Jadrové elektrárne. Ako sa hasí jadrová elektráreň? Ako sa búra jadrová elektráreň?

Ako sa hasí jadrová elektráreň?
Od počiatkov jadrovej energetiky sa odohrali zatiaľ tie väčšie havárie. V roku 1957 došlo k vážnemu požiaru vo Windscale v severozápadnom Anglicku, a v apríli roku 1986 v Černobyle na Ukrajine. Obidve jadrové elektrárne sa podarilo zahasiť, každú iným spôsobom. V marci roku 1970 sa prehrial reaktor v Pennsylvánii, ale nijaký požiar nevznikol. Aj keď horiaci reaktor nemôže vybuchnúť ale jadrová hamba, menšie vzniknuté explózie i oheň, ktorí vznikne ho môžu zničiť a do ovzdušia sa uvoľňuje veľké množstvo škodlivých rádioaktívnych látok. Počas hasenia v Černobyle a Windscale unikala rádioaktivita a preto sa nesmierne nebezpečný požiarenský zásah musel uskutočniť čo najrýchlejšie. Požiar vo Windscale vznikol po chybe obsluhy, pričom došlo k prehriatiu aktívnej zóny elektrárne. Požiar uhasili za dva dni. Najskôr sa pokúšali uhasiť požiar oxidom uhličitým- bráni prístupu vzduchu, ale zbytočne. Obávali sa, že keď dôjde pri chemickej reakcii voda s grafitom tak by došlo k tvorbe kyslíka, ktorého výbuch by reaktor rozmetal na kúsky. Nakoniec toto riziko podstúpili a zaplavili reaktor vodou. Pokus sa podaril, ale aj tak unikalo veľké množstvo radiácie. Zničený reaktor neskôr zabetónovali. Požiar v Černobyle bol oveľa horší. Vnikol po tom, ako operátori manuálne vyradili niekoľko automatických bezpečnostných opatrení. Reaktor sa vyšmykol spod kontroly a po dvoch silných explóziách začal prudko horieť. Výbuch odtrhol veko a do vzduchu vyrazil stĺp dobiela rozpálených čiastočiek rádioaktívneho paliva. Mnohí hasiči zomreli na následky ožiarenia. Sovieti však stáli pred obrovským problémom- pred reaktorom s odtrhnutým vekom, rozžeraveným dočervena ako vysoká pec, ktorý chrlil na oblohu obrovské množstvo rádioaktívnych látok. Na hasenie používali hambardovanie z vrtuľníkov. Vrtuľníky zhadzovali takmer 5 tis. ton suchého ílu a piesku, olovo, ktoré pohlcovalo teplo po roztavení a pomáhalo izolovať reaktor po stuhnutí. Hasili 14 dní. Keď sa radiácia znížila reaktor bol navždy pochovaný betónového sarkofágu s meter hrubými stenami. Černobyľ bol doteraz najhoršou katastrofou jadrovej energetiky. O život prišlo 31 ľudí vrátane 6 požiarníkov a mnoho ďalších čakala smrť v dôsledku silného stupňa ožiarenia. Ako sa búra jadrová elektráreň?
Keď sa jadrová elektráreň vyradí s prevádzky, musí sa z nej odstrániť najprv jadrové palivo. Robí sa to pomocou diaľkovo riadeného zariadenia.

Pretože reaktor v závislosti od svojej konštrukcie obsahuje 23-43 tis. vysoko rádioaktívnych palivových článkov, a každý sa musí odstraňovať samostatne, môže táto činnosť trvať 5 a viac rokov. 99% rádioaktívnych látok sa odstráni vyvezením paliva. V ďalšej etape sa likvidujú všetky normálne zariadenia, vybavenie a budovy. Posledná najproblematickejšia etapa je každej krajine iná. Niekedy sa nechá reaktor v pokoji 100 i viac rokov, aby sa odbúrala rádioaktivita. V Sellafielde plánovali premenu plynov a chladenie jadrového reaktora na zelenú farbu do konca roku 1996. Práce sa začali v roku 1982. Demontáž sa uskutočnila pod oceľovou kupolou pri zníženom tlaku vzduchu, aby neunikal rádioaktívny plyn. Proces sa monitoroval na uzavretom televíznom okruhu. Rezali sa kusy kyslíkatého propánu horákom. Každý kus sa dopravil do komory kde sa odvážil a zmerala sa jeho rádioaktivita. Potom sa uložil so železobetónového bloku. Železobetónové kvádre sa skladujú v elektrárni až kým sa nepostaví sklad jadrového odpadu. Metódy rozoberania betónových ochranných krytov na diaľku sa ešte stále skúma.