Dezertifikácia je proces rozširovania, postupu púští.

Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá veľké púšte. Rozsah púští každý rok narastá asi o 60 000 km2, čo je viac ako rozloha Slovenska.

Rozširovanie púští v suchých oblastiach je veľmi nepríjemný jav ako i pre obyvateľov postihnutej oblasti, tak i pre faunu a flóru. Okrem straty miliónov ľudských životov umierajú zvieratá a zdravá zeleň je len zašlým javom, ktorý sa už asi nikdy neobnoví.

Oblasti, kde sa tento jav najviac vyskytuje, je napr: severovýchodná Brazília, India, Etiópia, Somálsko, Mauretánia, Mali, Nigéria, Horná Volta...atď. Samozrejme, je ich oveľa viac.

Sahara s rozlohou 9 000 000 km2 je najväčšou púšťou na Zemi. Rozkladá sa na území 11 krajín, zaberá štvrtinu africkej pevniny. Má výrazne suché a horúce tropické podnebie, za rok tu spadne priemerne iba 20 mm zrážok, v niektorých oblastiach Sahary nezaprší aj 8 rokov.

Púšť sa za dva dni zväčší asi o 100 km2. Každý rok vzniká asi 120 000 km2 novej púšte.

Niektoré dnešné púštne oblasti by pri dostatku vody v pôde a ovzduší mohli byť potencionálne veľmi úrodné. Napr.: tropická Afrika sa svojou intenzitou slnečného žiarenia by za uvedených podmienok mohla byť skvelou “prírodnou továrňou” a zásobovať kontinent potravinami.

Príčiny dezertifikácie

Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácii. Pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny a mení sa na púšť.

Aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody, a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli.

Ďalším dôvodom vznikania púští sú obdobia sucha, mesiace bez dažďov, kedy rastliny nemajú dostatok vlahy. Ak sú navyše spásané, spaľované, či inak likvidované neprimerane rýchlo, nestíha u nich prebehnúť proces reprodukcie, čo ich prakticky ničí.

Celá problematika miery podielu človeka na dezertiflkácií je veľmi zložitá. Samozrejme, najviac sa to týka oblastí susediacich s púšťou.

Spôsobujú to kultivačné zásahy, odlesňovanie, spásanie a slabé zavlažovanie.

Preľudnenie má za následok ničenie posledných stromov, spásanie rastlinstva zabraňuje rastu novým. Bez stromov, poskytujúcich tieň, pôdy vysychajú ešte viac a vietor môže bez zábran erodovať vrchné pôdne horizonty.

Nechránenú zem rozrušujú v obdobiach dažďov aj hlboké erózne ryhy. Piesok unášaný vetrom a piesočné presypy prekrývajú doposiaľ zachované plochy ornej pôdy. Poľnohospodárska pôda zavlažovaná chybnými technikami sa zasoľuje a stáva neúrodnou.

Človek, ktorého mieru ovplyvňovania ešte vedci nedokázali presne určiť, je zodpovedný za dezertifíkáciu hlavne svojou ekonomickou a politickou činnosťou, ktorá často nie je v súlade s prírodou. Teda sa uprednostňujú ekonomické výhody pred ekologickými.

Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, kácaniu stromov a drevín na palivové dreviny, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte. V púštnych oblastiach pritom žije viac ako 850 miliónov ľudí, z toho 320 miliónov žije na miestach bezprostredne ohrozených púšťou.

Z histórie poznáme mnoho príkladov premeny krajiny na púšť. Nadmerná pastva bola jedným z faktorov vzniku Saharskej púšte.

Oblasť Blízkeho východu sa zmenila v stredoveku na púšť vďaka zavlažovaniam a naslednému zasolovaniu pôd, voda sa intezívne vyparovala, minerálne látky rozpustné vo vode zostávali v pôde.

Čo sú teda príčiny dezertifikácie?

príliž suchá klíma
nesprávne obrábanie pôdy
nadmerné spásanie
nadmerný výrub stromov

Dôsledky dezertifikácie

Vedci zistili, že akýmsi varovaním pred neobvyklým suchom v tropických oblastiach je slabý, na juh smerujúci teplý morský prúd vyskytujúci sa pozdíž pobrežia Ekvádoru a Peru.

Väčšinou sa objavuje okolo Vianoc, a preto bol pomenovaný EL NIŇO DELANAVIDAD - Vianočné dieťatko. V skratke sa mu hovorí EL NIŇO. Keď v ňom vystúpi teplota neobvykle vysoko, objavujú sa atmosferické výkyvy, ktorých výsledkom môže byť aj dezertifikácia (ďalej sú to aj tropické búrky)

V roku 1983, keď bola teplota prúdu o 4-6 stupňov vyššia, postihlo abnormálne sucho Filipíny, Havajské ostrovy, Južnú Afriku, Južnú Ameriku a Indonéziu.

Vznik púšte v južných výbežkoch Sahary vyvolal v tejto oblasti v 70. a 80. rokoch 20. storočia hladomor.

Púšte sa rozširujú veľmi rýchlo. Veď len za posledných 50 rokov ubudlo na celom svet 650 000. km2 pastvín a utvorili sa z nich púšte.

Sahara, obrovská púšť, si za posledných 17 rokov rozšírila hranice až o 100 000 km2. Za jediný rok si k sebe pričlenila oblasť veľkosti 60 000 km2.

Človek svojimi zásahmi má čoraz väčší vplyv na výkyvy v klíme. Všeobecne sa predpokladá, že toto oteplenie môže byť kompenzované vzrastom znečistenia ovzdušia pevnými časticami, resp. aerosolami.

Turbulencia v zemskom ovzduší je ovplyvnená sopečnou činnosťou, ale takmer jednou tretinou k nej prispieva človek. Turbulencia ovzdušia je v severných oblastiach vyššia ako v nižších - teda i priemyslové emisie musia byť zákonite vo väčšom množstve na severe ako na juhu.

Turbulencia taktiež znižuje dopad slnečného žiarenia na zemský povrch, a tento efekt sa ešte zvyšuje preto, že v severnejších oblastiach je šikmejší dopad slnečného žiarenia, a teda je viac odrazené do mimozemského priestoru.

Tým sa znižuje teplota zemského povrchu v severných šírkach viac než na rovníku, a tak sa zvyšuje i rozdiel v teplote oboch pásiem. Teda ak sa na severe ochladí, na juhu sa oteplí a ubudne zrážok.

Čo má teda za následok dezertifikácia?

neúrodnosť pôdy
nevhodné podmienky pre život