Biodiverzita, alebo aj biologická diverzita, je rozmanitosť života na Zemi zahŕňajúca milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, spletité ekosystémy, ktoré vytvárajú a všetky, ktoré obsahujú.

Jej dnešná podoba je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorým prešla naša planéta od svojho vzniku až dodnes. Z hľadiska biodiverzity sú významné všetky formy života, to znamená nielen pútavé a krásne druhy, ako sú vtáky, motýle, kvety, ale aj zdanlivo menej zaujímavé a často ľudským zrakom neviditeľné druhy baktérií a rias, ktoré sú však z hľadiska biologickej diverzity rovnako dôležité.

Biologická rozmanitosť sa posudzuje z troch hľadísk: druhová diverzita, genetická diverzita a diverzita ekosystémov

Druhová diverzita

- je rozmanitosť druhov. Rozčlenenie živočíšnej a rastlinnej ríše na druhy. Každý druh je niečim špecifický, svojím vzhľadom, funkčným zaradením v ekosystéme, či nárokmi na životné podmienky, ktoré umožňujú rozšírenie života do všetkých kútov sveta.

Vo všeobecnosti platí, že rozmanitosť rastie smerom od rovníka k pólom a s nadmorskou výškou. V tropických dažďových pralesoch, ktoré pokrývajú len 6% povrchu Zeme, žije viac ako polovica z celkového počtu všetkých druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov.

Avšak z hľadiska udržania celkovej rovnováhy a zachovania biologickej rozmanitosti je druhovo chudobná púšť rovnako dôležitá ako tropický prales. Zo všetkých druhov žijúcich na Zemi je doteraz popísaných asi 1,5 milióna.

Odhady skutočného počtu druhov sa však pohybujú od 5 až do 50 miliónov druhov. Z týchto každý potrebuje na svoju existenciu špecifické podmienky, ktoré sa nachádzajú len v určitej oblasti na svete.

Druhom, ktoré sa vyskytujú len na jedinom mieste na svete a nikde inde, hovoríme endemity. Najväčší počet endemitov sa nachádza na ostrovoch, pretože tie si svojimi klimatickými a geomorfologickými podmienkami vytvárajú špecifické prostredie. Na ostrove Madagaskar je asi 12 000 druhov rastlín, z ktorých asi polovica sú endemity.

Genetická diverzita

- je rozmanitosť organizmov v rámci druhu. Jedince určitého druhu nie sú totožné. Napriek tomu, že sú zástupcami rovnakého druhu odlišujú sa svojimi vlastnosťami a vonkajším vzhľadom.

Táto vnútrodruhová rozmanitosť je podmienená geneticky. Hoci prevažná väčšina génov prenesených z rodičov na svojich potomkov je rovnaká, predsa len sa nájdu odchýlky, ktoré spôsobujú rozdiely vo farbe, veľkosti, vzraste, odolnosti voči chorobám atď.

Vďaka tejto genetickej rôznorodosti sa zlepšuje genofond druhu príp. sa vyvíjajú nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, a tým sa život na Zemi uchováva po celé tisícročia.

Diverzita ekosystémov je rozmanitosť jednotlivých ekosystémov teda životných prostredí. Tieto sa môžu líšiť v nadmorskej výške, dostupnosti vody, type horniny, pôdnom type, podnebnom pásme atď.

Inými podmienkami sa vyznačuje morský ekosystém a inými púštny. Diverzita ekosystémov umožňuje rozšírenie rôznych druhov s rôznymi nárokmi na prostredie do rôznych oblastí sveta.

Vďaka širokej škále biologickej diverzity rastú možnosti poznania nových látok, ktoré môžu byť využiteľné napr. v potravinárstve, na výrobu liekov, či v priemysle.

V mnohých krajinách sveta vychádzajú Červené knihy fauny a flóry, resp. zoznamy ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Vybrané druhy sú predmetom legislatívnej ochrany, prípadne i medzinárodných dohovorov.