ALERGIE

V súčasnosti sú veľmi rozšírené choroby dýchacích ciest najmä u detí, ale i u dospelých. Sú spôsobené prevažne značne znečisteným ovzduším. Niektoré zo škodlivín sú aj kancerogénne, napr. Výfukové plyny; iné sú silne dráždivé, napr. Oxidy síry a dusíka, prach. Prach sa často podieľa na vzniku alergií, ak obsahuje baktérie a plesne, môže vyvolať infekčné poškodenie pľúc.
Jeden milión detí mladších ako 18 rokov dnes v Británii trpí astmou. Zápaly dýchacích ciest spôsobujú ťažké dýchacie problémy. Prejavujú sa kašľaním a tlakom na hrudi. Zatiaľ neexistuje priamy dôkaz o tom, že znečistenie ovzdušia spôsobuje astmu, rozhodne ju však zhoršuje. Hlavnými vinníkmi sú priemyselné splodiny a plyny vznikajúce reakciou slnečného žiarenia a výfukovými plynmi dopravných prostriedkov.


ODPAD

Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechať jednotvárnu drinu automatom a robotom. Lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie. Získava tým stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Honba za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy spolu s využívaním nových, prírode cudzích látok. S takýmto rýchlim rastom výroby a spotreby rastie nielen nadmerné čerpanie prírodných zdrojov, ale aj množstvo vyvrhovaného odpadu do prostredia.

V súčasnosti predstavujú odpady jeden z kľúčových problémov znečistenia životného prostredia človekom. A to nielen preto, že sa týkajú celého sveta, ale hlavne preto, lebo rýchlosť ich produkcie je väčšia ako ich spracovanie. Pre životné prostredie predstavujú veľmi závažný problém tuhé odpady, ktoré môžu ohroziť atmosféru, hydrosféru aj pedosféru. Najčastejšie bývajú tieto odpady toxické alebo infekčné a s ich likvidáciou je spojených najviac problémov. Väčšinou sa tieto odpady skladujú v ilegálnych skládkach a firmy platia veľké peniaze za to, aby sa ich zbavili. Patrí tu napríklad rádioaktívny a energetický odpad. No ten sa netýka nás, obyčajných ľudí, veď nikto asi doma nemá jadrovú elektráreň. Obyčajný ľudia sa stretávajú s domovým a komunálnym odpadom. Tohto je na svete asi najviac ak odhliadneme od priemyselného a stavebného odpadu.

Každý človek uspokojuje svoje základné fyziologické potreby. Napríklad ak sme hladný najeme sa, ak sme smädný napijeme sa, atď... Pri tom vytvárame odpady. Tie sa dajú rozdeliť na splášky, recyklovateľný a nerecyklovateľný odpad. O splášky sa väčšinou stará mesto. Zavedením kanalizácie v mestách a obciach. Pomocou nej sa dostávajú do čističiek, v ktorých sa mikrobiologickým rozkladom neutralizujú. Zvyšky sa môžu použiť v poľnohospodárstve ako hnojivo. Tuhý domový odpad sa u nás začal triediť len nedávno. Doteraz sa všetok odvážal na skládky, kde sa iba množili hlodavce. Alebo sa odvážal do spaľovní. Niektoré druhy odpadov sa dajú recyklovať. Tak ako u nás. Zbierajú sa plasty, sklo, papier a všetky druhy kovov. Žiaľ nie všetok odpad sa dá recyklovať. Preto by mal každý človek triediť odpad sám doma.


SKLÁDKA ALEBO SPAĽOVŇA?

Skládky
Pojem skládka je definovaná ako objekt alebo zariadenie určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia. Skládkovanie však vo svojej podstate nie je a nemôže byť považované za trvalé zneškodnenie odpadov. Každá skládka v sebe ukrýva riziko havárie ( znečistenie pôdy, spodných vôd, nebezpečné plyny, požiare, šírenie infekcií ). Ak sú i skládky prevádzkované počas doby životnosti bez výraznejších problémov, vždy existuje predpoklad, že k ohrozeniu prostredia okolia širokej lokality skládky v budúcnosti dôjde. V skládkach je totižto nevhodná klíma pre rozkladné mikroorganizmy, z tohoto dôvodu ani súčasti skládkovaného materiálu organického zloženia nepodliehajú bežnej biodegradácii a anorganické toxíny vplyvom pôsobenia kyslého prostredia reagujú a vytvárajú mnohokrát nepoznané chemické zlúčeniny s tajomnými vplyvmi na životné prostredie a následne i zdravie ľudí. Skládka je veľmi silným rušivým elementom estetickej hodnoty krajiny. Zaberá časť prírodného prostredia, či úrodnú pôdu a znižuje bonitu pôdy v okolí. Skládka sa javí ako jednoznačné negatívum v oblasti socioekonomických vplyvov . Skládka odpadov je dlhodobou potenciálnou hrozbou kontaminácie tak povrchových, ako i podzemných vôd. Mimoriadne rizikovým faktorom na skládkach odpadov, obzvlášť častým na neriadených skládkach je horenie, alebo tlenie. Pri zahorení do ovzdušia unikajú jedovaté polychlórované dibenzooxíny a dibenzofurány. Aj technicky riadené spaľovanie skládkového plynu na poľných horákoch je zdrojom dioxínov - jednej z najjedovatejších látok na svete.