Aký je súčasný stav vody?

Hydrologický cyklus na všetkých kontinentoch vrátane strednej Európy v posledných rokoch zaznamenáva značné zmeny. Tieto zmeny sa prejavujú v dlhodobom poklese ročných zrážok i časovej a priestorovej zmene rozdelenia sezónnych zrážok. V letnom období a v horách prší viac a intenzívnejšie a v nížinách i mimo leta prší menej ako v minulosti. Dochádza taktiež k výkyvom počasia s náhlymi vpádmi chladných a teplých frontálnych systémov. To spôsobuje živelné pohromy, víchrice, hurikány, prívaly dažďov, náhle topenie snehov, pôvodne i suchá v priebehu celého roka.

Príčinou častejšieho výskytu maxím i miním v teplotách, zrážkach i prietokoch na tokoch je vysušovanie malého hydrologického cyklu. To spôsobuje atmosférické poruchy, ktoré spôsobujú živelné pohromy i klimatické zmeny. Vysušovanie hydrologického cyklu je dlhodobé a je spôsobované spriemyselňovaním krajiny (odlesňovanie, odvodňovanie, zastrešovanie zemského povrchu). V posledných rokoch dvadsiateho storočia sa začínajú výrazne prejavovať zmeny v hydrologickom cykle a tento trend zmien sa bude naďalej prehlbovať, ak sa bude pokračovať naďalej vo vysušovaní malého hydrologického cyklu.

V zimnom období je Slovensko poznamenané extrémnymi výkyvmi počasia, čo spôsobuje náhle roztápanie snehu s následnými povodňami. Tento jav sa prejavuje už takmer pravidelne každé zimné obdobie. Jarné obdobie bude poznamenané opäť dlhým obdobím bez dažďa, čo spôsobí sucho s extrémnymi teplotami, presahujúce 35 stupňov . V podstate po zime vstúpime priamo do letného obdobia. To bude mať vážne dopady na poľnohospodársku produkciu. V letnom období je možné očakávať opačnú tendenciu vývoja počasia. Prívaly dažďov predovšetkým na rozhraní medzi horskými zalesnenými oblasťami a nižinnými oblasťami otvorenej poľnohospodárskej krajiny budú možnými zdrojmi vytvárania povodní.

Transformácia štátnych vodohospodárskych podnikov, ktoré bola navrhnutá, nedostatočne reflektuje na potreby riešenia vodohospodárskych problémov. To sa bude prejavovať v nedostatočne efektívnom riešení verejnoprospešných funkcií vody (prevencia pred povodňami, ochrana vodných zdrojov). Prevedená transformácia vodohospodárskych podnikov vytvorila síce podmienky pre vstup zahraničných investícií do vodárenských funkcii pre využívanie vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva, ale verejnoprospešné funkcie vody ostanú štátu so značnou finančnou záťažou na daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Tým sa bude komplikovať presadzovanie integrovaného vodohospodárskeho systému na Slovensku, čo je v rozpore s rámcovou smernicou EÚ o vodách. Navrhovaná transformácia vodohospodárskych inštitúcií bude brzdiť presadzovanie efektívnych vodohospodárskych plánov pre povodia. Budú sa naďalej presadzovať staré metodické postupy i finančné náročné investičné celky pre vodné hospodárstvo alebo sa dá priestor na presadzovanie nenáročných ekologický technológií i riešení pri ochrane i obnove vody v hydrologickom cykle? Odpoveď sa dozvieme až v budúcnosti.

Jedným z problémov obcí týkajúci sa súčasnej situácie vody na Slovensku, je problém čistenia komunálnych odpadových vôd. Tento problém sa ukázal veľmi zreteľne aj pri predvstupových rokovaniach Slovenska s Európskou úniou. V kapitole životného prostredia má Slovensko veľké problémy so splnením požiadaviek najmä v oblasti komunálnych odpadov a čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Smernica 271/91 EEC uvádza, že všetky aglomerácie s väčším počtom ako 2000 obyvateľov musia mať odkanalizované a zabezpečené adekvátne čistenie odpadových vôd. Slovensko na splnenie tejto požiadavky žiada EÚ o termín odkladu na 15 rokov, rozdelených na 9 prechodných období - väčšinou v oblasti ochrany vôd. Väčšina obyvateľov Slovenska žije v obciach, kde z celkového počtu 2898 obcí a miest, má kanalizačnú sieť vybudovaných iba 461, na ktoré je napojených asi 3 mil. obyvateľov z celkového počtu 5,4 milióna. Znečistenie vodných tokov ovplyvňuje vypúšťanie odpadových vôd z obcí a miest, z priemyslu a poľnohospodárstva. Produkcia odpadových vôd z priemyslu a poľnohospodárstva na Slovensku je porovnateľná znečisteniu, ktoré by produkovalo 15-18 mil. obyvateľov. Najmä v mestách kvalitu odpadových vôd výrazne ovplyvňuje vysoký podiel priemyselných odpadov. Na dedinách zasa odpad z poľnohospodárskych družstiev, ale v poslednom čase aj z rozširujúcej sa výroby menších podnikov. Kvalita a množstvo kanalizačných systémov zaostáva za kvalitou a množstvom vodovodných systémov. Je to pozostatok bývalého režimu, keď nedostatok pitnej vody bol potenciálne vyšším zdrojom nespokojnosti obyvateľstva ako nedostatok kanalizačných a čistiarenských systémov.