Faktory spôsobujúce znečistenie vody

• Patogénne organizmy

Vírusy, baktérie, prvoky a niektoré ďalšie organizmy, ako napr. plesne, sú prítomné v odpadových vodách z ľudských sídiel, v odpadoch z poľnohospodárskej výroby, či zo skládok tuhého komunálneho odpadu (TKO). Voda takto znečistená je nevhodná na pitie a často i na zavlažovanie, hlavne vzhľadom na možné ohrozenie zdravia ľudí. Týmto spôsobom sa môžu preniesť nákazy živočíchov a rastlín na človeka.

• Netoxické organické látky

Odpadové vody z potravinárskeho, textilného a papierenského priemyslu i poľnohospodárstva môžu obsahovať tuky, bielkoviny, polysacharidy, zvyšky rastlinných a živočíšnych tkanív. Tieto inak netoxické látky sú vo vode ďalej rozkladané. Pri rozklade je spotrebovávaný kyslík rozpustený vo vode. Vo vode bez kyslíka nemôžu žiť rastliny ani živočíchy. Táto voda je vhodná len pre niektoré druhy baktérií, ktoré sú schopné žiť v bezkyslíkatých (anaeróbnych) podmienkach. Takéto vody zapáchajú a rozklad organických látok v nich prebieha pomaly.

• Nadmerný obsah živín

Za živiny sú považované látky potrebné pre rast rastlín. Ide väčšinou o rozpustné soli – dusičnany a fosforečnany, ktoré sú obsiahnuté v poľnohospodárskych hnojivách, či už priemyselných alebo statkových. Tieto látky sa dostávajú do vôd v podobe zmyvov z polí a pastvín, dusičnany tiež zo septikov a hnojísk. Významným zdrojom látok obsahujúcich fosfor sú čistiace a pracie prostriedky, ktoré sa do vôd dostávajú ako zložka splaškových vôd z ľudských sídiel. Nadmerné množstvo živín spôsobuje eutrofizáciu.

Vo vodách s nadmerným obsahom živín dochádza v prvej fáze k nárastu fytoplanktónu (fotosyntetizujúcich rias a siníc) a ďalších vodných rastlín. Nasleduje premnoženie zooplanktónu (drobných vodných heterotrofných organizmov), ktoré sa riasami živia. Vzrastá spotreba kyslíka potrebného k dýchaniu organizmov i k rozkladu odumierajúcich tiel týchto organizmov.

Takto znečistené vody majú často podobný osud, ako vody znečistené nejedovatými organickými látkami – dochádza v nich k vzniku anaeróbnych podmienok (podmienok s nedostatkom kyslíka) a obmedzeniu života vo vode. Prebytočné množstvo inak potrebných živín tak môže kvôli nedostatku kyslíka privodiť zrútenie pôvodných ekosystémov.

• Toxické kovy

Rozpustné alebo nerozpustné zlúčeniny niektorých kovov (ako sú Hg, Pb, Zn, Cd, Cu, Cr, Ni, As) sa dostávajú do vôd z rôznych technologických procesov, pri ťažbe a spracovaní rúd a z chemického priemyslu. Často sú súčasťou nerozpustných čiastočiek, s ktorými sa usadzujú v riekach a jazerách. Postupným uvoľňovaním alebo rozpustením kontaminujú vodu. Kedykoľvek v budúcnosti sú po náhodnom zvírení usadenín zdrojom jedovatých látok. Významným miestom kumulácie týchto látok sú usadeniny v priehradách.

• Toxické organické látky

Pri spracovaní ropy, uhlia, pri výrobe farieb a lakov i pri produkcii a aplikácii pesticídov, prechádzajú do vody rôzne organické látky. Sú väčšinou vo vode nerozpustné alebo rozpustné len v malom množstve. Patria sem polychlórované bifenyly (PCB), polyaromatické uhľovodíky, ropné látky, DDT (dichlór-difenyl-trichlóretán) a ďalšie pesticídy, organické rozpúšťadlá atď. Toxicita niektorých látok nemusí byť vysoká, ale môžu svojím zápachom či zafarbením obmedziť použitie vody. Niektoré z látok (napr. PCB, DDT na dlhé desaťročia vstupujú do potravinového reťazca). Často ide o také nízke koncentrácie, že ich detekcia je veľmi obtiažna.• Pevné látky vo vode – suspenzie

Vplyvom erózie, zvírenia usadenín, zmyvov z prašných povrchov, ale tiež priamym vypúšťaním kalov, sa môžu do vody dostať toxické i netoxické čiastočky pevných látok. Môžu sa na nich uchytiť i choroboplodné zárodky. Z fyzikálneho hľadiska môžu tieto čiastočky značne obmedziť priepustnosť vody pre svetlo, a tak nepriaznivo ovplyvňovať fotosyntézu v hlbšej vode. Čiastočky prenášané vodou sa nakoniec usádzajú v rybníkoch, priehradných nádržiach i prírodných jazerách a spôsobujú ich zanášanie.

• Zvyšovanie teploty vody – odpadové teplo

Vysoká spotreba vody pre chladiace účely v technologických procesoch rôznych odvetví priemyslu a pri výrobe energie i ohrev vody v domácnostiach a jej následné vypúšťanie do kanalizačnej siete spôsobujú zvýšené teploty povrchovej vody v tokoch. Tieto podmienky ovplyvňujú skladbu spoločenstiev vodných organizmov, zvyšujú rozpustnosť niektorých zlúčenín, znižujú nasýtenosť vody kyslíkom a uľahčujú prežívanie choroboplodných mikroorganizmov.

Zásahom do teplotného režimu tokov je i vypúšťanie vody z priehradných nádrží spodkom. Vzhľadom k tomu, že najťažšia voda na dne nádrže je len 4 oC teplá, v zimnom období voda v riekach pod nádržami nezamŕza a v letných mesiacoch je neprirodzene chladná.

• Rádioaktivita

Dlhodobým sledovaním rádioaktivity usadenín bolo dokázané, že sa do vody dostáva množstvo rádioaktívnych látok pri ťažbe a spracovaní uránovej rudy (rádium, tórium, urán). Voda môže byť kontaminovaná i po haváriách jadrových elektrární céziom, ako aj po skúškach jadrových zbraní, či neuváženom vypúšťaní rádioizotopov užívaných pri výskume. Prirodzene môže do vody z hornín prenikať radón. Pri expozícii organizmu rádioaktívnym žiarením sa zvyšuje možnosť vzniku rakoviny.

• Kyslé zrážky

Pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu vznikajú oxidy síry a dusíka, plyny, ktoré sa v zrážkovej vode rozpúšťajú na slabé kyseliny. S dažďom či snehom sa nakoniec dostávajú do vodného prostredia. Spôsobujú jav známy ako okysľovanie (acidifikácia) vôd prameňov a jazier. Kyslosť pH 5 nevyhovuje planktónu a niektorým druhom rýb. V niektorých vodách nie sú vzácnosťou hodnoty pH 4 i menej, čo je hodnota, ktorá predstavuje pre množstvo organizmov príliš kyslé prostredie. Naviac sú okyslenou vodou uvoľňované z geologického podložia a pôdy niektoré zlúčeniny či prvky, ktoré môžu byť i toxické (napr. hliník). Kyslosť zrážok i povrchových vôd sa v posledných rokoch mierne znižuje predovšetkým znížením produkcie oxidu siričitého. Množstvo tepelných elektrární je vybavených odsírovacími zariadeniami. Proti okysľovaniu bolo v Škandinávii používané i vápnenie jazier. To však znamenalo prísun ďalších neprirodzených látok, a tak bolo od týchto zákrokov nakoniec upustené.

Kyslý dážď má negatívny vplyv aj na lesy. Pri ihličnatých lesoch je to jasne viditeľné aj pre laika. Každý rok vyrastajú na konároch nové výhonky s novým ihličím. Zdravé stromy strácajú svoje ihličie po 6 – 8 rokoch, choré už po 2 – 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie na konci vetvičiek. Aj vrcholec stromu, ktorý je len slabo pokrytý ihličím, je znamením, že strom je chorý.

Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej lesnej pôde ihličie, lístie a konáriky. Tá sa obohacuje o minerálne soli, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť, odumreté listy a ihličie zostáva ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre rastliny. Potravinový reťazec sa pretrhne.