3. snehovo-dažďový režim sibírskych a kanadských riek – hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh – Ob
4. dažďovo-oceánsky režim západoeurópskych riek – najväčšie stavy sú koncom zimy – Temža
5. vysokohorský snehovo-dažďový režim – maximálny prietok ma v apríli a v máji, minimum v zime - Dunaj
6. snehový režim nížinných riek východnej Európy – odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v lete veľa vody stráca výparom a spotrebou vegetácie – Volga
7. ľadovcový režim – maximum odtoku v letných mesiacoch pri topení snehu – Rhône

Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnosť, rozlišujeme tri základné typy riek:

1. vysokohorský typ – najvyššie mesačné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári alebo vo februári – Belá v Tatrách
2. stredohorský typ – najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime – Hron
3. vrchovino-nížinný typ – najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri – Nitra
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.