• Pevné látky vo vode – suspenzie

Vplyvom erózie, zvírenia usadenín, zmyvov z prašných povrchov, ale tiež priamym vypúšťaním kalov, sa môžu do vody dostať toxické i netoxické čiastočky pevných látok. Môžu sa na nich uchytiť i choroboplodné zárodky. Z fyzikálneho hľadiska môžu tieto čiastočky značne obmedziť priepustnosť vody pre svetlo, a tak nepriaznivo ovplyvňovať fotosyntézu v hlbšej vode. Čiastočky prenášané vodou sa nakoniec usádzajú v rybníkoch, priehradných nádržiach i prírodných jazerách a spôsobujú ich zanášanie.

• Zvyšovanie teploty vody – odpadové teplo

Vysoká spotreba vody pre chladiace účely v technologických procesoch rôznych odvetví priemyslu a pri výrobe energie i ohrev vody v domácnostiach a jej následné vypúšťanie do kanalizačnej siete spôsobujú zvýšené teploty povrchovej vody v tokoch. Tieto podmienky ovplyvňujú skladbu spoločenstiev vodných organizmov, zvyšujú rozpustnosť niektorých zlúčenín, znižujú nasýtenosť vody kyslíkom a uľahčujú prežívanie choroboplodných mikroorganizmov.

Zásahom do teplotného režimu tokov je i vypúšťanie vody z priehradných nádrží spodkom. Vzhľadom k tomu, že najťažšia voda na dne nádrže je len 4 oC teplá, v zimnom období voda v riekach pod nádržami nezamŕza a v letných mesiacoch je neprirodzene chladná.

• Rádioaktivita

Dlhodobým sledovaním rádioaktivity usadenín bolo dokázané, že sa do vody dostáva množstvo rádioaktívnych látok pri ťažbe a spracovaní uránovej rudy (rádium, tórium, urán). Voda môže byť kontaminovaná i po haváriách jadrových elektrární céziom, ako aj po skúškach jadrových zbraní, či neuváženom vypúšťaní rádioizotopov užívaných pri výskume. Prirodzene môže do vody z hornín prenikať radón. Pri expozícii organizmu rádioaktívnym žiarením sa zvyšuje možnosť vzniku rakoviny.

• Kyslé zrážky

Pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu vznikajú oxidy síry a dusíka, plyny, ktoré sa v zrážkovej vode rozpúšťajú na slabé kyseliny. S dažďom či snehom sa nakoniec dostávajú do vodného prostredia. Spôsobujú jav známy ako okysľovanie (acidifikácia) vôd prameňov a jazier. Kyslosť pH 5 nevyhovuje planktónu a niektorým druhom rýb. V niektorých vodách nie sú vzácnosťou hodnoty pH 4 i menej, čo je hodnota, ktorá predstavuje pre množstvo organizmov príliš kyslé prostredie. Naviac sú okyslenou vodou uvoľňované z geologického podložia a pôdy niektoré zlúčeniny či prvky, ktoré môžu byť i toxické (napr. hliník). Kyslosť zrážok i povrchových vôd sa v posledných rokoch mierne znižuje predovšetkým znížením produkcie oxidu siričitého. Množstvo tepelných elektrární je vybavených odsírovacími zariadeniami. Proti okysľovaniu bolo v Škandinávii používané i vápnenie jazier. To však znamenalo prísun ďalších neprirodzených látok, a tak bolo od týchto zákrokov nakoniec upustené.

Kyslý dážď má negatívny vplyv aj na lesy. Pri ihličnatých lesoch je to jasne viditeľné aj pre laika. Každý rok vyrastajú na konároch nové výhonky s novým ihličím. Zdravé stromy strácajú svoje ihličie po 6 – 8 rokoch, choré už po 2 – 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie na konci vetvičiek. Aj vrcholec stromu, ktorý je len slabo pokrytý ihličím, je znamením, že strom je chorý.

Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej lesnej pôde ihličie, lístie a konáriky. Tá sa obohacuje o minerálne soli, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť, odumreté listy a ihličie zostáva ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre rastliny. Potravinový reťazec sa pretrhne.