Dôsledky hromadenia odpadov

Najväčším nebezpečenstvom sú odpadové látky ohrozujúce život. Ilúzia, že more a oceány vo svojej rozlohe všetko skryjú, je veľmi naivná.

Zložky ekosystému sú navzájom poprepájané. Všetko, čo sa týmto spôsobom uložilo do oceánov, sa k nám cez niekoľko medzistupňov znovu vráti. V prírode prebieha neustály kolobeh látok.

Ak sa nejaké škodlivé látky objavia na jednom mieste, neznamená, že tam aj všetky v takej forme zostanú. Vo vode aj v ovzduší je neustále prúdenie, ktoré prenáša všetky obsiahnuté látky do ostatných oblastí prostredia.

Z vody sa nebezpečenstvo dostáva do vzduchu, ktorý dýchame, vodných živočíchov, ktoré konzumujeme, či do pôdy, na ktorej sadíme, alebo na ktorej sa pasú naše stáda.

Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek.

Dôsledok veľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvlášť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z hľadiska nebezpečnosti, ale všetko je na jednej hromade. Takéto skládky zamorujú pôdu, ovzdušie, povrchovú aj spodnú vodu.

Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov, akými môžu byť napríklad potkany. Tieto sem prichádzajú hľadať potravu. Pri kontakte so škodlivými látkami sa ale môžu stať, ak nie obeťami, tak nositeľmi rôznych chorôb a infekcií, ktoré následne rozširujú.

Lepšie sú riadené skládky, kde je vytvorený nepresakujúci podklad, sú vylúčené niektoré odpady a je zabezpečené zakrývanie odpadov pôdou.

Najlepším druhom skládok sú triedené skládky, ktoré sú podobné ako riadené, ale po vytriedení sa tam ukladajú iba odpady, ktoré nie sú nebezpečné a nedajú sa recyklovať ani inak využiť.

Preto je potrebné nazhromaždené odpady zneškodňovať takým spôsobom, aby nebolo poškodzované zdravie ľudí ani ŽP

V niektorých prípadoch je možné použiť odpad na získanie energie. Môže to byť napríklad kompostovaním organického odpadu, alebo spaľovaním.

Spaľovať sa však nemôže akýkoľvek odpad. Napríklad pri spaľovaní umelohmotných látok dochádza k úniku jedovatých karcinogénnych látok, ktoré majú za následok vznik rakoviny.

Iný spôsob zbavovania sa odpadov je ich recyklácia. Recyklovanie je ekologické, ale často nie veľmi ekonomické. Niekedy nerieši problém odpadu, iba ho odsúva do budúcnosti.

Recyklácia papiera a skla je ekonomická, ale recyklácia plastov a osobitného odpadu je zvyčajne stratová. Recyklovaný papier a plasty v časti prípadov nedosahujú potrebnú kvalitu materiálov.

Recykláciou svojho druhu je kompostovanie organických zvyškov rastlín, výsledkom ktorého sú výživné látky pre rastliny.

Aké sú teda dôsledky rastu odpadov?

znečisťovanie životného prostredia
tvorba skládok
premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu
riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií
trvalé zaťaženie prostredia
zníženie estetickej hodnoty krajiny