Životné prostredie

- prostredie je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, to jest ktorú používa, ovplyvňuje a prispôsobuje sa jej, podľa zbierky zákonov: „Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä: ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy.“

Biosféra

- priestor, v ktorom môžu existovať živé organizmy. Delí sa na atmosféru – vzdušný obal Zeme, hydrosféru – vodu na Zemi a litosféru - vytváranú povrchovou vrstvou zemskej kôry.

Rozdelenie životného prostredia

- Materiálnu zložku tvorí zložka prírodná, do ktorej patria abiotické prvky a to pôda, voda, vzduch, suroviny a biotické prvky a to fauna, flóra, mikroorganizmy.
- Do zložky umelej patria produkty človeka (stavby, stroje, ...), kultúrne hodnoty a pod.,
- Sociálna zložka životného prostredia je tvorená vzťahmi, ktoré sú výsledkom spoločenskej činnosti človeka a ktoré vo svojich dôsledkoch ovplyvňujú všetky zložky materiálne.

Pri globálnom pohľade na Zem možno rozlišovať tri zložky životného prostredia:

neživé prostredie (zem, voda, vzduch),
živé prostredie (prírodný ekosystém),
umelé prostredie (prostredie vytvorené človekom).

Priestorové členenie životného prostredia:

vertikálne – atmosféra, hydrosféra, litosféra,
horizontálne – moria, ostrovy, svetadiely.

Ekológia

je veda o vzťahoch organizmov k ostatnému svetu, študuje vzťahy živých systémov k okoliu, skúma každý živý organizmus, vzťahy k jedincom rovnakého druhu a ku všetkým živým tvorom.

Rozdelenie ekológie

-možno ju rozdeliť podľa toho, ktorou systematickou skupinou sa zaoberá, napr. ekológia hmyzu, ekológia rastlín, ekológia človeka.

Ekológia človeka je náuka, ktorá charakterizuje a analyzuje vzťahy človeka k prírodnému a pracovnému prostrediu s cieľom stanoviť dôsledky týchto vzájomných vzťahov pre človeka a pre prírodu. Cieľom ekológie človeka je definovať požiadavky na chovanie človeka z hľadiska ochrany životného i pracovného prostredia. Skúma mnoho vzťahov na úrovni človek - príroda.

Ďalšie delenie:

1)autekológia-skúma závislosť druhu na jeho životnom prostredí,
2)synekológia-študuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivými druhmi životných spoločenstiev a ich životným prostredím.

Ekosystém je priestorové a časové usporiadanie, v ktorom sú integrované životné spoločenstvá a biotop.

Biotop je prírodný ohraničený životný priestor určitého existujúceho spoločenstva napr.: lúka, rieka, bažina. Je to súhrn živej hmoty v určitom ohraničenom priestore rastlín a živočíchov, mŕtvej organickej hmoty a časti anorganického, pre živú prírodu potrebného životného prostredia (substrát,voda,ovzdušie).nVyznačuje sa určitými vzájomnými vzťahmi svojich členov a vlastnou štruktúrou.

Ekológia používa na skúmanie ekosystémov systémový prístup a využíva:

pozorovanie prírody v tzv. intaktnom stave - t.j. bez antrpogénneho vplyvu (výskum v teréne v nenarušenom ekosystéme)
experimenty, kde experimentátor sám vytvára podmienky za ktorých bude experiment prebiehať.

Starostlivosťou o životné prostredie sa rozumie zachovanie základných hodnôt, tvorba nových štruktúr a štátna správa vo veciach tvorby a ochrany životného prostredia s uplatňovaním legislatívnych nástrojov, výchovy, vzdelávania a informovanosti verejnosti.

Znečistením životného prostredia rozumieme nežiadúce zmeny vlastností pôdy, vody, ovzdušia, ktoré poškodzujú alebo budú poškodzovať človeka a ostatné živé organizmy.

Hlavné problémy súčasnosti týkajúce sa životného prostredia sú:

1. Ochrana životného prostredia, ktorá je výrazom súčasného nepriaznivého stavu znehodnotenia, devastácie a znečistenia vplyvom zlej činnosti človeka.
2. Úprava a tvorba životného prostredia na optimálny stav.

Ochrana ŽP

-3 skupiny:

1)Obmedzenie spotreby prírodných zdrojov.
2)Obmedzenie produkcie škodlivín, zavedenie uzavretých bezodpadových cyklov (recyklácia).
3)Zvýšenie výkonnosti a absorbčnej schopnosti poškodených prírodných ekosystémov.

Komplexná starostlivosť o životné prostredie

- Ochrana životného prostredia znamená uplatňovanie takých poznatkov, alebo opatrení vo vzťahu k životnému prostrediu, ktoré zabránia pôsobeniu negatívne sa prejavujúcich vplyvov na krajinu i človeka. Tvorba životného prostredia znamená využívanie takých opatrení, ktoré umožnia rozšírenú reprodukciu prírodných zložiek, výstavbu alebo dostavbu nových zložiek a rekonštrukciu a modernizáciu zložiek už existujúcich. Komplexná starostlivosť o životné prostredie zahŕňa vzájomnú prepojenú ochranu a tvorbu prostredia, je dôležitou súčasťou činnosti spoločnosti, lebo zdravé životné prostredie je základom zachovania ľudskej existencie i ďalšieho zdravého rozvoja spoločnosti.

Nezávadný produkt je ekonomický,ekologický,kvalitný.

Princípy ochrany a tvorby životného prostredia

Prevencia - stanovuje, že činnosť, ktorá môže negatívne ovplyvniť životné prostredie, je možné prevádzať iba po predchádzajúcom zhodnotení jej dôsledkov na životné prostredie.

Sanácia - stavby, zariadenia a technológie, ktoré nezodpovedajú požiadavkám starostlivosti o životné prostredie, musia byť v stanovených termínoch uvedené do súladu s predpismi o životnom prostredí.

Asanácia - ak dochádza činnosťou k znečisťovaniu prostredia, môže príslušný orgán dočasne uložiť jej zastavenie, ktoré, ak nepovedie k náprave, môže viesť k trvalému zastaveniu činnosti i v prípade, že bola v súlade s platnými predpismi.

Sankcie - za znečisťovanie životného prostredia sa predpisujú odvody, poplatky, dane a pokuty a je možné viesť aj trestné stíhanie.

Regresie - každý zodpovedá za škody, ktoré spôsobí na prostredí. Odškodnenie prevedie uvedením do pôvodného stavu, alebo zaplatí skutočnú škodu. Ďalej bude hradiť ekologickú ujmu vzniknutú stratou ekologických funkcií a ušlý zisk.

Občianske právo - všetci občania majú právo podieľať sa na starostlivosti o prostredie, na úplné a pravdivé informácie a sú povinní pri svojej činnosti na životné prostredie brať ohľad. Toto sa týka aj organizácií.