Úvod
Pred 3,5 miliardami rokov práve v mori vznikol život. Oceány dnes pokrývajú dve tretiny zemského povrchu a život v nich je rovnako pestrý a bohatý ako kdekoľvek na súši. Existenciu morských živočíchov umožňujú predovšetkým morské rastliny, z ktorých najpočetnejšie sú drobné riasy nazývané fytoplanktón. Podobne ako všetky ostatné rastliny, aj riasy produkujú energiu vďaka svetlu, preto sa nachádzajú v plytkejších vodách.
Život samozrejme existuje aj v hĺbkach väčších ako 4 km. No tam už je potravy aj svetla málo; potrava pozostáva najmä z mŕtvvych rastlín a živočíchov, ktoré klesajú od hladiny. Naproti tomu v plytkých vodách a vodách pri koralových útesoch žije azda najpestrejšie spoločenstvo živočíchov na Zemi.
Svetový oceán tvoria oceány: Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický a Severný ľadový oceán. Tichý oceán je z nich všetkých najväčší. Jeho rozloha je 179 680 000 km2. Poskytuje polovicu svetovej výroby rýb, mäkkýšov a kôrovcov na celom svete. Najlepšie rybolovné podmienky sú na pobreží Južnej Ameriky. Po Tichom oceáne je druhý najväčší Atlantický oceán. Má rozlohu 94 243 000 km2. Bol pomenovaný podľa pohoria v severnej Afrike. Z vôd Atlantického oceánu pochádza približne tretina úlovkov svetového rybolovu, no množstvo rýb v tomto oceáne sa veľmi rýchlo znižuje. Zo všetkých najslanší oceán je Indický. Jeho vysokú salinitu spôsobuje malý prítok z riek. Nachádza sa medzi Áziou, Afrikou, Antarktídou a Austráliou. Je o niečo menší ako Atlantický oceán, má 76 170 000 km2. Tento oceán nie je stvorený pre rybárenie, ale aj tak je rybolov rozvinutý pri Arabskom mori a v Bengálskom zálive. Najmenší oceán, Severný ľadový, predstavuje 14 056 000 km2. Takmer v jeho strede je severný pól. Má nižšiu salinitu ako všetky oceány, a taktiež počet vylovených rýb je najmenší, skoro žiadny.
1. Skupiny morských živočíchov
O živočíchoch, ktoré majú rovnaké znaky, hovoríme, že patria k jednému druhu. V mori žije množstvo rôznych skupín živočíchov:
Zooplanktón: Vznášajúce sa malé živočíchy; vajíčka a larvy rýb a krabov.
Červy: Mäsožravé alebo všežravé červy zahŕňajú ploské červy a obrúčkavce.
Mechúrniky: Z morských živočíchov sem patria morské sasanky a medúzy.
Mäkkýše: Patria sem lastúrniky, ulitníky, sépie a chobotnice.
Kôrovce: Kraby, homáre, garnely, fúzonôžky a veslonôžky patria do tejto skupiny.
Ostnokožce: Do tejto skupiny patria morské hviezdovky, ježovky, ľaliovky, a morské uhorky.
Kruhoústnice: Mihule a sliznatky sú primitívne ryby, ktoré nemajú čeľuste.
Chrupavkovité ryby: Žraloky a raje majú chrupavkovitú a nie kostenú kostru.
Kostnaté ryby: Väčšina rýb - asi 90% - má kostru z kostnej hmoty.
Plazy: Šupinaté a studenokrvné morské hady a morské krokodíly dýchajú vzduch.
Cicavce: Teplokrvné veľryby a tulene dýchajúce vzduch sú cicavce.
2. Život v rôznych hĺbkach
Svetové moria sú v neustálom pohybe. Vtekajú jedno do druhého a sú ovplyvňované otáčaním Zeme. Ovplyvňuje ich aj príťažlivosť Mesiaca, vyvolávajúca príliv a odliv. Mnohé morské živočíchy sa prispôsobili zmenám prúdenia vody a ich život sa mení s prílivom a odlivom. Priemerná hĺbka mora je 3 790 m. Pobrežné vody sú často plytké, no otvorené oceány môžu byť veľmi hlboké. Niektoré živočíchy žijú v pobrežnom pásme, kým iné prežívajú v otvorenom oceáne. Niektoré sa musia vynoriť, aby sa nadýchli vzduchu. Iné zísakvajú životodarný kyslík z vody. Preto rozdeľujeme morský život do rozličných pásiem.
2.1. Plytčiny More pri hladine získava teplo a svetlo zo Slnka. Žijú tu malé rastliny a živočíchy, ktoré sú zase požierané inými. Pri hladine žijúce ryby majú často striebristé bruchá a pri útoku na ne ich zospodu oproti Slnku možno ťažko rozpoznať. Najrozšírenejšími živočíchmi v tejto oblasti sú:
Medúza mechúrová: Tento druh medúzy má viac ako pol milióna pŕhlivých buniek. Ak sa jej chápadlá dotknú ryby, napríklad sleďa, vystrelia z nich jemné ostne a uvoľní sa jed. Medúza má dosť jedu aj na usmrtenie koristi aj na ohrozenie ľudského života.
Tzv. lietajúce ryby: Sú to väčšinou kostnaté ryby. Majú zväčšené plutvy, ktoré slúžia ako krídla a umožňujú im vzlietnuť nad zvlnenú vodnú hladinu. Táto schopnosť „lietať“ sa vyvinula preto, aby mohli ryby uniknúť dravcom. Živia sa nimi najmä mečiarovité ryby.
Žralok útesový: Žraloky plávajú v moriach už 500 miliónov rokov. Majú zuby v niekoľkých radoch, pričom, keď sa chystajú zaútočiť na korisť, sa nový rad ostrých zubov posúva v čeľusti dopredu a nahradzuje staré, už opotrebované zuby. Žraloka útesového možno nájsť v tropických lagúnach. Má sivú farbu a dosahuje dĺžku až 2,5 m. Sliedi za korisťou a pláva pomedzi koraly. Sivý útesový žralok dokáže zaútočiť aj na ľudí, no nestáva sa to často.
Chobotnice: Jestvuje 150 druhov chobotníc a mnohé z nich žijú v teplých tropických moriach. Najväčšie z nich nachádzame v severnej časti Tichého oceánu. Vystreté chápadlá niektorých majú dĺžku až 7 m, telo viac než 3,5 m. Najjedovatejšia a najsmrteľnejšia zo všetkých je malá chobotnica s modrými krúžkami. Žije v Tichom oceáne a pri pobreží Austrálie. Pri pohryzení vylučuje smrtiaci jed, pôsobiaci na ľudský nervový systém. Chobotnice sú najinteligentnejšie zo všetkých mäkkýšov.
Manta dvojrohá: Táto obrovská ryba je pre človeka neškodná. Živí sa malými rybkami a planktónom. Manty žijú na otvorenom mori, kde plávajú v malých skupinách. Niekedy plávajú celkom pri hladine alebo vyskakujú vysoko do vzduchu a dopadajú s hlasným šplechotom na brucho do vody. Rozpätie ich krídel môže mať až 6 m a váha niekedy presahuje 1 600 kg. No manty Atlantického oceánu mjú rozpätie iba 1,5 m.
Homáre: Patria medzi najväčšie kôrovce. Americký či severoamerický homár môže dorásť do dĺžky 1 m vrátane klepiet, pri hmotnosti viac ako 11 kg. No tie, ktoré sa jedia, sú zvyčajne menšie. Homáre môžu prežiť aj sto rokov. Majú desať končatín, pričom prvý pár tvoria klepetá. Majú dve dlhé tykadlá, ktorými zachytávajú vibrácie, a sú tak upozorňované pred nebezpečenstvom. Kratšie fúziky zas reagujú na chemické látky v morskej vode. Zdržiavajú sa prevažne v skalnatých pobrežiach, rozsadlinách a trhlinaćh skál. Živia sa v noci morskými hviezdovkami, rybami, ulitníkmi, ma-lými krabmi i uhynutými živočíchmi. Napádajú aj jedince svojho vlastného druhu.
2.2. Stredné hĺbky Stredné hĺbky sú medzi 250 až 1 000 m. Čím je voda hlbšia, tým je temnejšia a studenšia. Aby prekonali tmu, mnohé ryby si svojimi telovými orgánmi dokážu vytvárať vlastné žiariace svetlo. To môže slúžiť aj na oklamanie predátorov – živočíchov, ktoré sa týmito rybami živia. Živočíchy v hĺbkach musia vydržať veľký tlak vody. Čím je voda hlbšia, tým je jej tlak hlbší. Táto oblasť predstavuje tieto živočíchy:
Morský had: Existuje 35 druhov morských hadov. Tieto plazy sa museli prispôsobiť životu v slanej vode namiesto suchej zeme. Niektoré žijú na koralových útesoch, iné sa zasa plazia v pobrežných močarinách. Živia sa zväčša úhormi alebo inými malými rybami. Najväčšie morské hady dosahujú dĺžku 3 m, no väčšina dorastá iba do polovice tejto veľkosti. Najjedovatejší had je mornár Belcherov, žijúci v Tichomorskom mori. Jeho jed je stonásobne jedovatejší než ktorýkoľvek iný hadí jed.
Hlbinný úhor: Úhory majú dlhé, štíhle telá, schopné zahrabať sa do bahna, či ukryť sa v štrbinách skál a útesov. Hlbinný úhor má krátke kožovité telo a obrovskú papuľu. Je to ryba teplých morí, zostupuje do hĺbok viac ako 7 000 m. V týchto tmavých hlbočinách je čierne, 60 cm dlhé telo úhora takmer neviditeľné. To mu umožňuje veľmi dobre loviť potravu.
Morský úhor: Je podobný hlbinnému úhoru. Má menšiu tlamu, no veľmi pevné čeľuste, husto vyplnené končistými zubami. Obvykle je tento úhor mohutne stavaný, s chrbtovou plutvou tiahnucou sa po celej dĺžke tela. Koža nemá šupiny a môže byť bledohnedej alebo čiernej farby, na bruchu biela. Môže dorásť do dĺžky až 3 m pri hmotnosti 65 kg.
Murény: Murény sú najväčšou skupinou úhorovitých rýb. Približne 120 druhov z murén žije v tropických vodách. Skrývajú sa v koralových útesoch, vystrčené z vody iba natoľko, aby mohli uchmatnúť korisť, ktorú potom v celosti prehltnú. Murény majú dĺžku od 15 cm do 3 m. Mnohé sú pestro sfarbené, často so škvrnami alebo pruhmi. Iné sú zasa čisto hnedé alebo sivé. Niektoré majú hákovité zuby, iné zasa zahrotené zuby alebo zaoblené, tupé stoličky. Ich potravu tvoria kalmary, ryby, chobotnice a kôrovce. Sú často veľmi agresívne, najmä v čase rozmnožovania.
Žralok volánikový: Dvojmetrové telo tohto žraloka je štíhle, hadovité, žiabrovité oblúky sú prekryté kožnými záhybmi – volánikmi. Žralok žije v Atlantickom, Indickom a Tichom oceáne v hĺbkach 200 – 1 000 m. Živí sa malými rybami, ktoré prehĺta v celku. Samička rodí živé mláďatá po 6 – 12 v jednom vrhu.
Vorvaň: Pri hľadaní kalmara obrovského sa dokáže ponoriť do hĺbky až 1 000 m. Ako jediný vlastne dokáže napadnúť kalmara obrovského. Pri dĺžke viac ako 18 m je najväčšou zo zubatých veľrýb a jediným hltom dokáže prehltnúť sústo s hmotnosťou vyše 200 kg. Napáda aj rôzne druhy rýb a homárov.
2.3. Hlboké vody Do hĺbky pod 1 000 m už nepreniká takmer žiadne denné svetlo. Je tu tmavý, studený svet. Tlak vody narastá a ľudia tu prežijú, iba ak sú chránení trupom špeciálnych ponoriek. Pre loviace ryby je v týchto hĺbkach potrava už zriedkavá, a tak hlbokomorské dravce majú veľké, doširoka roztvorené ústa a zakrivené zuby – nič im nesmie uniknúť. V tomto prechodnom pásme sa nenachádza veľa druhov rýb.
Kalmar obrovský: Tento gigantický kalmar je najväčším živočíchom bez chrbtice. Namiesto nej je jeho mäkké telo zvnútra vystlané rohovinovou štruktúrou, nazývanou aj „pero“. Má osem chápadiel a dve dlhšie ramená, ktoré vyrastajú rovno z hlavy, ktorá je spojená s telom. Kalmarov je v moriach asi 350 druhov. Väčšina žije v otvorených oceánskych vodách, no niektoré možno nájsť aj pri pobreží. Všetky sú dravé, požierajú malé rybky, a iné morské živočíchy. Oko kalmara obrovského je najväčšie, aké kedy existovalo v svete prírody. Môže mať primer až 40 cm; veľké oči pomáhajú kalmarom loviť v hĺbkach. Kalmar loví tak, že sa prisaje chápadlami na svoju koris,ť a potom ju roztrhá zobákovými čeľusťami. Kalmar využíva na svoju ochranu okamžité sfarbenie celého povrchu tela.
2.4. Hlbokomorské ryby
Niektoré hlbokomorské ryby majú svietiace návnady, lákajúce korisť do ich otvorených úst. Vo veľkých hĺbkach sú mnohé ryby už celkom slepé. Aby našli korisť, spo-liehajú sa iba na chuťový zmysel alebo na pruh zmyslových orgánov, tzv. postrannú čiaru, ktorá prebieha po stranách tela. Hlbokomorská ryba sa pohybuje pomaly, čakajúc na korisť, čo jej príde do cesty. Hlbokomorské ryby sú:
Kalmary: Nie všetky kalmary dorastajú do veľkých dĺžok. Niektoré sú menšie než 15 mm. Práve tie žijú v takýchto hlbokých vodách. Ako najrýchlejšie z mäkkýšov môžu dosiahnuť rýchlosť až 32 km/h. Plávajú smerom nazad, poháňané prúdom vody, ktorú vystrekujú zo svojho tela. Často plávajú vo veľkých húfoch.
Žralok obrovskopyský: Širokými čeľusťami filtruje žralok obrovskopyský z vody morské kôrovce a iné malé živočíchy. Meria 4,5 m a je veľmi vzácny. Objav tohto druhu žraloka obrovskopyského roku 1976 bol jedným z najdôležitejších pri skúmaní žralokov v tomto storočí. Chytených bolo iba päť kusov – pri Havaji, v Západnej Austrálii, Japonsku a pri pobreží Kalifornie. Žralok obrovskopyský má širokú svetielkujúcu papuľu s viac než 100 radmi zubov.
2.5. Hlbočiny Pod 4000 m hĺbky je už v oceáne pásmo hlbočiny. Tvory tu žijúce čakajú na zvyšky potravy alebo mŕtve živočíchy, ktoré sem klesnú z plytších vôd. Oceánske dno je často pokryté slizkým bahnom, ktoré je bohatým zdrojom potravy. Čiasotčky potravy z plytkých morí môžu byť do hlbších oceánov zanesené silnými morskými prúdmi. Napriek ťažšiemu získavaniu potravy je tu mnoho rozličných druhov živočíchov.
Vláknovka: Anglický názov “tripod fish” je odvodený z toho, že plutvy týchto rýb sa predĺžili do tvaru akýchsi “nôh”, podobných statívu fotografa. Pomocou nich sa ryba zodvihne nad bahno na morskom dne. Jestvuje 18 druhov týchto rýb. Všetky žijú v teplejších oceánoch, niektoré do hĺbky 3000 m, iné až do 6 000 m. Majú dĺžku okolo 30 cm a sú čierno alebo hnedo sfarbené. O ich živote sa vie iba málo.
Šabľovec: Táto malá striebristá ryba s plochým telom sa vyskytuje v hĺbkach do 3 500 m, no v noci vystupuje do plytších vôd, kde získava potravu. Na spodnej ploche tela majú šabľovce rady svetelných orgánov a ich nepríjemne vyzerajúce oči i ústa sú nasmerované dohora.
Čertovitá ryba: Jestvuje asi 100 druhov hlbokomorských čertov, ktorých možno nájsť všade tam, kde je dostatok potravy. Obyvatelia najväčších hĺbok obývajú tropické vody, no niektoré plávajú v ľadových vodách Arktídy a Antarktídy. Tieto žijú zvyčajne v menších hĺbkach. Hlbokomorské čerty majú chrbtovú a análnu plutvu umiestnenú na tele značne vzadu, až pri chvoste. Široká prsná plutva často vyrastá z mäsitého výbežku. Niektoré čerty majú po tele tŕňovité ostne alebo bradavice. Plávajú obvykle lenivo, daktoré druhy iba ležia bez pohybu na morskom dne.
Tahumatichtys: Je to čertovitá ryba. Má sploštené telo dlhé asi 9 cm. Jej malá návnada na lov rýb visí z hornej čeľuste rovno medzi dlhými, zahnutými zubami. Keď korisť zablúdi do obrovskej papule, zuby sa za ňou zatvoria ako dvere väzenia.
Gigantactis: Ďalšia ryba z rodu Čertovitých rýb, Gigantactis, je význačná svojím dlhým telom. Rovnako dlhú má aj vláknitú “udicu“, ktorá je pripevnená k nosu ryby. Pomocou nej ľahšie priláka svoju obeť. Žije v hĺbkach nad 1 600 m v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne.
Melanocoetus: Rovnako, ako ostatné čertovité ryby, ani táto nemá šupiny. Tieto ryby majú malé oči a niektoré aj slabo vyvinutý čuch. Väčšinou nedorastú do viac ako 90 cm. Tento druh dosahuje sotva 14 cm, a napriek tomu, že je táto ryba taká malá, má aj pomerne krátku návnadu. Obeť prehĺta v celku. Samčekovia týchto rýb používajú “udice” aj na rozpoznanie samičiek svojho druhu.
3. Reliéf mora Výzorom dna morí sa rôzni výskumnici zaoberali už od antických dôb. Ale v tých dobách neexistovali prístroje, ktorými by dokázali prezrieť tak hlboké dno morí. No veda a technika pokročili. V 20. storočí prišli zemepisci na rôzne poznatky o morskom dne. Podmorský svet je povrchom veľmi rôznorodý.
Začína sa už v plytčinách pri pobrežiach. Pevninské šelfy klesajú smerom od pobrežia a pri ústi riek sú prerušované kaňonmi, ktorými rieka vniká do mora a cestou zanecháva usadeniny odvlečené z kontinentu. Kontinentálne šelfy sa obvykle tiahnu do hĺbky okolo 200 m, a potom morské dno prudko klesá kontinentálnym svahom.
Po ňom nasleduje trochu menej strmý svah, ktorý sa tiahne približne do hĺbky 5 km pod hladinou. Tam nájdeme len pustý podmorský život – málo rýb, červov a ostatných živočíchov, ktorí sa živia len tým, čo spadne zhora. Niekde v týchto pustinách môžeme nájsť napríklad aj rudy mangánu. Z oceánskych pánv sa miestami zdvíhajú podmorské hory – sopky. Vlastne stredom všetkých oceánov sa tiahnu pásma sopečných pohorí, dlhých tisíce kilometrov nad morským dnom a na niekoľkých miestach vystupujú až nad oceánsku hladinu a tvoria ostrovy, ako napr. Island a Tristan da Cunha. Tieto typy pohorí vznikajú v miestach, kde sa rozostupujú oceánske litosférické dosky. Cez trhliny na oceánskom dne, ktoré majú tvar pohorí, a potom prirastajú k okrajom oceánských dosiek, prechádza magma. Tak vznikajú stredooceánske chrbáty, v strede oddelené trhlinou, cez ktorú prechádza magma.
Opakom týchto chrbtov sú hlbokomorské priekopy, prenikajúce hlboko do oceánskej kôry. Posúvajúce sa litosférické dosky sa v týchto priekopách vnárajú do istej hĺbky, pod ktorou dochádza k taveniu hornín a ich premene na magmu. Tá stúpa k zemskému povrchu, zvyčajne spolu so zemetrasením, a s ním aj vznikajú na dne oceánu nové podmorské sopky, ktoré lemujú priekopy. Tak napríklad vznikli aj Japonské ostrovy.
Záver Mnohé morské živočíchy boli vystavené ničivej činnosti ľudí. Rôzne ryby takmer vyhubil rybolov, zatiaľčo iné zdecimovali lovci kožušín. Pozoruhodnú vydru morskú takmer vyhubili nielen pre kožušinu, ale rybári sa nazdávali, že ohrozuje stavy rýb. Jej odstránenie by však znamenalo ohrozenie jedného z najbohatších morských spoločenstiev, podmorského spoločenstva rias. Vydra je totiž jedným z mála úspešných lovcov morských ježoviek, ktoré v niektorých oblastiach zničili porasty rias.
Takisto sú morské živočíchy napádané priemyselnou potrebou. Množia sa odsoľovacie nádrže, huty, jadrové elektrárne, veľké ropné terminály atď. Havárie tankerov, prevážajúcich ropu, spôsobujú nenapraviteľné rozsiahlé škody. Samozrejme sa priemyselné znečistenie prejavilo aj na poklese lovenia rýb. V Čiernom mori, napríklad, lovili rybári 30 druhov rýb. Teraz ich zostalo len 5 druhov.
Zvlášť škodlivé znečistenie je chemické. Nedávne výskumy napríklad odhalili, že len vzdušnou cestou sa do mora dostáva ročne až 10 000 ton olova. Odhaduje sa, že ročne vytečie do mora 12 000 ton ortuti. Zasiahnutá nie je už len pobrežná zóna, ale i hlbiny oceánov.
Tretím faktorom ničenia morského života sú ľudia samotní. Už len letná sezóna znamená preplnené pláže a tlak na okolitú prírodu. Ľudia klčujú rastlinstvo, uvoľňujú kamene a hádžu ich len tak pre zábavu do vody. Myslím si, že ak budú takto ľudia ďalej zanedbávať svoje prostredie, postupne zničia aj sami seba. Narušenie oceánskeho ekosystému spôsobilo pokles úlovku rýb a priemyselnou výrobou veľa druhov rýb zahynulo. Ceny rýb preto v budúcich desaťročiach rýchlo porastú a ďalšie generácie budú o morskom živote vedieť stále menej a menej...
