Spôsoby nakladania s odpadmi:
1) Kompostovanie:
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Je mimoriadne šetrný spôsob zneškodňovania odpadov z poľnohospodárstva a domácností, ktoré sú kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou odpadov. Je to najstaršia a najpoužívanejšia recyklačná technológia. Kompostovanie je riadený, prevažne aeróbny mikrobiálny proces, v priebehu ktorého sú organické odpady premieňané na organo-minerálne hnojivo-kompost. Vyzretý kompost je vysoko stabilné hnojivo, čo znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sú do pôdy uvoľňované len veľmi pomaly, takže nehrozí ich vylúhovanie do podzemných vôd. Kompostovanie sa skladá z niekoľkých operácií: odpady sa najprv triedia, oddelia sa nekompostovateľné časti, k nevytriedeným odpadom sa pridá rašelina, uhoľný odpad, kaly z čistiarní, obsahujúce mikroorganizmy a živé priemyselné odpady. Takáto zmes sa kompostuje, upravená hromada odpadu sa prekryje asi 20 cm vrstvou zeme.

2) Recyklácia
Týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ... kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.
Ekonomický prínos recyklácie a triedeného zberu je:
>Úspora primárnych surovín a energie, finančných nákladov na ne
>Úspora miest na skládkach odpadov
>Zníženie zaťaženia životného prostredia a zdravia ľudí pri ťažbe primárnych surovín a pri zneškodňovaní odpadov
>Recyklácia uvoľní tisíce hektárov na zmysluplnejšie využitie
- papier novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny. Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera.
- sklo - neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo...). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové Saše
- kovový šrot - neznečistené predmety kovové rôznych veľkostí a tvarov
- plasty - používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (s nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balnie potravín a nápojov.Jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov sú plasty, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová PET fľaša od nápojov sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.
- olovené akumulátory, suché galvanické články, batérie s obsahom ortuti, ortuťové žiarivky a výbojky, vyradené lieky - po vytriedení ich môžeme špeciálnymi postupmi recyklovať či opatrne znehodnotiť. Po vyhodení do zmiešaného odpadu by sa stali na skládkach nebezpečným odpadom, ktorý by ohrozoval prostredie.

3) Skládkovanie
Skládky sú povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok - povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici... a tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí

Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé skládkové plyny. Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov, akými môžu byť napríklad potkany. Tieto sem prichádzajú hľadať potravu. Pri kontakte so škodlivými látkami sa ale môžu stať, ak nie obeťami, tak nositeľmi rôznych chorôb a infekcií, ktoré následne rozširujú

4) Spaľovanie
Spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, dioxíny, furány a ďalšie. Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, lebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečisťujúce látky do pôdy, vody a ovzdušia. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody.
Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaľovať sa však nemôže akýkoľvek odpad. Napríklad pri spaľovaní umelohmotných látok dochádza k úniku jedovatých karcinogénnych látok, ktoré majú za následok vznik rakoviny.

Dôsledky rastu odpadov
• znečisťovanie životného prostredia
• tvorba skládok
• premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu
• riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií
• trvalé zaťaženie prostredia
• zníženie estetickej hodnoty krajiny