Pôda jednou zo základných súčastí životného prostredia a je nevyhnutnou podmienkou jeho existencie.

Pedosféra je pôdny obal Zeme, ktorý vznikol premenou zvetraných hornín na zemskom povrchu vplyvom slnečného žiarenia, vzduchu, vody. Je tvorená zložkou organického a anorganického pôvodu.

Pôda je trojrozmerný výrez z pedosféry, od substrátu (podložná hornina) až k povrchu. Často býva označovaná ako "zrkadlo krajiny", lebo leží na styku jednotlivých zemských sfér, a teda sa do nej pri vzájomnej výmene transformujú vlastnosti všetkých týchto zložiek.

Človek oddávna využíva pôdu pre jej najdôležitejšiu vlastnosť - úrodnosť. V snahe dosiahnuť čo najvyššiu úrodu však často používa poľnohospodárske metódy a postupy, pri ktorých neberie ohľad na ochranu pôdneho fondu.

Až v posledných desaťročiach sa začalo vážnejšie poukazovať na to, že veľkosť pôdneho fondu je ohraničená, a teda že jeho neobmedzené vyčerpávanie a kontaminovanie bude musieť byť limitované.

Treba si uvedomiť, že ničenie pôdy nemá vplyv len na pôdu samotnú, ale prakticky na celú existenciu života na Zemi. Veď práve pôda stojí na začiatku potravového reťazca, ktorého ďalšími stupienkami sú rastliny, živočíchy i človek, ako hlavný vinník zhoršovania kvality a znižovania úrodnosti pôdneho fondu.

Kedysi sa pôda považovala za mŕtvu zvetranú horninu zmiešanú s organickými zvyškami, v ktorej už neprebiehajú ďalšie procesy.

V skutočnosti pôda je prírodný útvar, ktorý pozostáva z minerálnych častí, vody, vzduchu, odumretých organických častí a z pôdnych organizmov.

Minerálny podiel pôdy (pevná, kvapalná a plynná časť) tvorí 73 %. Organický podiel pôdy činí len 7 %. Napriek nepatrnému zastúpeniu má organický podiel rozhodujúci vplyv na vývoj a úrodnosť pôdy.

Organický podiel pôdy pozostáva z dvoch zložiek. Zo živej organickej hmoty a z odumretej organickej hmoty.

Prítomnosť obidvoch zložiek v pôde je vzájomne podmienená - živé organizmy sú zdrojom látok pre odumretú organickú hmotu a táto zasa poskytuje živiny a energiu pre živé organizmy

Degradácia všeobecne znamená strata funkcie, schopnosti, alebo zníženie hodnoty. Keď hovoríme o degradácii pôd myslíme tým proces, pri ktorom nastáva vylúhovanie pôdneho profilu a zníženie úrodnosti.

Príčiny degradácie

K degradácii pôd dochádza hlavne v dôsledku erózie, ktorá často spôsobí úplnú stratu úrodnosti. Prirodzená erózia ako súčasť zložitých procesov nemá také vážne dôsledky, lebo pôda ohrozovaná prirodzenými procesmi je vzápätí nahradená pri pôdotvorných procesoch.

Horšie je to v prípade antropogénnej (človekom vyvolanej) erózie, ktorá vzniká ako dôsledok narušenia rastlinného krytu, alebo aj pri nesprávnom obrábaní a nevhodných melioračných postupoch.

V dôsledku toho dochádza k zrýchlenej, najmä veternej a vodnej erózii, vplyvom kotrej je ročne odnášaná vrstva pôdy o hrúbke viac ako 0,4mm. Najvyššie ročné straty pôdy vykazuje Afrika, za ňou nasleduje Južná Amerika a Ázia.

V poslednom období sa k devastácii pôdy pričleňuje aj jej znečisťovanie, ktoré má neustále stúpajúcu tendenciu a súvisí so znášaním cudzorodých látok do pôdy v dôsledku poľnohospodárskej, lesohospodárskej či priemyselnej činnosti.

Jeden z najväčších vplyvov na znečistenie pôd má ovzdušie a vodstvo. Cudzorodé látky sa z týchto dostávajú do pôdy v procese prúdenia vzduchu a kolobehu vody. Toto má globálny charakter, lebo šírenie škodlivín vzduchom a vodou nepozná hraníc, ale najvýraznejšie sa prejavuje v blízkostu zdrojov znečidstenia.

Rovnako kyslé dažde, obsahujúce vysoký podiel oxidu siričitého výrazne vplývajú na okyslenie ako jeden z druhov kontaminácie pôd.

Ďalším významným problémom sú odpady, či už tekuté alebo tuhé, vďaka ktorým sa do dostávajú toxické látky urýchľujúce či spomaľujúce rôzne procesy v pôde.

Modernú poľnohospodársku výrobu si už dnes nevieme predstaviťbez mechanizácie a chemizácie. Hlavným problémom je najmä nadmerné hnojenie a chemická ochrana rastlín.