referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenko
Štvrtok, 9. februára 2023
Kyslé dažde
Dátum pridania: 22.06.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: denaaaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 834
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch.

Príčiny vzniku kyslých dažďov
Je to hlavne automobilová premávka, vykurovanie domov, továrne a elektrárne. Dym a plyny z tovární znečisťujú vzduch a vytvárajú smog. Smog je vlastne zmes dymu a hmly, čo spôsobuje choroby u ľudí. Výfuky áut vypúšťajú jedovaté plyny, ktoré nielenže ohrozujú naše pľúca, ale bránia aj prístupu slnečných lúčov. Najväčším problémom sú elektrárne, ktoré spaľujú pri výrobe elektrickej energie uhlie alebo ropu a vypúšťajú do ovzdušia dymové plyny. Vetry tieto plyny unášajú, až kým sa nerozpustia v kvapkách dažďa, čím vzniká „kyslý dážď“. Ten poškodzuje budovy, ničí stromy, rastliny a život v riekach i jazerách. Kyslý dážď unášaný vetrami môže zničiť ihličnaté lesy vzdialené aj tisíc kilometrov. Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú.

Vznik kyslých dažďov
Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka (hnedé uhlie). Významná je aj kyselina chlorovodíková, ktorá vzniká pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Kyslosť spôsobujú prvky síra a uhlík. Hlavným zdrojom síry je uhlie a ropa. Ich spaľovaním sa tvorí oxid siričitý, ktorý sa oxidáciou mení na kyselinu sírovú. Pôsobením slnečného žiarenia vznikajú z oxidov dusíka a uhľovodíkov ďalšie nebezpečné látky, napríklad ozón. Dusík pochádza zo vzduchu a je jednou zo zložiek ropy. Spaľovaním ropy a následne jej reakciou s vodou vzniká kyselina dusičná. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú späť na zem. Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.Bežná dažďová voda má pH faktor 5,O až 5,6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,O do 5,O.

Kyslosť dažďov:
Škótsko pH 2,4(ocot)
Severné Čechy 6,4 - 6,6
Vysoké Tatry 4,3 - 5,5
Bratislava 4,9 - 5,7
Pensylvánia 2,7
Západná Virgínia 1,5

Následky kyslých dažďov
Kyslými dažďami trpia aj milióny hektárov európskych lesov. Stromy sú príliš choré a slabé na to, aby sa samy zotavili. Znečistenie ovzdušia vážne poškodzuje aj dospelé, statné stromy, pretože výrazne znižuje ich odolnosť voči mrazu, chorobám a plesniam. Štúdie z Ameriky tiež dokázali, že znečistenie ovzdušia spomaľuje rast lesov, hoci na nich nie je viditeľné poškodenie. Následky spôsobené kyslými dažďami za 50 alebo 100 môžeme len odhadovať.

V Nórsku, Švédsku, Škótsku, Kanade a vo východných štátoch USA uhynuli za krátky čas tisíce rýb. Väčšina z nich na otravu hliníkom, ktorý vyplavil kyslý dážď z pôdy do vody. Zasiahnuté boli aj rybožravé vtáky - kršiak rybožravý, potáplica severská, potáplica štíhlozobá, rybár riečny a potápač veľký. Značne sa spomalil aj nárast populácie niektorých vzácnych cicavcov, napríklad vydry severoamerickej. Vysoký obsah hliníka sa objavil aj v telách bezstavovcov a ovplyvnil rovnováhu celého ekosystému. Dnes už prakticky neexistuje na severnej pologuli väčšia oblasť, ktorú by kyslé dažde viac alebo menej nepoznamenali.

Kyslé dažde ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Rastlinám poškodzujú korene aj listy. Citlivé stromy na kyslé dažde sú borovica, breza, jabloň. Stromy začínajú hynúť od nedostatku vody od koruny nadol. Citlivá zelenina: fazuľa, reďkovka, maliny.

Kyslé dažde majú vplyv aj na stavby, rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia (katedrála sv. Petra v Londýne, Michelangelova socha Marka Aurélia v Ríme), taktiež poškodzujú pôdu a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Znečistenie kyslými dažďami spôsobuje dýchacie problémy. Kyslé dažde spôsobujú v USA 50 000 úmrtí ročne.
 
Podobné referáty
Kyslé dažde SOŠ 2.9254 391 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9109 1778 slov
Kyslé dažde GYM 2.8762 723 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9236 2244 slov
Kyslé dažde 2.9505 230 slov
Kyslé dažde SOŠ 2.9646 554 slov
Kyslé dažde 2.9717 704 slov
Kyslé dažde 2.9660 570 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.