Študijný odbor: 6314 6 cestovný ruch

2006/2007

OBSAH

1. ÚVOD................................................................................................... 1
2. Základné informácie.............................................................................. 2
3. KLIMATICKÉ PODMIENKY....................................................................... 3
4. GASTRONÓMIA...................................................................................... 4
4.1 ČOKOLÁDA...........................................................................................6
4.1.1 Lindt..................................................................................................6
4.1.2 Toblerone...........................................................................................7
4.2 Syry.....................................................................................................7
4.2.1 Ementálsky syr...................................................................................8
4.2.3 Syrové fondue...................................................................................10
5. UBYTOVANIE..........................................................................................11
5.1 Hotely..................................................................................................11
5.2 Mládežnícke ubytovne........................................................................... 12
5.3 Kemping...............................................................................................12
6. DOPRAVA...............................................................................................13
6.1 Medzinárodná doprava.......................................................................... 13
6.1.1 Letecká..............................................................................................13
6.1.2 Vlaková..............................................................................................14
6.1.3 Autokarová.........................................................................................14
6.2 Vnútroštátna doprava............................................................................. 15
6.2.1 Letecká.............................................................................................. 15
6.2.2 Vlaková...............................................................................................15
6.2.3 Autokarová..........................................................................................16
6.3 Dopravné predpisy..................................................................................16
7. MESTÁ Z VEĹKÝM VÝZNAMOM PRE CESTOVNÝ RUCH....................................17
7.1 Zürich....................................................................................................17
7.1.1 Pamiatky a múzea................................................................................28
7.1.2 NAKUPOVANIE .....................................................................................20
7.2 Geneve...................................................................................................21
7.2.1 Turistické atraktivity .............................................................................23
7.2.2 Pamiatky..............................................................................................24
7.2.3 Zábava a nočný život ............................................................................25
7.3. ST.MORITZ..............................................................................................27
7.3.1 Leto...................................................................................................... 27
7.3.2 Zima..................................................................................................... 28
7.3..3 Letecká doprava....................................................................................28
7.4 DAVOS.....................................................................................................29
7.4.1 Leto.......................................................................................................29
7.4.2 Zima......................................................................................................29
7.4.3 Doprava.................................................................................................30
8. ZERNEZ......................................................................................................30
10. ČESTNÉ PREHLASENIE................................................................................34
11. POUŽITÁ LITERATURA................................................................................35
12. Konzultácie................................................................................................35

1. ÚVOD

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole, pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe: Aletchský ľadovec (27 km). Stredohorský charakter má pohorie Jura, ktoré sa ťahá v západnej a severozápadnej časti krajiny. Medzi týmto pohorím a Alpami sa rozkladá kotlina Mittelland, so zvlneným povrchom, ktorý dosahuje výšku 400-600 m. Na tomto území sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a švajčiarskych miest.

Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární. Časť priemyselnej produkcie sa vyrába v malých podnikoch, ale na priemyselnej výrobe sa podieľajú aj obrovské koncerny (Nestlé, Sandoz).

Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje. Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici). Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka, najmä pod Alpami. Švajčiarske mliečne výrobky sú pre svoju dobrú kvalitu veľmi vyhľadávané na svetových trhoch (čokoláda, syry, sušené mlieko). Veľmi ziskovým odvetvím je aj cestovný ruch. Návštevníkov priťahujú služby na vysokej úrovni, lyžiarske strediská, sanatóriá a strediská turistiky.

2. Základné informácie o Švajčiarsku

Štátne zriadenie: spolková republika
Administratívne usporiadanie: 23 Kantonov (Kantón), 3 Polo kantónov (Halbkanton)
Rozloha: 41 284,5 km2
Počet obyvateľov: 7 300 000 (2005)
Hustota zaľudnenia: 177 obyvateľov/km2.
Hlavné mesto: Bern 134 600 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Zürich 341 000 obyv., Basel 171 000 obyv., Geneve 167 000 obyv.
Najvyšší bod: Dufourspitze, 4634 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Rhône, Aare
Úradný jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina
Mena: švajčiarsky frank (1 frank = 100 rapen)
Štátny sviatok: 1. august (deň Večného spojenectva, z roku 1291)
Rasové a národnostné zloženie: švajčiarski Nemci (58 %), švajčiarski Francúzi (18 %), švajčiarski Taliani (4%), Rétorománi (1%), zahraniční (19%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (46,2 %), protestantské (väčšinou kalvínske) (40 %), moslimské (2,2 %), židovské (0,3%)
Urbanizácia: 60,8 %
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 5 ‰
Nezamestnanosť: 3,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%
HDP: 44 350 USD/obyv.

Menou je švajčiarsky frank (CHF) = 100 rappen alebo centimov. Bankovky sú v hodnotách 1000, 500, 200, 100, 50, 20 a 10 CHF. Mince sú v hodnotách 5, 2 a 1 CHF a 50, 20, 10 a 5 centimov.

Platobné karty American Express, Diners Club, MasterCard a Visa sú v Švajčiarsku široko akceptované, ale i napriek tomu je dobré overiť si možnosti a podmienky bezhotovostnej platby v krajine.

Otváracie hodiny bánk

Pondelok až piatok od 8:30 do 16:30.

3. KLIMATICKÉ PODMIENKY

Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Severne od Álp prevažuje atlantická klíma, v smere na juh, v Tessine vládne stredozemná klíma s veľmi teplým letným obdobím a miernou slnečnou zimou. Vo vyšších polohách býva podstatne chladnejšie a viac zrážok vo forme snehu. V severnom Švajčiarsku je počasie mierne po celý rok.

4. GASTRONÓMIA

Aj keď táto krajina nie je od nás príliš ďaleko, napriek tomu je jej kuchyňa u nás menej známa, ako napríklad kuchyňa thajská. Keď sa povie Švajčiarsko, väčšinou si predstavíme presné švajčiarske hodinky, nádhernú alpskú prírodu, neuveriteľné 4 oficiálne jazyky, výbornú čokoládu, syry a zvlášť fondue. Pokiaľ by sme si mali predstaviť typické národné jedlo, mnohí z nás zaváhajú.

I tunajšiu kuchyňu poznamenal historický vývoj štátu. Pôvodné tri kantóny Uri, Schwyz a Unterwald si do spoločného štátu priniesli svoje špeciality. Dnes je Švajčiarsko rozdelené do 23 hlavných kantónov, z ktorých si každý uchováva svoje špecifiká.

Švajčiari sú hrdí na svoju hornatú krajinu, oplývajúcu pastvinami. Ich vrodená uvážlivosť, pracovitosť a šetrnosť je jeden z dôvodov, prečo vo Švajčiarsku dávajú prednosť miestnej kuchyni pred medzinárodnou. Sú vďační za dary ponúkané prírodou, získané niekedy za tvrdých podmienok. Švajčiarska kuchyňa je jednoduchá, výživná, chutná a nám veľmi blízka.

Hlavnou zásadou tejto kuchyne je spracovávať hlavne tie suroviny, ktoré zem ponúka. Teda podľa zásady "var z toho, čo máš". Preto tu dominujú syry a mliečne výrobky.

Ďalšou neodmysliteľnou surovinou švajčiarskej kuchyne sú zemiaky. Bývajú pripravené na veľa spôsobov, často opekané, rösti a doplnené syrom.

Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality. Napríklad v kantóne Appenzell sa minimálne už 800 rokov vyrába appenzellský syr, ktorý má najvyšší obsah tuku zo všetkých švajčiarskych syrov a je súčasťou tamojšej jednoduchej stravy. Obľúbené sú napríklad chlebové kocky so syrom.

Kantón Aargau je známy svojimi špeciálnymi guľatými koláčmi Wähen pripravovanými na sladko alebo na slano so špenátom a zemiakmi, mrkvovou tortou, alebo špecialitou zvanou Schnitz und drunder, čo je úprava zemiakov so slaninou.

V Bazilejsku si zakladajú na jemne ochutenej saláme, podobnej našej šunkovej, zvanej Cervelants. Zo sladkostí nesmieme vynechať špeciálnu čerešňovú tortu a bazilejské medové perníčky vylepšené mandľami, orechmi, pomarančovou a citrónovou kôrou.

Špecialitou bernského kantónu je bernská misa. Vznik tohto pokrmu sa traduje dňom 5. marca 1798. To zvíťazili bernskí vojaci nad Francúzmi. Ich ženy im usporiadali slávnostnú hostinu zo všetkého čo doma našli - hovädzie mäso, slaninu, rebierka, jazyk, klobásy, bravčové nožičky, kapusta, fazuľa, a to všetko zmiešali, jemne nakrájali a navŕšili na zemiaky so zeleninou.

Asi najznámejší pokrm syrové fondue pochádza z oblasti, kde sa vyrába syr Greyerzer, teda z Fribourgska. Tento syr tvorí spolu s ementálom hlavnú súčasť fondue.

V okolí Ženevského jazera sú hlavnou súčasťou jedálnička ryby na rôzne spôsoby. Táto kuchyňa má k medzinárodnej najbližšie. Na štátny sviatok kantónu 11. 12. sa pečie hruškový koláč.

Hustá polievka so syrovými haluškami, alebo tvarohovými rezancami je hlavnou súčasťou jedálnička kantónu Glarus. Sušené hovädzie mäso Bündner Fleisch nájdete v kantóne Graubünden. V oblasti Schaffhausenu vám v tunajšej kuchyni ponúknu paštéty, klobásy, cibuľové koláče a rýnskeho pstruha. Jedlé gaštany sú obľúbenou súčasťou pokrmov v kantóne Schwyz. Nechýbajú tu ani zemiakové halušky so syrom Sbrinz. V okolí St. Gallenu sa pripravujú teľacie klobásky zapečené do bielej veky.

V kantóne Ticino (dalej Tessin alebo Ticino) je poznať vplyv susedného Talianska. Pripravuje sa tu napríklad polievka minestrone s cestovinami. Pri Bodamskom jazere sa nachádza veľa ovocných sadov, a preto niet divu, že jablčný mušt, či hrušky sa pridávajú takmer do všetkého.

Známe raclette pochádzajú z kantónu Valais. Raclette je v podstate rozpúšťajúci sa syr, ktorý sa natiera na horúce zemiaky alebo chlieb. V kantóne Zug sa vyrába výborná čerešňovica, miestnou špecialitou je, ako inak, čerešňová torta. Vo svojom vymenovávaní by sme nemali zabudnúť na Zürichskú kuchyňu, hlavne na jej Zürich Gschnätztlets, teľacie mäso nakrájané na jemné rezance v smotanovej omáčke.4.1 ČOKOLÁDA

Neodmysliteľnou súčasťou Švajčiarska je čokoláda. Presvedčia nás medzinárodné firmy, ktoré ponúkajú na svete tie najchutnejšie druhy čokolády. a tým aj potvrdzujú jedinečnosť Švajčiarska.

4.1.1 Lindt

Lindt je jedna s firiem, ktorá zastupuje na medzinárodnom trhu švajčiarske tmavohnedé zlato. Vyrábajú rôzne druhy ako tabule, bonbóny a ďalšie nepočetné variácie božskej chuti. Dejiny spoločnosti začínajú v strede 19. storočia, keď sa rozhodol cukrár David Sprüngli-Schwarz otvoriť si spolu so synom cukráreň. Po krátkej dobe už otvárali aj ďalšiu cukráreň v centre Zürichu. V ďalších rokoch sa pridal do spoločnosti aj darca mena firmy Rodolphe Lindt. Nedávno otvorili svoje múzeum na výrobu čokolády s centre Zürichu.

4.1.2 Toblerone

Toblerone - čokoláda výbornej chuti a dizajnu - uzrela svetlo sveta v roku 1908 v Berne. Boli to práve červené a žlté kostýmy tanečníc z Folies Bergeres v Paríži, ktoré inšpirovali Theodora Toblerone k navrhnutiu farieb obchodnej značky najúspešnejšej čokoládovej kreácie. Súčasná podoba Toblerone si nepochybne zachovala večné tajomstvo. Žeby asociácia s horou Matterhorn, švajčiarskym symbolom? V súčasnosti každá druhá vyvážaná čokoláda zo Švajčiarska je Toblerone.

4.2 SYRY

Výrobe syrov sa venovali už Helvéti 100 rokov pred naším letopočtom. Svoje výrobky dodávali až na rímsky cisársky stôl. Začiatkom 17. storočia sa začali v Emmentále vyrábať guľaté bochníky koreneného syra, orechovo chutnajúceho. Tento výborný syr si získal obľubu po celom svete. So zvyšujúcim sa dopytom po ementále vznikali v takmer každej obci syrárne a produkcia sa rozšírila do celej krajiny. Ementál sa podieľa cca 40 % na celkovej produkcii syrov.

Vzhľadom k tomu, že výroba je rozdelená do malých syrární, nie sústredená do veľkej továrne, je chuť jednotlivých syrov odlišná, ale vždy vynikajúca. Na chuť syra má vplyv kvalita pastvín, kde dobytok spása nielen trávu, ale i rôzne bylinky.

4.2.1 Ementálsky syr

Ementálsky syr alebo ementál (po nemecky Emmentaler), známy aj ako švajčiarsky syr, je syr, ktorý pôvodne pochádza z údolia Emme pri Berne.

Ementál patrí medzi najväčšie syry na svete a vyrába sa v tvare veľkých bochňov. Tradične by sa mal vyrábať ručne a z nepasterizovaného mlieka. Na výrobu jedného syra sa použije viac ako 1200 l mlieka.

Tento syr má typickú hladkú bledožltú kôru a sýtožlté cesto s dierami veľkými ako čerešňa, vlašský orech, ale môžu byť aj väčšie. Ementál má komplexnú arómu, kde je cítiť príjemný závan lúk a kvetov, ktorý sa mieša s vôňou hrozienok a horiaceho dreva. Aj chuť má silnú a šťavnatú s vyzretou drevenatou dochuťou.

Ementál sa vyrába zo zmesi raňajšieho mlieka a mlieka z predchádzajúceho večera. Za pol hodiny po pridaní syridla a iniciačnej kultúry, obsahujúcej propiónové baktérie, sa mlieko zrazí. Tvaroh sa reže do kríža. Používa sa na to stroj s názvom syrová harfa. Po rozrezaní sa tvaroh zohrieva, opakovane reže a mieša, až kým tvarohové hrudky nestvrdnú a neodtečie z nich srvátka. Potom sa masa preloží z kade do veľkého vaku z mušelínovej látky a prenesie sa do špeciálneho lisu. Nasledujúci deň sa syr namáča do slaného roztoku a nechá sa sušiť 10 až 14 dní. Nakoniec sa uloží do teplejších fermentačných pivníc, v ktorých sa v syre začnú tvoriť typické diery. Konečné zrenie sa odohráva v chladných pivniciach. Počas celého procesu sa jednotlivé pecne pravidelne otáčajú.

Podľa švajčiarskeho zákona sa ementál môže vyvážať až po 4 mesiacoch zrenia. Vtedy sa stále považuje za mladý. Na kôru týchto syrov sa pečaťou vyráža slovo Switzerland.

Ďalšie druhy syrov sú:

Alpkäse,
Anniviers,
Appenzeller,
Bachtelstei,
Bach-Thal,
Battelmatt,
Bellelay,
Chaschol,
Chevré,
Christalinna,
Conches,
Couronne,
Emmentaler,
Freiburger Vacherin,
Fuego,
Girenbader Chöpfli, Girenbaderli, Gomser Greyerzer Hobelkäse,
Illiez,
Jura,
Le Mariage, Mainauer, Nidwald,
Orsières,
Paglia,
Prattigau,
Raclette,
Rasskäse,
Rayon,
Rheinwald,
Royalp-Tilsiter,
Saanen,
Santenberger,
Sapsago,
Sbrinz,
Senneflade,
Seelisberger,
Spalen,
Suure,
Tête de Moine,
Tomme Vaudoise, Uri,
Urseren,
Vacherin,
Mont-d'Or,
Walliser Ziger

4.2.2 Syrové fondue

K Jedným z najznámejších švajčiarskych špecialít patrí syrové fondue. Na jeho prípravu budeme potrebovať tieto suroviny:

5 strúčikov cesnaku, 0,5 l suchého bieleho vína, 600 g strúhaného syra ( ½ ementálu a ½ javora, alebo ½ moravského bochníka a ½ eidamu), 4 zarovnané lyžice škrobovej múčky, 2 dl čerešňovicovej pálenky (40 %, čo najmenej sladký destilát), muškátový oriešok, citrónová kôra, chlieb na kocky.

Kotlík na fondue vytrieme cesnakom, nalejeme víno, zahrejeme a za stáleho miešania vsypeme strúhaný syr. Miešame, dokiaľ sa takmer nerozpustí. Potom pridáme škrobovú múčku rozmiešanú v troške vína, čerešňovicu a citrónovú šťavu, privedieme k varu. Nakoniec ochutíme muškátovým orieškom. Kotlík prenesieme na ohrievač a oheň regulujeme tak, aby pokrm mierne bublal. Nakrájaný chlieb potom namáčame v omáčke, popíjame čerešňovicu a biele víno, prípadne silný čaj. A nezabudnite, komu spadne kocka chleba z vidličky do syra, musí svoju nepozornosť vykúpiť - muži pitím pre ostatných, ženy bozkom.

5. UBYTOVANIE

5.1 Hotely

Hotely vo Švajčiarsku majú vysoký štandard a väčšinou ponúkajú veľa pohodlia. Niekedy je treba si ubytovanie rezervovať vopred. Široký výber ubytovania siaha od luxusných renomovaných hotelov až po penzióny s rodinnou atmosférou. Taktiež tu existuje mnoho hotelov, ktoré sú vybavením prispôsobené pre telesne postihnuté osoby. Asi 40% hotelov je členmi Švajčiarskeho spolku hotelierov (SHV), Adresa: Monbijoustraße 130, Postfach, CH-3001 Bern.

Kategórie: 1-5 hviezdičiek, platí v hoteloch, ktoré sú členmi SHV.

Luxusnú triedu predstavuje 5 hviezdičiek. Veľmi vysoký štandard, pre najnáročnejších. Všetky izby majú kúpeľňu a WC, farebný televízor, 16-24 hodinový servis. Minimálna veľkosť: 35 hosťovských izieb

Vysoký štandard znamená 4 hviezdičky. Všetky izby majú kúpeľňu a WC, 16-24 hodinový servis, 60% izieb je vybavených farebným televízorom. Minimálna veľkosť: 25 hosťovských izieb

Strednú triedu reprezentuju 3 hviezdičky. 75% izieb má vlastnú kúpeľňu alebo sprchu s WC. Televízor je na každej izbe.

K strednej triede patria ešte stále 2 hviezdičky. Dobrý štandard. 30% izieb s kúpeľňou alebo sprcha/WC.Minimálna veľkosť: 10 hosťovských izieb

Jednoduchý štandard 1 hviezdička: jednoduché a čisté ubytovanie.

Poznámka: Členstvo v spolku hotelierov (SHV) je dobrovoľné, preto je možné, že niektoré z prvotriednych hotelov nie je registrovaných. Medzi dovolenkovými strediskami sú nepatrné rozdiely v cenových reláciách. SHV každoročne vydáva sprievodcu hotelmi s údajmi o cenách, vybavení a službách vo všetkých 2591 hoteloch, ktoré sú členmi tohto spolku. Tento sprievodca taktiež obsahuje ďalšie užitočné, turistické informácie a je ho možné kúpiť v mnohých kníhkupectvách. Okrem toho taktiež vychádzajú zoznamy hotelov vhodných pre telesne postihnutých návštevníkov a rodiny s deťmi. Tieto brožúrky a zoznamy dostanete v kanceláriách cestovného ruchu.

5.2 Mládežnícke ubytovne

Osoby nad 25 rokov dostanú ubytovanie len v prípade, že je v konkrétnej ubytovni dostatok miesta. Musí byť predložený medzinárodný alebo národný preukaz člena spolku mládežníckych ubytovní. Rezerváciu by ste mali vykonať minimálne 5 dní vopred. Zoznam švajčiarskych mládežníckych ubytovní dostanete v každej kancelárii cestovného ruchu alebo od: Schweizer Jugendherbergen, Schaffhauserstrasse 14, Postfach 161, CH-8042 Zürich.

5.3 Kemping

Vo Švajčiarsku je zhruba 450 miest na kempovanie. Nie je povolené stanovať na poliach a súkromných pozemkoch. Zväz švajčiarskych kempingov (Verband Schweizerischer Campings VSC/ASC) vydáva knižného sprievodcu, ktorého dostanete v kníhkupectvách alebo priamo od zväzu, ktorého adresa je: VSC/ASC Zentralsekretariat, Seestrasse 119, CH-3800 Interlaken-Thunersee.6. DOPRAVA

6.1 Medzinárodná doprava

6.1.1 Letecká

Národná letecká spoločnosť sa volá Swissair. Crossair lieta na európskych linkách.

Medzinárodné letiská

Zürichské letisko leží 11 km severne od mesta (20-30 min). Na letisku sú banky, pošta, požičovňa áut, rezervácia ubytovania, turistické informácie, konferenčné miestnosti, lekáreň, Duty-free-Shop obchody, bary, reštaurácie. Spojenie vlakom k Zürichskej hlavnej stanici je viackrát za hodinu (10 min), vlakové nástupište je pod B-terminálom. Okrem toho odtiaľto premávajú vlaky do všetkých častí krajiny a do Stuttgartu (EuroCity). Spojenie metrom do mesta linkou č. 2. Spred garážového domu B premávajú pravidelné autobusové spojenia. Mnohé hotely ponúkajú priamy odvoz do hotela. Pasažieri do Zürichu, Bernu, Basela a Ženevy môžu svoju batožinu aj pri kombinovaných letoch odovzdať už pri odlete z prvého letiska. Presné informácie dostanete od konkrétnej leteckej spoločnosti. Na letisku je stanovisko taxíkov. Všetky taxíky majú dva taxametre, na dlhé a krátke trate. Pri dlhších cestách sa odporúča, dohodnúť sa pred jazdou na paušálnej cene.

Letisko Ženeva (GVA) leží 5 km severne od mesta. Na letisku sa nachádzajú banky, pošty, cestovné kancelárie, turistické informácie, požičovňa áut, Duty-free-Shop, Konferenčná zariadenia, bary, reštaurácie, stanovisko taxíkov. Priamo z letiska je vlakové spojenie do rôznych častí krajiny. Medzi letiskom a hlavnou stanicou existuje pravidelné vlakové spojenie. Spojenie s centrom mesta je zabezpečené trolejbusmi, ktoré premávajú každých 8 - 10 min (jazda trvá cca. 6 min).

6.1.2 Vlaková

Švajčiarsko má dobré, priame vlakové spojenia do susedných krajín, hlavne rýchlymi EuroCity vlakmi. Početné EuroCity vlaky spájajú Švajčiarsko s Nemeckom a Rakúskom s možnosťou cestovať až do Belgicka, Talianska, Rumunska, ako aj do Maďarska, Českej republiky a Holandska. Vlaky EuroNight (EN) premávajú cez noc a sú vybavené spacími vozňami. Premávajú na európskych trasách, okrem iného na trase Zürich - Graz /Budapešť/. Pohodlné CityNightLines (CNL) spájajú Zürich s Berlínom, Hamburgom, Drážďanmi ako aj Viedňou a Dortmundom. Tieto klimatizované nočné vlaky ponúkajú veľmi pohodlné kreslá na sedenie, 2 až 4 miestne eco-kabíny a deluxe-kabíny. Ďalšie informácie: CityNightLine CNL AG, Bahnhofsplatz 15, CH-8023 Zürich.

6.1.3 Autokarová

Smerom zo severu na juh prebieha Švajčiarskom viacero hlavných dopravných tepien. Najdôležitejším horským priechodom je St. Gotthard. Medzinárodný význam majú aj Simplonpass, Veľký St. Bernhard, San Bernardino, Julierpass, Malojapass a Umbrailpass. Tunel cez Veľký St. Bernhard spája Wallis a Aostatal, tunel Munt-la-Schera spája Zernez a Livigno (Taliansko), tunel St.-Gotthard spája centrálne Švajčiarsko a Tessin a tunel San-Bernardino spája Graubünden a Tessin. Za použitie tunela sa platí(20-50CHF). Diaľkové autobusy: Do Švajčiarska premávajú mnohé autobusové spoločnosti.

6.2 Vnútroštátna doprava

6.2.1 letecká

Letecká doprava v rámci Švajčiarska je zabezpečovaná spoločnosťami Swissair a Crossair.

6.2.2 Vlaková

Železničná sieť vo Švajčiarsku meria 16.000 km, zahŕňajúc horské dráhy. Najdôležitejšie vlaky mávajú jedálenské vozne. Na všetkých väčších staniciach sú požičovne áut a bicyklov. K mnohým zimným strediskám je možné sa dostať len horskou dráhou.

Zvýhodnené cestovné lístky: dostanete okrem iných od švajčiarskej dopravnej kancelárie (Schweizer Verkehrsbüro). Swiss Pass oprávňuje k neobmedzenému cestovaniu vlakmi, poštovými autobusmi a loďami švajčiarskeho dopravného systému. Okrem toho tento lístok oprávňuje k použitiu hromadnej dopravy v 36 mestách a na mnohých horských dráhach je možné dostať zľavu z cestovného. Platnosť: 4, 8, 15 dní alebo 1 mesiac.

S dokladom "Swiss Flexi Pass" (je možné ho zakúpiť len na území Švajčiarska) môžete ľubovolne využívať všetky dopravné prostriedky švajčiarskeho dopravného systému počas 4, 8 alebo 15 dní v rámci jedného mesiaca. Výhodným dovolenkovým cestovným lístkom je Swiss Card, na ktorý môžete cestovať vlakom z hraníc alebo zo stanice na letisku do vami určeného švajčiarskeho mesta a späť.

Všetky ostatné cestovné lístky dostanete za polovičnú cenu (vlak, autobus, loď) a na horských dráhach máte taktiež právo na zľavnený cestovný lístok. 50% zľava na cestovné pre deti od 6 do 16 rokov.

6.2.3 Autokarová

Švajčiarsko disponuje dobre vybudovanou cestnou sieťou. Mnoho horských ciest je úzkych, veľmi točitých a v zime často uzavretých. Od 1. novembra do 30. apríla je možné používať snežné reťaze (mimo diaľnic). Vlakom sa väčšinou dostanete do cieľa skôr.

Do odľahlejších dedín premávajú poštové autobusy. Diaľkových spojov je len veľmi málo.

Prenájom auta

Kancelárie väčších európskych firiem sú vo všetkých mestách, hoteloch, letiskách a vlakových staniciach.

6.3 Dopravné predpisy

Na území švajčiarskej konfederácie platí povinnosť pripútať sa, deti do 12 rokov smú byť prepravované len na zadných sedadlách. Pri zhoršenej viditeľnosti musí byť zapnuté tlmené svetlo. Alkohol za volantom sa trestá vysokými peňažnými pokutami. Povolená hranica: 0,8 promile. Na niektorých horských cestách sú dočasne povinné snehové reťaze.

Obmedzenie rýchlostí: 50 km/h v obci, 80 km/h mimo obce, 120 km/h na diaľnicach.
Podmienky: Medzinárodný VP(vodičský preukaz), Zelená Karta.

7. MESTÁ Z VEĽKÝM VÝZNAMOM PRE CESTOVNÝ RUCH

7.1 Zürich

Zürich je hlavným mestom rovnomenného kantónu a najväčšie mesto vo Švajčiarsku. Je situovaný v nádherne rozmanitej krajine pri severnom konci Zürichského jazera. Má 366 tisíc obyvateľov (2004).

Radí sa medzi najzaujímavejšie a najkrajšie švajčiarske mestá. Staré mesto leží na obidvoch stranách rieky Limmat, ktorá pramení v jazere.

Rozkladá sa 409 m nad úrovňou hladiny mora na ploche 92 km2. Je jedným z 171 politických komún tvoriacich kantón. Metropola je spravovaná Mestským výborom (výkonný orgán, 9 členov) a Mestskou radou (zákonodarný orgán, 125 členov). Oba orgány sú volené občanmi každé 4 roky.

Zürich je významným hospodárskym a kultúrnym centrom v krajine. Vyššie a nižšie školy, vzdelanie a výskum sú na vysokej úrovni. Sídli tu taktiež ETH (Eidgenössische Technische Hochschule) Technická univerzita, dnes renomovaná polytechnika.

Tri štvrtiny švajčiarskych veľkých bánk majú svoje pôvodné hlavné sídla na slávnej ulici Bahnhofstrasse.

Aglomerácia má spolu s mestom 1,2 miliónov obyvateľov. S mestami Zürich a Winerthur je prepojená sieťou rýchlodráh, (S-Bahn) a ciest, ktoré sú napojené na sieť železníc, diaľnic a medzinárodné letisko Kloten. Tým sa stáva európskou a čiastočne i svetovou hospodárskou metropolou.

7.1.1 Pamiatky a múzeá

Grossmünster kostol

Fasády dvojitých veží katedrály, ktorá je najväčšia v Zürichu, a tiež jeho symbolom, smerujú na rieku. Najlepší výhľad na ne je z mostu Rathausbrücke. Pôvodnú stavbu založil Charlemagne, jej časť sa datuje od 11. a 13. storočia. Vzácna je krypta, najväčšia svojho druhu vo Švajčiarsku. Nedávne vykopávky odhalili existenciu rímskeho cintorína pod kostolom. Nachádzajú sa tu i pozostatky okien z hora vyzdobených Augustom Giacometti. Ku Karlovej veži vedie 187 schodov a nie je tam výťah.

Fraumünster kostol

I keď sa tento nádherný kostol datuje do 9. storočia (patril do Benediktínskeho opátstva), pre turistov sú atraktívne sklá okien pomaľované Marcom Chagallom (1970). Ich umelecký účinok najlepšie vynikne pri rannom svetle. Samotný kostol sa začal stavať v 12. storočí, nachádza sa v ňom pôvodná opátska krypta. Fraumünsterské veže sú elegantné a za neprehliadnuteľný znak mesta sa pokladajú od r. 1732. Zvyšok kostola je hlavne v gotickom slohu, chór je v románskom. Miesto bolo pôvodne založené nemeckým kráľom Ludwigom v r. 853.

Migros Museum für Gegenwartskunst (Múzeum Súčasného Umenia)

Je zamerané na výstavu súčasného umenia, najmä na diela pochádzajúce z deväťdesiatych rokov 20. storočia. Múzeum súčasného umenia sa pýši zbierkou diel skupiny Migros Co-operative Society. Sústreďuje sa na rotujúce exhibície a špeciálne inštalácie, sólo i skupinové výstavy.

Kunsthaus Zürich (Zürichská Galéria)

Je najvýznamnejšou galériou umenia v meste. Pýši sa kolekciou malieb a sôch od švajčiarskych i medzinárodných majstrov. Pokrýva obdobie od stredoveku, jej ťažisko je však v prácach z 19. a 20. storočia. Nachádzajú sa tu dva obrazy s tématikou lekien od Moneta a obrovská zbierka Eduarda Muncha, mnoho diel Füssliho, Hodlera a významné diela impresionistov Kokoschka, Bechmanna a Corintha. Je tu i hodnotná kolekcia fotografií, dadaistov, Alberta Giacomettiho i rozsiahla knižnica. Sprievod v angličtine je nutné rezervovať si vopred.

Schweizerisches Landesmuseum (Švajčiarske Národné Múzeum)

Swiss National Museum leží v trojuholníku tvorenom hlavnou stanicou, riekami Limmat a Sihl. Múzeum hralo po stáročia významnú úlohu v národnom povedomí. Špeciálna exhibícia je venovaná Švajčiarsku a švajčiarskej kultúre. Zahŕňa nie len sochy a obrazy, ale i zbrane, zástavy, hodiny, okuliare, nástroje, hračky a prehistorické predmety.

Zunfthaus zur Meisen (muzeum)

Oproti Fraumünster je situované ‘zur Meisen' Guild Hall. Uchováva švajčiarske a čínske hrnčiarstvo z 18. storočia. Elegantná rokoková galéria je nádherne dekorovaná porcelánovými figurínami, ktoré boli zhotovené v Kilchberg-Schooren, Zürichu a v ďalších továrňach na výrobu porcelánu. Samotná budova bola postavená v r. 1757 v barokovom štýle. Považuje sa za najkrajšiu budovu v Zürichu.

7.1.2 Nakupovanie

Hlavná nákupná časť je sústredená v srdci mesta na ploche jedného km2, čím je ideálna pre chodcov. Najlepším miestom na začatie nákupnej výpravy je Hlavná železničná stanica.

Slávna Bahnhofstrasse je jednou z najpozoruhodnejších Európskych obchodných ulíc, vedie smerom k Paradeplatz a jazeru. Nachádzajú sa tu módne obchody s tovarom vysokej kvality (topánky, kožušiny, doplnky, porcelán, šperky a hodinky), banky, cukrárne a pouličné kaviarne, ktoré vábia návštevníkov zastaviť a oddýchnuť si.

Bahnhofstrasse

Má svoj pôvab v každom ročnom období: na jar, keď cítiť vo vzduchu vôňu lipových stromov, v lete, keď ožíva množstvom turistov z celého sveta, na jeseň, keď úpravy výkladov sú obzvlášť lákavé a v zime, keď sa na ulici jemne trblieta vianočná výzdoba.

Mnoho menších butikov, starožitníctiev, barov a kaviarní je možné nájsť aj v Starom meste, na ľavo od rieky Limmat .

Limmatquai

Ďalšou atraktívnou nákupnou ulicou je Limmatquai, situovaná na pravej strane rieky, kde sa nachádzajú cechové domy, zvláštne butiky a mnoho sľubne vyzerajúcich bočných uličiek.

Ak ešte stále máte chuť sa túlať, môžete ukončiť vašu cestu prechádzkou cez Staré mesto na pravom brehu rieky Limmat.

Löwenstrasse susediaca s Bahnhofstrasse, ktorá je nazývaná "Shopville", sa zmenila na populárnu nákupnú oblasť.7.2 Geneve

Ženeva (po francúzsky Genève, po nemecky Genf) sa nachádza v južnom Švajčiarsku, pri rieke Rhôna, ktorá pramení zo Ženevského jazera. S počtom 162 000 obyvateľov (1988) je najväčším kozmopolitným mestom v krajine.

Z jazera je možné vidieť vynikajúcu polohu metropoly obklopenú pohoriami. Rieka delí mesto na pravo brežnú (Rive Droit) a ľavo brežnú časť (Rive Gauche). Mestské centrum sa rozkladá na obidvoch brehoch Rhôny, severne od nej sa tiahnu predmestia a hlavná železničná stanica, južne Staré mesto (Vieille Ville).

Prvé osídľovanie danej oblasti prebehlo už v neolitickom období. Ženeva sa stala cisárskym mestom v r. 1032 za vlády cisára Conrada II., neskôr pred dosiahnutím nezávislosti v r. 1530 a posledný krát po pripojení k Švajčiarskej konfederácii v r. 1814. Postavenie Ženevy k náboženskej tolerancii v období reformácie prispelo k jej následnému rozvoju. Po stáročia si toto mesto vyberali náboženskí alebo politickí vyhnanci. V 20. storočí tu žil v exile Lenin.

Následkom výnimočného mixu národnosti, ktorý tvorili v značnej miere intelektuálni imigranti, sa mesto zaradilo k centrám vzdelávania pre deti z lepšie situovaných rodín.

Švajčiarska neutralita prispela k udomácneniu medzinárodných organizácií v metropole (v súčasnosti v nej sídli vyše 200 spoločenstiev). Tým vzrástol počet zahraničnej komunity v meste na jednu tretinu.

Prvým impulzom bolo zriadenie sídla Ligy Národov (predchodcu Spojených Národov) v r. 1919. Spojené Národy sa presťahovali do New Yorku v r. 1945, v Ženeve však ostal European Office, ktorý je druhou najväčšou budovou na kontinente (po Versailleskom paláci). Ďalšou významnou organizáciou je Medzinárodný výbor Červeného kríža (založený Švajčiarom Henri Dunantom v r. 1864) a Svetová Zdravotná Organizácia (World Health Organisation).

Ženeva je hlavným centrom bankovníctva, hrá významnú úlohu pri výrobe hodiniek, vedeckých nástrojov, rozvinuté je klenotníctvo a gastronómia. Tieto aspekty prispeli k tomu, že život v meste je spojený s vysokými nákladmi.

Návštevníkom ponúka na prehliadku Staré mesto a niektoré múzeá, pričom mestské centrum je možné preskúmať peši. Metropola je čistá a má excelentný dopravný systém.

Ženeva sa teší miernej centrálnej európskej klíme s relatívne nízkymi zrážkami. Bohatá komunita medzinárodných úradníkov vyžaduje zásobovanie kvalitnými službami v top hoteloch a zábavných podnikoch.

Dejiny tohto mesta siahajú až do čias pred našim letopočtom, rozvoj mesta ale začína až v stredoveku, presnejšie až koncom 17. storočia.

Koniec 17. storočia - druhá vlna francúzskych protestantov osídľuje Ženevu.
1712 - narodenie Jean-Jacques Rousseaua.
1755-1778 - Voltaire žije v okolí Ženevy.
1792 - Ženevská revolúcia vyúsťuje do vyhlásenia politickej rovnosti.
1798 - Novo vyhlásená Ženevská republika je pripojená k Francúzsku
1813 - Napoleonova armáda je porazená a Ženeva získava slobodu.

18. storočie - nastáva obdobie značnej prosperity, výroby hodiniek, obchodu, rozvíja sa bankovníctvo.
1814 - Ženeva sa pripája k Švajčiarskej konfederácii a stáva sa Švajčiarskym kantónom.
1846 - James Fazy vedie revolúciu za účelom zvrhnutia vlády.
1864 - V Ženeve je založený Červený kríž.
1903-1905 a 1908 - Ženeva poskytuje útočište Leninovi.
1917 - Stena reformácie vyrástla na počesť vodcov Medzinárodného reformačného hnutia.
1919 - Prezident Wilson zakladá sídlo Ligy Národov v Ženeve.
1946 - novo zriadené Spojené národy zriaďujú svoje Európske sídlo v Ženeve

7.2.1 Turistické atraktivity

Okrem Ženevského jazera je možné väčšinu mestských pamätihodností obhliadnuť peši. Motorové člny križujúce jazero sa nazývajú mouettes (morské guľky), poskytujú nádherné pohľady na Ženevu a jej emblém Jet d'Eau.

Starému mestu dominuje katedrála St-Pierre, ktorá je situovaná vedľa Auditoire - kostola, kde vyučoval Calvin a JohnKnox „držal stráž" nad vznikom ženevskej biblie. V mestskom centre sa nachádza Ile Rousseau - malý ostrov na rieke Rhône, ktorý je s mestom prepojený mostom Bergues. Objavíte tu sochu Jeana-Jacquesa Rousseau, a tiež nádherný výhľad na prístav.

Ženeva je známa i pod prezývkou „Mesto parkov". Pýši sa Anglickými záhradami (Jardin Anglais) či promenádou Promenade des Bastions, ktorá je situovaná pod stenami Starého mesta. Jej súčasťou je slávna Stena reformácie a obrovská šachovnica.

Mnoho parkov sa nachádza na pobreží jazera. Na ľavom brehu rieky (rive gauche) sú Eaux-Vives a La Grange - v druhom menovanom sa nachádzajú ruiny rímskej vily a nádherná záhrada ruží, v ktorej sa každoročne koná International Rose Competition.

Na pravom brehu rieky (rive droite) leží Ariana Park, ktorý obklopuje múzeum rovnomenného mena a Palais des Nations. Najbližšie k jazeru je záhrada Jardin Botanique. Centrálna časť rieky Rhône je poznačená ruinami stredovekej pevnosti Tour de l'Ile.

7.2.2 Pamiatky

Cathédral de St. Pierre (katedrála Sv. Petra)

Katedrála Sv. Petra bola postavená v rokoch 1160 - 1289 a je prekvapivo malá. Rovnako prekvapivá je i kombinácia rímskeho, gotického a neo-klasického slohu. V tejto budove kázal v rokoch 1536-1564 John Calvin.

Kaplnka Chapel of the Maccabees

Kaplnka Chapel of the Maccabees, datovaná od 15. storočia, bola zrekonštruovaná v r. 1875. Jej neoklasická fasáda pochádza z r. 1750. Pod katedrálou sa nachádza jedno z najväčších európskych archeologických miest s dobre zachovanou mozaikou z 14. storočia. Vrchná časť Severnej veže poskytuje nádherný výhľad na staré mesto a jazero.

English Garden (Anglická záhrada)

Anglická záhrada sa datujú od r. 1854, nachádza sa v nich pamätník Monument National a socha dvoch mladých žien - „Ženevská republika" a „Helvetia", symbolizujúca ženevské pripojenie k Švajčiarskej konfederácii 12. septembra 1814.

V parku je elegantná bronzová fontána a L'Horloge Fleurie (Kvetinové kvety) dekorované viac než 6 300 rastlinami, ktoré boli vysadené v r. 1955 na počesť produkcie ženevských hodiniek. Miestne hodiny sú najväčšie na svete - 5m v priemere a 17,7m po obvode. Veľká ručička urazí takmer 27cm/1s.

7.2.3 Zábava a nočný život

V Ženeve džentlmeni v elegantných oblekoch navštevujú často krát tie isté bary ako mladí ľudia a študenti. Kluby a bary sú v štýle anglických pubov, akumulované sú prevažne po brehoch rieky Arve, najmä v predmestí Carouge (20-minútová jazda električkou č. 12 pozdĺž rieky Arve). Mnohé reštaurácie suplujú funkciu barov a kluby majú taktiež vyhradené reštauračné priestory.

Prevádzka zábavných podnikov je rôzna, niektoré bary sú otvorené denne od poludnia, iné začínajú podvečer. Minimálny vek pre konzumáciu alkoholu je 18 rokov, pri vstupe sa vyžaduje elegantné oblečenie.

Viac informácií o nočnom živote získate v turistických sprievodcoch, ktorých si môžete kúpiť v turistických informačných centrách, ďalej v Geneva Agenda a What's On in Geneva.

BAR

Staré mesto je vhodným východiskovým bodom pre podniknutie nočnej zábavy.

La Clémence, Place du Bourg-de-Four 20, je najmä v lete veľmi obľúbený bar, kedy návštevníci vyhľadávajú priestranné terasy.

Bohème, Boulevard Helvétique 36, je bar s reštauráciou, hrá sa tu mix arabskej hudby a techno. Turistom poskytuje uvoľňujúcu atmosféru.

Väčšina alternatívnych barov je akumulovaná v okolí námestia Place des Volontaires, vrátane L'Interditdisco situovanom v blízkosti námestia Quai du Seujet 18.

Rue du Stand

Je obrovský bar, v ktorom sa hrá hip hopová hudba a miešajú excelentné koktaily.

Le Cactus Club, Rue Chaponnière, pri ulici de Mont-Blanc (v blízkosti Cornavin train station), vyhľadávaný je kvôli vynikajúcim koktailom.

Živá hudba

Le Baroque Café, Place de la Fusterie 12, priťahuje medzinárodnú klientelu všetkých vekových skupín. Skupiny hrajú džez v Po, Ut a Str, zvyšok týždňa hrávajú DJ-i.
La Maison Blanche,

Confédération Centre 8, o hudbu sa starajú DJ-i a živá piano hudba.

L'Usine, Place des Volontaires 4, má bar, veľkú tanečnú sálu, kino a pravidelných účinkujúcich.

Au Chat Noir, Rue Vautier 13, je nočný podnik na vysokej úrovni. Vystupujú v ňom francúzski speváci, džezoví hudobníci a taktiež DJ-i, v Pia a So sa hrá salsa, funk v Ut.

Kasíno

Casino de Genève, Quai du Mont-Blanc 19, je lokalizované v suteréne prestížneho hotela Noga Hilton Hotel, má 100 hracích automatov. Otvorené je denne 12:00 - 04:00, minimálny vek pre vstup je 18 rokov.7.3. ST.MORITZ

Je jeden z najznámejších dovolenkových miest v Európe a vo svete. Elegantné a exkluzívne, leží v nadmorskej výške 1856 metrov. Nachádza sa v strede oblasti Oberengadin. Srdcom Engadinu je St. Moritz. Vo svetovo známom mestečku svieti slnko viac ako 322 dní, a tým drží aj rekord v celom Švajčiarsku.

7.3.1 Leto

V lete ponúka mestečko okrem prekrásneho okolia a zelených hôr aj pri jazere atraktivity prírody, kultúry a športu. Rôzne druhy možností zúčastniť sa koncertov a ďalších spoločenských aktivít, ktoré sa uskutočňujú v blízkosti jazera. Ale aj vodné športy prilákajú svojich milencov ako Windsurfing, plavba loďou a ďalšie iné možnosti blízko súvisiace s vodnou turistikou. St. Mortiz zohráva veľký význam aj v športových súťažoch so svetovým významom. Organizuje sa tu ročne viac ako 150 druhov rôznych športových súťaží ako: St. Moritz Bike Treffen (cyklistické preteky), das Engadin/St. Moritz Festival, der Engadin Inline Marathon (maratón v kolieskových korčuliach), das British Classic Car Meeting(stretnutie auto veteránov), die Windhundrennen (preteky psov), "Engadin Wind": der Windsurf- und Segel-Anlass (preteky vo windsurfingu a plachetníc), Alphornkurse (kurz alpských trubačov), Kreative Schreibwochen (literárne týždne). Kultúrné stretnutia umelcov: Kurorchester-Konzerte ako aj die Engadiner Konzertwochen

7.3.2 Zima

St. Moritz je jediným mestom v celom Švajčiarsku, kde sa uskutočnili olympijské hry. Zimná olympiáda sa tu zrealizovala až dvakrát, a to v roku 1928, 1984. V roku sa tu oslavuje 4 organizácia Alpine Ski-Weltmeisterschaften. Aj to svedčí o tom, že podmienky na lyžovanie sú svetovo uznávané a vyhľadávané. Poskytujú komplexné podmienky na prilákanie hostí z rôznych spoločenských vrstiev. Okrem lyžovania si tu nájdu svoje aj snoubordisti, ako aj bežci na lyžiach, bobová dráha a ďalšie iné. 55 vlekov rôzneho charakteru a 350 km trate na lyžovanie, 180km na beh na lyžiach a ďalších 150km vyznačenej trate na prechádzky.

Dopyt po službách St. Moritzu rok čo rok stúpa. 30% turistov predstavujú domáci hostiak, 70% hostia so zahraničia. St. Moritz je ako Monako, len v zimnom vydaní. Je to mestečko veľmi vyhľadávané svetovo známymi hercami, spevákmi ako aj športovcami. Tu dostanú nadštandardné služby, ktoré si treba aj zaplatiť. Hotely svetovo známe ako Hillton a ďalšie iné sú najvyhľadávanejšie. Izbu si treba rezervovať minimálne 6 mesiacov dopredu.

7.3.3 Letecká doprava

St. Moritz má svoje vlastné letisko s medzinárodným prístupom z celého sveta s medzipristátím v Zürichu alebo Ženeve. Toto je najvyššie postavené medzinárodné letisko. Pri nej má každý významný hotel aspoň jedno pristávajúce miesto na streche pre vrtuľníky pre solventných hostí.

7.4 DAVOS

Je to jedinečné mesto na vrchole Álp, ktoré leží v nadmorskej výške 1560 metrov. Davos je obklopený jedinečnými horami Álp, ktoré očarujú každého svojou obrovskou pestrosťou a farbami stromov. Je perlou oblasti Graubünden neďaleko od Churu. Mesto je v úzskej spolupráci s blízkymi dedinami ako Klosters, Klosters Dorf, Kübli. Do mesta je dobrá prístupnosť v prípade ubytovanie v týchto dedinkách.

7.4.1 Leto

V lete sa tu nájdu nepočetné možnosti na rôzne druhy športov ako vodné, tak aj ostatné. Cykloturistika je veľmi populárna, poskytuje nespočetné množstvo trás na spoznanie okolia, ktoré sú vyznačené pre turistov, ako aj v cudzích jazykoch ako angličtina, španielčina. Vleky premávajú celoročne, v lete zadarmo. Davos, narozdiel od St. Moritzu, sa zameriava na rodiny s deťmi.

7.4.2 Zima

Davos patrí tiež medzi lyžiarske stredíská s medzinárodným významom. Poskytuje 320km lyžiarských tratí rôznych druhov. Ale ani bežci na lyžiach neostanú naprázdno. V okolí Davosu je viac ako 200 km vyznačenej trati pre bežcov na lyžiach. Ročne sa tu uskutočňuje majstrovstvá sveta snowboardistov, lebo tu je najväčší snowboardpark Európy, možno aj celého sveta. Klziská pre malých, ako aj hokejové štadióny sa tu nájdu vo veľkom množstve, v Davose a blízkom okolí. Ponuka požičovní potrieb na zimné športy je nesmierne vysoká, od bežných lyží, až po najexkluzívnejšie, v dostupných cenových kategóriách. (lyže strednej kategórie 50fr/deň)

8. ZERNEZ

10. ČESTNÉ PREHLASENIE

Maturitnú prácu som vypracoval samostatne, s pomocou v zozname uvedených konzultantov a za pomoci odbornej literatúry, ktorú som uviedol v zozname použitej literatúry.

V Dunajskej Strede                                                                podpis:_______________

15.04.2007

11. POUŽITÁ LITERATÚRA

11.1 Knihy:

11.2 Internet:

12. Konzultácie:

- Ing. Simona
- Ing. Eva
- RnDr. Latza
- Ing. Zuzana

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Švajčiarsko a cestovný ruch