Národný environmentálny akčný program SR

- päť priorít Štátnej environmentálnej politiky:

ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť,
zabezpečenia dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prísnu mieru,
ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a iných výrobkov,
minimalizácia vzniku, využívanie a správne zneškodnenie odpadov,zachovanie biologickej rôznorodosti,
ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívanie krajiny.

Základný koncepčný dokument

- Agenda 21. storočia, prijatá na konferencii o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro, predstavuje návod na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v lepšom - vyváženom prostredí. Hodnotí a naznačuje východiská v ochrane zdravia, rozvoji sídel, ochrane a využívaní zdrojov, v boji s chudobou. Zameriava sa na sociálnu a ekonomickú dimenziu v environmentálnom kontexte, vyzdvihuje úlohu veľkých skupín, obchodu, priemyslu, vedy, medzinárodnej spolupráce, podporuje rozvoj vzdelanosti, environmentálne vhodných technológií, informatiky a ďalších aktivít.

Monitorovanie ŽP

Monitorovanie znamená vo všeobecnosti systematické pozorovanie určitého javu, ktorý sa realizuje za presne definovaných časových a priestorových podmienok. Monitoring ŽP je systematické, dôsledné, v čase a priestore definované sledovanie a hodnotenie jeho jednotlivých zložiek. Monitoring sa stáva dôležitou aktivitou a nevyhnutnou potrebou pre objektívne zhodnotenie kvality životného prostredia. Využitie informačných sústav a výpočtovej techniky vytvára predpoklady pre vypracovanie prognóz a rôznych návrhov, opatrení na ochranu a tvorbu životného prostredia. Monitorovací systém ŽP sa skladá z troch základných, úrovní:

celoplošný monitorovací systém životného prostredia,
regionálny monitorovací systém životného prostredia,
účelový (lokálny) monitorovací systém životného prostredia.

Integrovaný informačný systém ŽP je poskytovanie informácií o stave a vývoji životného prostredia pre potreby rozhodovania, riadenia a usmerňovania ekologicko-environmentálnej politiky základnej orientácie výskumu a pre širokú verejnosť.

Pôda

- neživú súčasť prírody, najpovrchnejšia časť zemskej kôry, pretvorená pôsobením pôdotvorných procesov, má produkčnú schopnosť. Vytvára sa v priebehu geologických období pôsobením fyzikálnych a chemických faktorov neživej prírody, účinkami živých organizmov na materskú horninu.

Podľa pôvodu rozlišujeme tieto tri základne typy materských hornín:

vyvreliny pokrývajú najväčšiu časť zemského povrchu. Vznikli postupným chladnutím žeravej magmy vyvrhnutej na povrch zeme. Spravidla obsahujú iba obmedzené množstvo prvkov, a teda nie sú schopné zabezpečiť živým organizmom, predovšetkým rastlinám, životné podmienky. Predstavujú tzv. primárne horniny, pretože poskytujú materiál pre oba ďalšie typy hornín.

usadené horniny vznikajú nahromadením zvetraných častí primárnych hornín, zanesených vetrom či vodou na vzdialené miesta. Silné vrstvy usadenín - sedimentov - nachádzame v oblastiach, ktoré pradávno zaplavilo more. Chemické zloženie usadenín vychádza s chemickej štruktúry primárnej horniny, z ktorej vznikli, je však obohatená o hojné zvyšky mŕtvych rastlín a živočíchov, ktorých organické látky dodávajú usadeninám mnohé prvky, chýbajúce primárnej hornine. Sedimenty teda obsahujú všetky základné prvky vrátane stopových prvkov, preto sú pre živé organizmy dobrým prostredím. Nazývame ich aj biolity.

premenené horniny vznikajú premenou primárnych vyvrelín a sekundárnych usadenín. K premene dochádza v miestach, kde sa žeravá magma stretne s inými horninami, alebo tam, kde sa pôsobením vysokých teplôt či tlakov mení pôvodná štruktúra hornín. Aj premenené horniny si zachovávajú chemické zloženie vyvrelín, z ktorých vznikli, a teda aj biochemické vlastnosti.

Pôdotvorné faktory

Podnebie pôsobí zmenami teploty a dažďovými či snehovými zrážkami. Účinkom tepla a chladu sa horniny rozťahujú a sťahujú, pričom vznikajú drobné štrbiny, v ktorých sa usádza voda. V zime voda zamrzne a ľad ďalej rozrušuje povrch hornín. Podzemná voda veľmi podstatne ovplyvňuje tvorbu pôdy. Ak vypĺňa pôdne póry, znemožňuje oživenie pôdy živými organizmami. Preto na zamokrených miestach vznikajú glejovité, menej hodnotné pôdy s osobitými vlastnosťami. Reliéf krajiny ovplyvňuje ožiarenie zemského povrchu, prúdenie vzduchu i hladinu podzemnej vody. Na svahoch kopcov a hôr býva vrstva pôdy spravidla plytká, ak ju nespevňujú korienky stromov a rastlín, odplavuje ju dážď a odnáša vietor. Tým sa môže materská hornina obnažiť. Hladina podzemnej vody býva nízka, preto jej tu spravidla suchšia pôda. Odplavená a odviata pôda sa hromadí v údoliach a zanáša korytá riek a potokov. Medzi najdôležitejšie pôdotvorné faktory patrí vegetácia a živé organizmy. Korienky rastlín rozrušujú materskú horninu a z opadaného lístia a z odumretých tiel rastlín a živočíchov, s účinným prispením živých organizmov sa vytvára povrchová vrstva pôdy. Človek sa zväčša priamo nezúčastňuje na pôdotvorných procesoch, ale môže ich veľmi výrazne ovplyvňovať.

Štruktúra pôdy

jej základom sú veľké častice, okolo kt. sa zoskupujú menšie, i celkom nepatrné zrnká a zrniečka veľmi rozmanitých tvarov. Pôda, v kt prevládajú najmenšie častice, sa nazýva bezštruktúrna. V štruktúrnej pôde prevládajú pôdne zrná strednej veľkosti. Medzi nimi sú voľné priestory pôdne póry. Pre všetky živé organizmy, kt. sú v pôde, vedci vytvorili názov edafón. Najúrodnejšou zložkou pôdy je jej vrchná vrstva - humus. Vzniká rozkladom opadaného lístia a odumretých tiel rastlín a živočíchov. To sú primárne zložky humusu. Produkty, kt. vznikajú pri humifikácií rozkladom primárnych zložiek humusu, nazývame sekundárne-druhotné zložky humusu. Humus veľmi priaznivo ovplyvňuje základné vlastnosti pôdy.

Chemické zloženie pôdy

- vyskytujú sa v nej makroelementy. Medzi ne patria kyslík a kremík. Ďalšie prvky sú mikroelementy, alebo stopové prvky a ultramikroelementy

PH faktor

Dôležitým ukazovateľom akosti pôdy je jej kyslosť. Podľa pH rozdeľujeme pôdy na zásadité, neutrálne, slabo kyslé., kyslé, silne kyslé a veľmi kyslé pôdy. ajúrodnejšie bývajú zásadité a neutrálne pôdy. Kyslé pôdy prevládajú v horských oblastiach a na vrchovinách.

Typy pôd

- najtypickejším znakom pôdneho typu je pôdny profil. Každá pôda sa skladá z niekoľkých typických vrstiev-pôdnych horizontov. Pôdny horizont je vrstva pôdy so zhodnými vonkajšími znakmi, fyzikálnymi i chemickými vlastnosťami a zložením. Jednotlivé pôdne horizonty sú:

humusový horizont; je to najvrchnejšia časť pôdy, v ktorej prebiehajú najintenzívnejšie biochemické premeny.
obohatený alebo iluviálny horizont; v ňom sa hromadia minerálne látky s prvkami, ktoré sem prináša voda na svojej ceste od povrchu do vnútra pôdy. Zvetralá materská hornina pevná, nerozrušená hornina
glejový horizont; je to pôdny horizont nepriaznivo ovplyvnený vysokou hladinou podzemnej vody.

Všetky horizonty sa členia na menšie celky - subhorizonty.

Rozlišujeme tieto pôdne typy:

černozem - nachádza sa v nížinách, v teplom a suchom podnebí. Pôda je neutrálna, dobre prevzdušnená, humus je kvalitný. Je bohatá na živiny a veľmi úrodná.
hnedozem sa nachádza v nížinách a na nevysokých pahorkatinách. Pôdne reakcie sú neutrálne až slabo kyslé, humusová vrstva je menej výdatná, ale humus je kvalitný s dostatkom živín.
ilimerizovaná pôda je typická pre pahorkatiny a podhoria, kde často a výdatne prší. Vrchný horizont je ochudobnený a stredný horizont - iluviálny je obohatený o živiny. Reakcia pôdy ja slabo kyslá, humusová vrstva nie je mohutná a je menej kvalitná ako u černozeme a hnedozeme.
hnedé pôdy sú typické pre pahorkatiny v chladnejšom podnebí, podzol je typická pôda hôr. Humusový horizont je slabý, humus nevyzretý, pH veľmi kyslé.

Pôda a pôdna voda

-adsorpčná pôdna voda je neoddeliteľnou súčasťou pôdnych zŕn a rastliny ani živočíchy ju nemôžu využívať. Kapilárna voda sa vyskytuje len bezštruktúrnej pôde, kde medzi zrnkami nie sú žiadne pôdne póry iba kapilárne štrbiny. Voda v nich prúdi ľubovoľným smerom. Takáto pôda rýchlo vysychá a podlieha erózií. V štruktúrnej pôde s pórmi väčšími ako 0,1 mm voda prúdi z povrchu nadol a nazýva sa gravitačná voda.

Tri základné vrstvy pôdy

-najvrchnejšia je priechodná vrstva. Voda ňou z voľna presakuje, pôdne póry zachytia nečistoty a rozpustené latky, ktoré voda prináša z povrchu. Voda sa tak čistí a súčasne rozpúšťa látky a prvky obsiahnuté v pôde, obohacuje sa nimi až celkom zmení pôvodné vlastnosti. Za touto vrstvou nasleduje vododarná vrstva. Voda sa tu hromadí, vypĺňa všetky póry a rozlieva sa do strán. Najhlbšie je vodonosná vrstva. Tvorí ju neporušená materská hornina, pre vodu nepriepustná.

Znečisťovanie a poškodzovanie pôdy prírodnými živlami

-činnosťou prírodných živlov vznikajú erózne odnosy a zosuvy pôd, močiare, rašeliniská, piesky a pustiny. Hlavnými príčinami tohto poškodzovania sú erózie, záplavy, neupravený vodný režim, nevýhodné zloženie pôdy z hľadiska zrnitosti, pôdne zosuvy a pod.

Erózia je veľmi nebezpečná príčina poškodzovania pôdy. Prejavuje sa rozrušovaním pôdy vodou alebo vetrom a jej odnosom do iných polôh, kde sa pôda hromadí formou náplav, naviatia alebo sute. Erózia vzniká pri odstraňovaní vegetačného krytu odlesnením, lesnou ťažbou, poľnohospodárstvom, ťažbou nerastov a pod. Vtedy je pôda obnažená vetrom a vodou často až na skalný podklad. Erózne produkty zanášajú polia, vodné toky a nádrže, poškodzujú komunikácie, stavby. Záplavy vznikajú v nížinách rozliatím vody z riečíšť neupravených vodných tokov, alebo hromadeným vody po lejakoch, alebo rýchlom topení snehu na jar. Postihujú rozsiahle územia, zvlášť v deltách veľkých riek, v krajinách s výraznými zrážkami. Zosuvy pôdy alebo hornín vznikajú na sklonených svahoch. Veľmi rozrušujú postihnuté plochy a presunom hmôt i priľahlé údolia, polia, cesty a pod. Polohy postihnuté zosuvmi sa vyznačujú nepravidelne zvlneným terénom s trhlinami, strhnutými stromami a podobnými príznakmi. Príčiny zosuvov bývajú rôzne. Často ide o zlú súdržnosť a zvetranie zeminy, veľké zaťaženie pôdy, otrasy, vznik sklzných plôch na podloží svahu a pod.

Nepriame znečistenie

-do tejto skupiny možno zaradiť vplyv priemyslu, urbanizácie a dopravy. Priemyselná ťažba uhlia, rúd, hornín je veľmi nebezpečným zásahom, priemyselné emisie, chemické znečisťovanie pôdy. Stavby poškodzujú pôdu, ak vyvolávajú erózne javy, porušujú stabilitu zemín, obnažujú pôdu alebo zhoršujú režim vôd.

Ochrana pôdy

Organizácia pôdneho fondu-základným prostriedkom ochrany, využívania a kultúrneho zveľadenia pôdy je účelná a cieľavedomá organizácia pôdneho fondu z hľadiska rozmiestnenia kultúr a usporiadania poľnohospodárskych pozemkov. Správne rozmiestnenie kultúr je určované stanovištnými pomermi a požiadavkou, aby pôda nebola poškodzovaná eróziou, vetrom alebo vodou.
Melioračné spôsoby ochrany pôdy: Poľnohospodárske melioračné spôsoby ochrany pôdy, Lesnícke melioračné spôsoby ochrany pôdy. Technické melioračné spôsoby ochrany pôdy.