Deforestácia je proces odlesňovania, ubúdania lesa.

Les sú stromy vyššie ako 3m, rastúce na ploche najmenej 100m2, ďalej ho tvoria kry, byliny, machorasty, huby, lišajníky. Tieto spolu so živočíchmi tvoria zložitý prírodný útvar a ich spolupôsobenie má rozhodujúci význam pre udržanie ekologickej rovnováhy lesa ako jednotného celku.

Les môže existovať tam, kde letné teploty presahujú 10°C a ročné zrážky činia aspoň 200 mm.

Les tvorí prirodzenú prekážku vetru a časť vody nasiatej z pôdy sa vyparuje, takže lesný vzduch je pokojný a vlhký. Stromy chránia zem pred plným slnečným svetlom a zároveň zamedzujú nadmernej strate tepla.

Lesy sú najproduktívnejšie prírodné ekosystémy. Ich plocha je 44 miliónov km2, t.j. 33% povrchu pevnín (bez Antarktídy). Celková zalesnená plocha predstavuje trojnásobok plochy svetovej ornej pôdy.

Lesy sú zelenými pľúcami a ochranným obalom našej Zeme. Dodávajú kyslík, udržiavajú vodnú rovnováhu a vyrovnávajú pôsobenie podnebia. Poskytujú ochranu krajine a pôde, živočíchom a rastlinám.

Rozhodujúcim spôsobom sa podieľajú na vzhľade krajiny a sú obľúbenými a dôležitými miestami oddychu pre človeka. Bez lesov by bola naša planéta pustým a nehostinným miestom.

Poznáme 3 základné druhy lesov:

tropický dažďový les, listnatý les a ihličnatý les.

Najrozsiahlejší les na svete je sibírsky ihličnatý les (tajga), ktorý pokrýva územie 11 miliónov km2.

Najväčší tropický dažďový les je v Južnej Amerike. Rozloha Amazonského pralesa je 6,5 mil. km2.

Tropické dažďové pralesy sú považované za pľúca Zeme, odhaduje sa, že produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte, zároveň pohlcujú oxid uhličitý. Sú aj významným regulátorom celosvetového podnebia. Ovplyvňujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody. Sú centrom najväčšej druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov.

Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Pri zániku týchto “zelených pľúc” Zeme je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu.

Tropické dažďové pralesy pokrývajú asi 6 % povrchu Zeme, napriek tomu v nich žije v nich viac ako 2/3 všetkých druhov živočíchov a rastlín. V peruánských pralesoch 30 % druhov hmyzu žijúcich vo stromových etážach môžu existovať iba na jednom druhu stromu.

Tropické dažďové pralesy sú nedostatočne chránené. V tropickej Ázii je chránených 6% pralesov, V Afrike 4 %, V Latinskej Amerike iba 2 % pralesov. Odborníci odhadujú, že zachovaniu tohoto typu lesa a jeho bohatstva by bolo treba chrániť najmenej 10 % jeho rozlohy.

V útrobách amazonského pralesa sú ukryté úžasné rastliny, ktorých účinky by človeku mohli pomôcť pri liečbe chorôb srdca, rakoviny alebo vírusových chorôb, napríklad i AIDS!

Lesy poskytujú svojim početným obyvateľom obydlie a dostatok potravy.

Lesy majú medzi ekosystémami nezastupiteľné miesto. V biosfére zaberajú najväčšiu rozlohu a komlexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli. Sú najväčším producentom kyslíka, najvýznamnejším faktorom regulácie klímy a biotom živočíchov.

Jeden hektár priemerného lesa v miernom pásme vyprodukuje za 1 rok približne 8 ton dreva, 3 tony lístia, 1 tonu plodov a 1 tonu koreňov.

Funkcie lesa:

pohlcujú oxid uhličitý (CO2) a škodlivé látky (prach, CO, NOx)
produkujú kyslík, napr.: 1ha ihličnatého lesa vyprodukuje 30ton kyslíka/rok a 1ha listnatého lesa vyprodukuje 15ton kyslíka/rok
regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, zmierňujú horúčavy
priaznivo vplývajú na biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti vzduchu
regulujú vodný režim, odtok z úzmemia, vyparovanie, množstvo zrážok
zlepšujú a chránia pôdu
produkujú drevo, plody, huby, liečivé rastliny
sú životným prostredím mnohých rastlín a živočíchov
spomaľujú rýchlosť vetra
tlmia hluk
filtrujú prach a odpadové plyny z ovzdušia
sú prostredím rekreácie a zdrojom regenerácie

Príčiny deforestácie

Najväčší podiel na vymieraní lesov má znečistené životné prostredie, jedovaté plyny z priemyselných závodov a elektrární, výfukové plyny z áut a lietadiel, vykurovacie plyny. Vietor transportuje škodlivé látky aj na veľké vzdialenosti.

Vo vzduchu vznikajú vzájomnou reakciou nové, často ešte jedovatejšie látky. Hovoríme im “chemický koktail” v ovzduší. Ak zreagujú oxidy síry a oxidy dusíka s vodou vznikajú kyseliny, ktoré sa dostávajú na zem v podobe kyslých dažďov.

Ak klesne pH pôdy pod 5, zvýši sa v nej koncentrácia hliníka a ťažkých kovov. Rastliny prijímajú tieto látky miesto prirodzených zlúčenín, takže ich korene môžu prestať správne fungovať.

V období, keď je v prírode sucho, sa koncentrácia uvedených škodlivín ešte zvyšuje.

Jednou z najrozšírenejších chorôb v dôsledku znečistenia prostredia je grafióza - upchávanie ciev stromov drobnou hubou, čo zapríčiňuje ich postupné vysychanie.

Ďalšou príčinou úbytku lesa sú požiare. V roku 1988 bolo vypálené alebo inak zničené len v amazonskom pralese 250 000 km2. Pri zachovaní takéhoto tempa by bol amazonský prales zničený do 15 rokov. Tropické pralesy dnes pokrývajú asi 900 miliónov ha z pôvodných 1,5 – 1,6 miliárd ha.

Veľké oblasti v dažďových pralesoch v Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka, zdroj lacného hovädzieho mäsa pre spotrebiteľov vo vyspelých krajinách.

Aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre roľníkov je tropický prales vypaľovaný. Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa.

Na pastvinách sa zvyčajne chová dobytok, na poliach krmoviny pre prasatá. Hovädzie i bravčové mäso sa potom vyváža do rozvinutých krajín. Mnoho štátov takto spláca svoje pôžičky alebo úroky z pôžičiek.

Dnes lesy ustupujú priemyselným závodom, priehradám, diaľkovým elektrickým vedeniam, dopravným trasám a lyžiarskym vlekom.

V januári 1998 postihli amazonskú Roraimu najväčšie požiare v celej doterajšej histórii. Viac než 40 000 km2 pralesa a savany sa za jeden mesiac premenilo na mŕtvu púšť.

Deštrukcia pralesa má často až absurdný charakter. Ťažba pralesných velikánov slúži na výrobu takých produktov, ako sú preglejky a rezivo pre stavebný priemysel. Neuveriteľných 70 % všetkého dreva sa zničí v drvičkách a skončí ako drevený odpad, piliny, prípadne sa spáli.

Čo sú teda príčiny deforestácie?

ťažba dreva
budovanie infraštruktúry (mestá, diaľnice, priehrady)
získavanie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, pastviny)
získavanie dreva ako paliva pre domácnosti v rozvojových krajinách
znečistenie prostredia (ovzdušie, voda, kyslé dažde)
požiare

Dôsledky deforestácie

Ročne je zničených 105 000 km2 lesov, hlavne tropických pralesov čo je 2 krát viac ako je rozloha územia Slovenska.

Každú minútu zmizne 20 ha tropických dažďových pralesov t.j. za rok je to vyše 10 miliónov ha. Pri zachovaní tohoto tempa hrozí, že okolo roku 2057 zostaneme bez pralesov.

Tropické dažďové lesy rastú na chudobných pôdach, takže poľnohospodárske plochy, ktoré vznikli vyrúbaním lesa nevydržia dlho vyživovať plodiny.

Po zániku vegetácie je pôda vystavená prírodným živlom, je splavená a znáša rieky a jazerá. Bez lesa, ktorý by zachytával zrážky, sa krajina môže zmeniť aj na púšť.

Mnohokrát sa stáva, že sú vyrúbané veľké územie pralesa kvôli nepatrnému množstvu najjcennejšieho dreva, ktoré je potom exportované do vyspelých štátov Európy, Severnej Ameriky a Japonska.

Nielen rastliny sú vymenovanými priamymi a nepriamymi zásahmi ohrozené, ale čoraz viac stúpa aj počet ohrozených, prípadne už vyhynutých druhov zvierat. Tropické pralesy sú ozdobou prírody. Ich biologická rozmanitosť je obrovská.

Na ploche 50 ha Malajského polostrova je viac druhov drevín, ako môžeme nájsť v celej Severnej Amerike. Jediný ker v Peru obýva toľko mravcov, koľko nenájdeme na celých britských ostrovoch.

Odhaduje sa, že v korunách tropických lesov žije asi 30 miliónov druhov rôzneho hmyzu, čo znamená, že tieto lesy, ktoré pokrývajú len 6 % povrchu Zeme, sú domovom pre 70 % všetkých druhov organizmov žijúcich na Zemi.

Súbežne s miznutím lesov miznú rôzne druhy živočíchov a rastlín a to pravdepodobne v množstve niekoľko desiatok denne. Dažďové pralesy sú vystavované sústavnému tlaku rastúcej populácie, ktorá potrebuje pôdu.

Najväčšou prekážkou snahy o ochranu tropických pralesov je chudoba, zaostalosť a s nimi súvisiaca veľká zaľudnenosť. Je tomu tak v Brazílii, Kolumbii, Indonézii, na Madagaskare, v Peru, na Filipínach, v Thajsku a vo väčšine častí Afriky.

Dôležitá funkcia tropických lesov je aj pri ovplyvňovaní klímy. Odlesňovaním vzniká veľké narušovanie klimatických pomerov, ktorého dôsledkom je rast obsahu oxidu uhličitého v globálnej atmosfére a tým dochádza ku globálnemu otepľovaniu.

Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého.

Čo sú teda dôsledky deforestácie?

úhyn živočíšnych druhov - ohrozenie biodiverzity
znížená produkcia kyslíka
globálne otepľovanie - skleníkový efekt
zmena vzhľadu krajiny
strata možnosti nájsť potenciálne liečivá na doposiaľ neliečiteľné choroby