Zdroje povrchových vôd

V slovenských tokoch preteká približne 3328 m3 Z tohto množstva len 12 % pramení na území Slovenska. Podstatnú časť vodnosti predstavujú toky pritekajúce na naše územie zo susedných štátov, hlavne Dunaj, v menšej miere Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Prevažná časť povrchových vôd z územia Slovenska odteká vo veľmi krátkom čase a naviac, nepravidelne, s veľkým rozkyvom prietokov v priebehu roka. Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami pokiaľ ide o stupeň regulovania odtokov. V súčasnosti je na našom území vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží, ktoré sú schopné zachytiť asi 14 % z dlhodobého priemerného ročného odtoku. (Neberie sa do úvahy VN Gabčíkovo-Čunovo, ktorá len krátkodobo reguluje prietoky Dunaja prevažne pritekajúce zo susedných krajín.) 

Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží. Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70. Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok vhodných podzemných vodných zdrojov. Z hľadiska kvality sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Orgány hygienickej kontroly ich akceptujú len ako provizóriá a perspektívne sa s nimi neuvažuje.

Ako to bude vyzerať v roku 2010

(výber z „Prognóza stavu vody v Slovenskej republike k roku 2010“ Michal Kravčík-Ľudia a voda)

V nasledujúcich desiatich rokoch ubudne zo Slovenska cca 4-6 miliárd m3 vodných zdrojov. V roku 2010 zrážkový úhrn bude nižší v priemere o 10-15% Na základe dlhodobých analýz predkladáme prognózu stavu vody na Slovensku a jej dopad na stav životného prostredia a prírodný produkčný potenciál i na socio-ekonomické prostredie na Slovensku do roku 2010. Táto prognóza vznikla na základe poznania trendových zmien hydrologického režimu riek povodí Slovenskej republiky. Výskyt letných extrémnych zrážok vyvolá katastrofálne povodňové situácie na malých potokoch v horských a podhorských oblastiach i s následnými rozsiahlymi povodňovými záplavami v nížinných oblastiach. Najviac budú ohrozované obce v podhorských oblastiach v celom karpatskom oblúku od východných hraníc s Ukrajinou až po západné hranice s Českou republikou. Doteraz vykonané vodohospodárske investície (priehrady, úpravy tokov, ochranné hrádze) sa môžu stať možným zdrojom rizík vytvárania prielomových vĺn a záplav v nížinných oblastiach.

V ostatných mesiacoch (september - máj) bude pokles zrážok oproti terajším dosahovať 20 - 30% čo zásadne potenciál pôd s katastrofálnym dopadom na potravinovú bezpečnosť Slovenska. Vysušená spriemyselnená poľnohospodárska krajina bude zdrojom pomerne rýchleho prehrievania zemského povrchu i extrémnych horúčav. Priemerné ročné teploty oproti súčasným budú vyššie v priemere o 1 stupeň celzia s častejším výskytom náhlych zmien počasia i ich extrémami. V roku 2010 budú letné horúčavy bežne dosahovať 35 až 38 stupňov celzia s možnými dosiahnutými extrémami do 45 stupňov Celzia.

Rozvojové krajiny (ako napríklad Slovensko) v danej situácii majú ešte ako tak dobré zásoby vodných zdrojov. Preto si medzinárodné koncerny s vodnými produktmi už teraz pripravujú pozíciu vlastniť vodné zdroje v týchto štátoch, do ktorých patrí aj Slovensko. Ľahko sa môže stať, že v roku 2010 budú svetové koncerny vlastniť zostávajúce vodné zdroje aj na Slovensku. Jeden liter vody v roku 2010 by potom mohol dosahovať cenu viac ako 100 Sk.

Voda je základné ľudské právo, ktoré si, bohužiaľ, zatiaľ neuvedomujeme a neuvedomujeme si dôsledky svojho konania na náš vlastný život. My, ľudia likvidujeme práva vody na jej život v jej prírodných ekosystémoch, a tým si pripravujeme tragédiu. Spoločným úsilím by sme sa mali pokúsiť zastaviť vysušovanie Slovenska a zodpovednejším prístupom zabráňme naplneniu predkladanej prognózy.