Skleníkový efekt

- je najväčším, najkomplikovanejším a najzávažnejším problémom ľudstva a svetovej ekológie. Plyny dusík a kyslík, ktoré tvoria väčšinu atmosféry, žiarenie ani nepohlcujú, ani nevysielajú. Vodná para, oxid uhličitý, a niektoré ďalšie plyny, obsiahnuté v ovzduší v omnoho menšom množstve, pohlcujú určitú časť tepelného žiarenia, ktoré opúšťa povrch Zeme. Pôsobenie tejto ochrannej vrstvy sa nazýva prirodzený skleníkový účinok a príslušné plyny sa nazývajú skleníkové plyny. Absorbujúce plyny v atmosfére pohlcujú určitú časť radiácie vyžarovanej povrchom Zeme a samé vysielajú žiarenie von do priestoru. K prirodzenému skleníkovému efektu na Zemi dochádza vplyvom vodnej pary a oxidu uhličitého, ktoré sú v atmosfére prítomné v prirodzenom množstve. CO2 patrí medzi najdôležitejšie tzv. skleníkové plyny.

Ozón je súčasťou plynného obalu Zeme. Ozón je pre život na Zemi mimoriadne dôležitý, pretože účinne pohlcuje ultrafialové žiarenie, a tým umožňuje suchozemský život. Do atmosféry sa dostávajú látky "umelo" vytvorené človekom, freóny a halóny, kt. poškodzuju ozónovú vrstvu. Freóny sú látky, ktoré majú tie najpriaznivejšie vlastnosti, aké si možno predstaviť pre technické využitie. Sú prakticky netoxické, bez farby a zápachu, nekorozívne, tepelne stabilné a nehorľavé. Halóny sú látky príbuzné freónom. Oblasť, v ktorej k poklesu dochádza, bola nazvaná "ozónová diera".

Ozón, tak ako všetko, čo sa v prírode vyskytuje, plní určité nezastupiteľné úlohy vo vytváraní prírodných podmienok, pri ktorých je životné prostredie pre človeka a všetky živé organizmy prijateľné. Ozón má vzhľadom na štruktúru svojej molekuly schopnosť zachytávať, resp. odrážať určitú časť slnečného žiarenia, ktoré je škodlivé všetkým živým organizmom. Prenikajúce žiarenie znamená vážne ohrozenie ľudského zdravia,vznik rakoviny kože, oslabenie imunitného systému a poškodenie zraku. Poškodzované sú rastliny, planktón v moriach a pod.

Prízemný ozón – v prízemnej vrstve majú zvýšené koncentrácie ozónu škodlivý vplyv na ľudský organizmus. Spaľovaním benzínu a nafty v motorových vozidlách dochádza k tvorbe oxidov dusíka a iných chemických látok, ktoré pod vplyvom slnečného žiarenia vedú k zvýšeným koncentráciám ozónu v prízemnej vrstve atmosféry. Koncentrácie prízemného ozónu sú najvyššie počas slnečných dní. Kombinácia slnečného žiarenia s pomaly sa pohybujúcimi vzdušnými masami tvorbu ozónu urýchľuje.

RIZIKOVÉ FAKTORY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

Rádioaktivita a životné prostredie-najvýznamnejší zdroj ožiarenia obyvateľov predstavuje radón a produkty jeho rádioaktívnej premeny. Prírodná rádioaktivita sa najčastejšie vyjadruje pomocou žiarenia gama. Radón patrí medzi alfa žiariče, ktoré vnikajú do organizmu dýchacími cestami, tráviacim ústrojenstvom, prípadne cez kožu a sliznicu.

Do obytných priestorov sa radón dostáva tromi cestami, a to prostredníctvom:uránu z podložia a stavebnín, rádia, obsiahnutého v pitnej a úžitkovej vode, radónu v zemnom plyne.

Ďalším zdrojom rádioaktivity sú vody používané v jadrových elektrárňach na chladenie jadrových reaktorov. Voda sa môže stať rádioaktívnou a znečistiť rieky, do ktorých sa vypúšťa.

Rádioaktívny odpad, ktorý sa ukladá vo vzduchotesných, žiarenie neprepúšťajúcich nádobách, ktoré sa zabudovávajú do betónu, a potom sa spúšťajú do morských hlbín, alebo do opustených baní.

Znečistenie ovzdušia vnútorných obytných priestorov-ovplyvňujú ho činitele:

Fyzikálne (teplota, vlhkosť, prúdenie vzduchu)-kvalita vnútorného ovzdušia sa podieľa na vzniku rôznych chorôb, porúch imunitného systému, syndrómu chronickej únavy, alergií a pod..
Chemické (anorganické a organické škodliviny)- oxid síry, oxidy dusíka, aerosol, cigaretový dym, radón, azbest- používa sa ako izolačný materiálmá karcinogénny potenciál.,
Biologické (baktérie, vírusy, plesne, peľ, roztoče, prvoky, výlučky rastlín, prach zo srsti a exkrementov zvierat, textilný prach a pod.)- roztoče-prejavujú sa alergické ochorenia, alergie na prach, astma, ekzémy. Ako silný alergén pôsobí telový obsah roztočov a ich výlučky, plesne - mikroskopické vláknité huby a ich toxické metabolity – mykotoxíny,vyvolávajú alergické prejavy, pôsobia na dýchací trakt,môže dôjsť k vzniku mykozy.

Odpady a životné prostredie

Tvorba odpadov, ich zneškodňovanie a zamedzovanie vzniku odpadov predstavuje dnes celosvetový problém. Odpady vznikajú prakticky pri každej činnosti ľudí, tak vo sfére výroby, ako aj spotreby. Ich vznik a hromadenie predstavujú zásah do životného prostredia. Obsahujú látky, ktoré často ohrozujú všetky oblasti životného prostredia, vody, ovzdušie a pôdy. Svetový trend v odpadovom hospodárstve, ktorý je vyjadrený cieľmi :maximálne obmedziť tvorbu odpadov, maximálne znížiť obsah toxických látok v odpadoch, nevyhnutne vzniknuté odpady maximálne materiálovo využiť, materiálovo nevyužiteľné a spáliteľné odpady spáliť s maximálnym energetickým využitím, v minimálnom množstve skládkovať nespáliteľné odpady.

Nakladanie s odpadmi - veľké množstvo odpadov sa využíva. Využitiu priemyselných odpadov často predchádza fyzikálno-chemická úprava odpadov-sa využíva na úpravu kvapalných odpadov z povrchových úprav kovov. Biologickými metódami degradácie sa čistia zeminy kontaminované najmä ropnými látkami.

Využitie odpadov-na separovaný zber sa využívajú železný šrot, zberový papier, sklo, farebné kovy, pneumatiky, textil, plasty, batérie, laky, rozpúšťadlá… má veľký ekologický význam. Železný šrot sa spracúvava v US Steel Košice a Železiarňach Podbrezová. Zberový papier sa spracúvava v Harmaneckých papierňach a SCP Ružomberok, Zberové sklo sa spracúvava v Skloobale Nemšová.

Nakladanie s nebezpečnými nákladmi

nebezpečný odpad - je to odpad, ktorý má nebezpečné vlastnosti, a tým je, alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie. Zneškodňovanie sa musí uskutočňovať na báze najnovších vedeckých poznatkov a najlepšie dostupných technológií.

Existuje 5 základných spôsobov, ako sa zbaviť nebezpečných odpadov:

1.Ukladanie do vŕtaných studní, vyťažených hlbinných baní, hrádzí, skládkovanie, vysypávanie do morí a iné nelegálne vysypávanie.
2.Spaľovaním v spaľovniach, alebo cementárenských peciach.
3.Detoxikácia
4.Recyklácia, alebo opätovné použitie
5.V prvom rade ich reprodukovať.

Zneškodňovanie odpadov

Spaľovanie odpadov-odpad je možné zneškodňovať spaľovaním najmä vtedy, ak v prevažnej miere obsahuje organické látky. Odpad sa pri zneškodňovaní spaľovaním mieša s opotrebovanými ropnými olejmi, odpadom dobre spáliteľným. Výhodou spaľovania je okrem reálneho energetického využitia výrazná redukcia objemu a množstva odpadu, nevýhodou vysoké investičné a prevádzkové náklady a potenciálne znečistenie ovzdušia. Spaľovne sa opravujú, aby sa docelilo významné zníženie emisního zaťaženia spôsobené ich činnosťou, využívajú sa na spaľovanie nemocničného odpadu.

Skládkovanie odpadov- problémom skládkovania sú priesakové vody a skládkový plyn, resp. znečisťovanie podzemných vôd, alebo využívanie skládkového plynu. Skládky odpadov by mali byť lokalizované na bezpečnom mieste, ktoré je starostlivo monitorované, každá skládka môže uvoľňovať chemikálie. Skládky sú upravené tak, aby neprepúšťali tieto škodliviny, čiže do podložia sa vnáša vysoko účinná sorpčná vrstva špeciálne upraveného lignitového sorbentu z bane Holíč. Vrstva lignitového sorbentu vie zachytiť toxické a škodlivé látky, je to trvalá záruka proti kontaminácii.

Biotechnologické metódy zneškodňovania odpadov

Kompostovanie - najčastejšie používané, pri ktorom z organických odpadov vznikajú najmä humusové látky. Biologickú premenu organických látok na humus spôsobujú aeróbne i anaeróbne mikroorganizmy. Je to základný biochemický proces, ktorého účelom je čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie rozložiť pôvodné organické zložky v odpade a modifikovať na stabilné humusové látky, ktoré sú prospešné rastlinám.

Metanizácia- je proces, pri ktorom sa za anaeróbnych podmienok zmesná kultúra mikroorganizmov postupne rozkladá na biologicky rozložiteľné organické látky. Konečnými produktmi tohto procesu sú "stabilizovaná" biomasa a bioplyn. Najprv sa odpad rozdrví v drviči na malé kúsky. Magneticky sa odstráni železný podiel, využitím odstredivej sily sa odstránia ťažké anorganické časti, až zostane len organický odpad. Organický odpad sa zmieša s kvapalnými odpadmi a vzniknutou zmesou sa naplnia hermeticky uzavreté reaktory, v ktorých sa počas piatich dní udržuje teplota okolo 60 ºC. Za anaeróbnych podmienok prebieha zložitý rozkladný proces.

Anaeróbna stabilizácia odpadov-Čistiarenské kaly sa vo väčších čistiarňach spracovávajú metanizáciou. Je to relatívne najdokonalejší spôsob ich stabilizácie, pričom súčasne dochádza i k hmotnostnému a objemovému úbytku organickej hmoty uvoľnením veľkej časti organického uhlíka v plynnej forme a uvoľnením vody, pôvodne viazanej chemicky i fyzikálne. Dochádza k potlačeniu ostatnej flóry i fauny, ktorá bola v kale pôvodne prítomná. Znížený je výskyt patogénnych mikroorganizmov.

Dekontaminácia zemín, kalov a odpadov-využíva schopnosť selektovaných alebo zmesných kultúr mikroorganizmov rozkladať rôzne škodlivé látky za určitých definovaných podmienok.

Nevýhodou týchto technológií je, že po rozklade ľahko rozložiteľných látok, v prostredí zostávajú na rozklad rezistentné metabolity, a pôvodné látky, to znamená, že sa rozmnožia aj také, ktoré sú z hľadiska rozkladu znečistenia neúčinné a spotrebúvaju kyslík z prostredia a živiny, čím ochudobňujú energetický substrát účinným mikroorganizmom.

Metódy "in situ", vymývanie horúcou parou, rádiofrekvenčné techniky, a biostimulácia sa aplikujú pri vhodných biologických, fyzikálno-chemických a hydrogeologických podmienkach. Nedostatkom "in situ" metódy je nízka možnosť rozlíšenia špecifického znečistenia lokality. Čím je hladina podzemnej vody nižšia, tým vyššie sú investičné a prevádzkové náklady sanácie.

Metódy "ex situ", pri ktorých sa kontaminovaná zemina vybagruje a uloží na nepriepustnú vrstvu, izolujúcu prípadný priesak vody do podložia, alebo sa mieša s vodou a vytvára suspenziu.

Triedenie odpadov

- oddeľovanie odpadov podľa kategórií a druhov. Triedenie je základom každej úpravy odpadov, pretože odpad je väčšinou heterogénny, je zmesou rôznych druhov.

spôsoby triedenia podľa: veľkosti (za sucha, alebo za mokra), hustoty, elektrických vlastností.

úpravárenské techniky ako: umývanie a pranie, drvenie, mletie odpadov, lisovanie, briketovanie, lámanie na jednoduchých hydraulických strojích, odtavovanie

Triedenie sa chápe aj ako prvý stupeň recyklizačnej technológie. Pri komunálnom odpade existujú 2 rozdielne prístupy recyklizácie. Prvý, keď sa zmiešaný komunálny odpad drví, a potom automaticky separuje. Sú to investične veľmi náročné zariadenia. Ale nevyžadujú zodpovedný prístup občanov pri odstraňovaní odpadov. Druhý prístup je založený na separovanom zbere, teda zodpovednom prístupe občanov. Tento prístup spôsobuje nižšie znečistenie vody a ovzdušia.

Recyklácia odpadov

- je postup vrátenia odpadu do výrobného cyklu na výrobu spoločensky požadovaného výrobku s cieľom šetrenia primárnych surovinových zdrojov. Šetria sa prírodné zdroje, znižuje sa množstvo škodlivín emitovaných do životného prostredia tým, že odpady sa znovu využívajú. Recyklácia sa uskutočňuje prostredníctvom recyklizačných technológií - súborom na seba nadväzujúcich výrobných procesov, postupov a operácií, ktorého cieľom je zmena na druhotnú surovinu. Recyklačná technológia môže byť samostatným výrobným postupom, ktorý prebieha priestorovo, alebo časovo oddelene od vzniku a spracovania odpadu.

Náklady na recykláciu by nemali byť vyššie ako súčet ceny suroviny vzniknutej recykláciou a náklady na zneškodňovanie pôvodných odpadov.

Možnosti energetického využitia komunálneho odpadu 

Najzaujímavejšou zložkou komunálneho odpadu, z hľadiska množstva, je bioodpad. K bioodpadom patria všetky organické odpady rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Biomasu ako bioodpad považujeme za obnoviteľný zdroj energie. Zvláštne postavenie majú rýchlorastúce dreviny a energetické plodiny.

Energetický obsah komunálneho odpadu

 Energetické využitie domového odpadu sa môže uskutočniť dvomi hlavnými spôsobmi: spaľovaním za účelom získania tepelnej, prípadne elektrickej energie, alebo anaeóbnou digesciou a následným využitím bioplynu ako paliva. Jednou z podôb bioplynu je aj skládkový plyn. Energetický potenciál komunálnych odpadov je možné priamo využiť na výrobu tepla, alebo elektrickej energie. Z pohľadu skleníkového efektu, pri spaľovaní biomasy sa do ovzdušia uvoľní len také množstvo CO2, aké bolo do rastlinnej hmoty akumulované fotosyntézou. Spaľovanie nevytriedeného aj vytriedeného odpadu si vyžaduje vysoké investičné náklady.

Minimalizácia odpadov

Rieši sa dvoma spôsobmi: predchádzaním vzniku odpadov a obmedzovaním vzniku odpadov. Predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov sú preventívne opatrenia, a zároveň najefektívnejšie spôsoby znižovania tvorby ohromného množstva odpadov.

Predchádzanie vzniku odpadov

Predchádzanie vzniku odpadov by sme mohli definovať, ako opatrenia vylučujúce vznik odpadu. Predchádzanie vzniku odpadov je možné dosiahnuť zmenou technológií, najmä zavádzaním málo odpadových technológií, a zavadzaním málo odpadových výrobkov. Toto sa uskutočňuje závažnými zásahmi do výroby, alebo upustením od používania výrobkov, pri ktorých výrobe, či používaní vzniká nadmerné množstvo odpadu, prípadne vzniká veľmi nebezpečný, resp. ťažko zneškodňovateľný odpad.

Tri strategické prístupy závažných zásahov do výroby: Zásadné štrukturálne zmeny výroby, Nové technológie, Zmeny vstupných surovín…

4. akčný program členských štátov ES

Jeho základom je podpora vývoja a zavádzania čistých technológií. Podpora je určená do siedmich odvetví: povrchové úpravy, kožiarsky priemysel, textilný priemysel, celulózopapierenský priemysel, ťažba a úprava rúd, chemický priemysel, potravinársky priemysel.

Obmedzovanie tvorby odpadov

Obmedzovanie vzniku odpadov sa dá dosahovať úpravami jestvujúcich technológií, ekonomickými, organizačnými a ďalšími opatreniami vo výrobe a vo sfére spotreby, napr. znižovaním množstva obalov. Sledovaním prevádzky, analýzou výroby, úpravou každodenných pracovných postupov sa dá dosiahnuť ich minimalizácia. Obmedzovanie tvorby odpadov môže byť dokonca účinnejšie než recyklácia.

Dovoz, vývoz a tranzitná preprava odpadov

Najväčším problémom je preprava nebezpečného odpadu. V prvom rade sa musí dbať na bezpečnosť prepravy-zabraniť ekologickým haváriám, dbať na výber vhodných dopravných prostriedkov. Odpady by sa mali prepravovať upravené, balené, solidifikované a pod., s cieľom znížiť ekologické riziká. Kvapalné odpady by sa nemali vôbec prepravovat. Odpady, určené na znehodnotenie, sa na účely riadenia, kontroly a evidencie dovozu, vývozu a tranzitu zaraďujú do: Zeleného zoznamu odpadov, Žltého zoznamu odpadov, Červeného zoznamu odpadov.