Mestá sú dôležité strediská bývania, hospodárstva a kultúry. V nich sa sústreďuje priemysel, doprava, rozličné služby, školstvo aj cestovný ruch. Jestvuje tam viac pracovných príležitostí ako vo vidieckych sídlach. Preto sa ľudia postupne sťahujú z vidieka do miest. Život v mestách prináša niektoré výhody, ale aj veľké problémy. Stavebný rozvoj miest si vyžaduje veľké plochy, čím sa stráca poľnohospodárska pôda. Mestská zábava potláča prírodu a nahrádza ju umelým prostredím. V urbanizovanej krajine prevažujú budovy, továrne, komunikácie a sklady.

Priemysel, cestná doprava a vykurovanie domácností silne znečisťujú ovzdušie, okrem smogu ľudí ohrozuje aj hluk a vysoký dopravný ruch. Častým problémom v mestách je nedostatok kvalitnej pitnej vody, odstraňovanie odpadov, zlé zásobovanie a nedostatok bytov. Mestá majú zväčša málo zelene a rekreačných možností. V mestskom prostredí býva aj vysoká zločinnosť. Veľké problémy vznikajú v rozvojových krajinách, kde mestá rastú živelne. Ľudia utekajú z vidieka do miest v nádeji, že tam prácu. Žijú v chatrčiach v nehygienických podmienkach, alebo sa z nich stávajú bezdomovci. Typickými príkladmi sú štvrte okolo veľkomiest v Latinskej Amerike a v Afrike. Pre súčasné Rio de Janeiro je charakteristické prisťahovalectvo, ktoré sa už viac rokov drží na úrovni niekoľko stotisíc ľudí ročne. Keďže prisťahovalci v preľudnenom meste nenachádzajú ani strechu nad hlavou, stavajú si z vlnitého plechu a dosák núdzové prístrešky. Núdzové kolónie sa stávajú semenišťom sociálnych sporov, násilia a zločinov. Asi 80% všetkých školopovinných detí z chudobných robotníckych častí mesta nechodí vôbec do školy. Z mnohých z nich sa stávajú žobráci a zlodeji. V severných častiach mesta je aj nedostatočná lekárska starostlivosť. Mnoho obyvateľov severnej časti mesta sníva o živote na juhu mesta, no tento svet je pre nich nedostižný.

DOPRAVA A ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe neočakávanej odplaty. Spaľovanie ropných produktov v tomto smere nie je žiadnou výnimkou ale skôr pravidlom. Odhaduje sa, že celosvetovo dosahujú emisie z výfukov motorových vozidiel až 10 miliárd metrov kubických každý rok. Pozoruhodné je, že i napriek zlepšeniu účinnosti čistenia spalín dochádza, v dôsledku narastajúceho počtu vozidiel na cestách a ich častejšieho používania, k celkovému zvyšovaniu emisií. Doprava sa stala najväčším znečisťovateľom životného prostredia v mestách. Emisie zo spaľovania benzínu a nafty majú vplyv na všetky živé organizmy. Okrem bezprostredného vplyvu na zdravie ľudí resp. vegetácie, majú emisie vplyv aj na globálne klimatické zmeny, ktorých dôsledky sa budú prejavovať ešte po mnoho rokov.

Najdôležitejšími škodlivinami, ktoré sú produkované pri premávke motorových vozidiel sú tuhé častice, Oxid uhoľnatý (CO), uhľovodíky (HC), tekavé organické látky (VOCs), Oxidy dusíka (NOx), Oxid síričitý (SO2), ťažké kovy (napr. olovo), a z hľadiska globálnych klimatických zmien aj Oxid uhličitý (CO2).

Podiel dopravy na celoeurópskych emisiách oxidov dusíka v súčasnosti predstavuje až 63%, pre organické látky (napr. benzén) je to 47%, tuhé častice 10-25% a Oxid síričitý 6,5%. V mestských aglomeráciách, kde v súčasnosti žije až 70% populácie, sú tieto príspevky ešte vyššie. Napríklad podiel dopravy na koncentrácii tuhých častíc v prízemnej vrstve atmosféry v Londýne predstavuje až 80%, čo je spôsobené hlavne naftovými vozidlami. V iných veľkomestách to nie je o nič lepšie. Koncentrácia škodlivín vo vzduchu však býva v niektorých častiach miest oveľa vyššia ako priemer. Takými sú napr. rušné križovatky, cesty s hustou premávkou, podzemné parkoviská, tunely alebo miesta v tesnej blízkosti čerpacích staníc, kde znečistenie môže byť až 40 krát vyššie ako mestský priemer. Jedným z takýchto ”horúcich miest” je aj automobil samotný. V autách je úroveň koncentrácií Oxidu dusičitého alebo tekavých organických látok 3 až 6-krát vyššia ako sú okolité úrovne.

Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia. Napriek tomu, že úroveň motorizácie na Slovensku ešte nedosiahla úroveň najvyspelejších krajín, sú emisie škodlivín z dopravy významné aj u nás a majú podobne ako v ostatných vyspelých krajinách rastúci trend.

VPLYV DOPRAVY NA ŽIVOT ĽUDÍ

Čistý vzduch je pre zdravie ľudí nenahraditeľný. V súčasnosti sme však na mnohých miestach svedkami takého znečistenia, ktoré priamo ohrozuje naše zdravie. Doprava sa aj napriek enormnej snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách. Existuje niekoľko odborných štúdií, ktoré poukazujú na súvislosť medzi narastajúcou premávkou na cestách a zdravotným stavom obyvateľstva. Ukazuje sa, že znečistenie sa podpisuje na vzniku astmy, problémoch s dýchacím systémom, zníženou funkciou pľúc ale aj na srdcových chorobách alebo predčasných pôrodoch. Doprava je tiež najdôležitejšou príčinou porúch vyvolaných hlukom. Hluk, ktorý vozidlá produkujú nielen nepríjemne ovplyvňuje našu pohodu, ale spôsobuje tiež poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a vyšší výskyt stresov.
ALERGIE

V súčasnosti sú veľmi rozšírené choroby dýchacích ciest najmä u detí, ale i u dospelých. Sú spôsobené prevažne značne znečisteným ovzduším. Niektoré zo škodlivín sú aj kancerogénne, napr. Výfukové plyny; iné sú silne dráždivé, napr. Oxidy síry a dusíka, prach. Prach sa často podieľa na vzniku alergií, ak obsahuje baktérie a plesne, môže vyvolať infekčné poškodenie pľúc.
Jeden milión detí mladších ako 18 rokov dnes v Británii trpí astmou. Zápaly dýchacích ciest spôsobujú ťažké dýchacie problémy. Prejavujú sa kašľaním a tlakom na hrudi. Zatiaľ neexistuje priamy dôkaz o tom, že znečistenie ovzdušia spôsobuje astmu, rozhodne ju však zhoršuje. Hlavnými vinníkmi sú priemyselné splodiny a plyny vznikajúce reakciou slnečného žiarenia a výfukovými plynmi dopravných prostriedkov.

ODPAD

Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechať jednotvárnu drinu automatom a robotom. Lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie. Získava tým stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Honba za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy spolu s využívaním nových, prírode cudzích látok. S takýmto rýchlim rastom výroby a spotreby rastie nielen nadmerné čerpanie prírodných zdrojov, ale aj množstvo vyvrhovaného odpadu do prostredia.

V súčasnosti predstavujú odpady jeden z kľúčových problémov znečistenia životného prostredia človekom. A to nielen preto, že sa týkajú celého sveta, ale hlavne preto, lebo rýchlosť ich produkcie je väčšia ako ich spracovanie. Pre životné prostredie predstavujú veľmi závažný problém tuhé odpady, ktoré môžu ohroziť atmosféru, hydrosféru aj pedosféru. Najčastejšie bývajú tieto odpady toxické alebo infekčné a s ich likvidáciou je spojených najviac problémov. Väčšinou sa tieto odpady skladujú v ilegálnych skládkach a firmy platia veľké peniaze za to, aby sa ich zbavili. Patrí tu napríklad rádioaktívny a energetický odpad. No ten sa netýka nás, obyčajných ľudí, veď nikto asi doma nemá jadrovú elektráreň. Obyčajný ľudia sa stretávajú s domovým a komunálnym odpadom. Tohto je na svete asi najviac ak odhliadneme od priemyselného a stavebného odpadu.

Každý človek uspokojuje svoje základné fyziologické potreby. Napríklad ak sme hladný najeme sa, ak sme smädný napijeme sa, atď... Pri tom vytvárame odpady. Tie sa dajú rozdeliť na splášky, recyklovateľný a nerecyklovateľný odpad. O splášky sa väčšinou stará mesto. Zavedením kanalizácie v mestách a obciach. Pomocou nej sa dostávajú do čističiek, v ktorých sa mikrobiologickým rozkladom neutralizujú. Zvyšky sa môžu použiť v poľnohospodárstve ako hnojivo. Tuhý domový odpad sa u nás začal triediť len nedávno. Doteraz sa všetok odvážal na skládky, kde sa iba množili hlodavce. Alebo sa odvážal do spaľovní. Niektoré druhy odpadov sa dajú recyklovať. Tak ako u nás. Zbierajú sa plasty, sklo, papier a všetky druhy kovov. Žiaľ nie všetok odpad sa dá recyklovať. Preto by mal každý človek triediť odpad sám doma.

SKLÁDKA ALEBO SPAĽOVŇA?

Skládky
Pojem skládka je definovaná ako objekt alebo zariadenie určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia. Skládkovanie však vo svojej podstate nie je a nemôže byť považované za trvalé zneškodnenie odpadov. Každá skládka v sebe ukrýva riziko havárie ( znečistenie pôdy, spodných vôd, nebezpečné plyny, požiare, šírenie infekcií ). Ak sú i skládky prevádzkované počas doby životnosti bez výraznejších problémov, vždy existuje predpoklad, že k ohrozeniu prostredia okolia širokej lokality skládky v budúcnosti dôjde. V skládkach je totižto nevhodná klíma pre rozkladné mikroorganizmy, z tohoto dôvodu ani súčasti skládkovaného materiálu organického zloženia nepodliehajú bežnej biodegradácii a anorganické toxíny vplyvom pôsobenia kyslého prostredia reagujú a vytvárajú mnohokrát nepoznané chemické zlúčeniny s tajomnými vplyvmi na životné prostredie a následne i zdravie ľudí. Skládka je veľmi silným rušivým elementom estetickej hodnoty krajiny. Zaberá časť prírodného prostredia, či úrodnú pôdu a znižuje bonitu pôdy v okolí. Skládka sa javí ako jednoznačné negatívum v oblasti socioekonomických vplyvov . Skládka odpadov je dlhodobou potenciálnou hrozbou kontaminácie tak povrchových, ako i podzemných vôd. Mimoriadne rizikovým faktorom na skládkach odpadov, obzvlášť častým na neriadených skládkach je horenie, alebo tlenie. Pri zahorení do ovzdušia unikajú jedovaté polychlórované dibenzooxíny a dibenzofurány. Aj technicky riadené spaľovanie skládkového plynu na poľných horákoch je zdrojom dioxínov - jednej z najjedovatejších látok na svete.
Spaľovne
Pretože v mnohých krajinách sveta vzrastá odpor ku skládkovaniu, úrady hľadajú alternatívy. Ako prijateľnejšiu alternatívu než skládky presadzujú isté konštrukčné a stavebné firmy spaľovne odpadov. Argumentom ktorý používajú je, fakt, že spaľovaním komunálnych odpadov sa zníži jeho objem o cca 80 - 90 % a asi o 1/3 váhy Podľa predstaviteľov týchto firiem moderné spaľovne výraznejšie neznečisťujú prostredie a ( údajne ) nie je problém s uložením odpadov po spálení. Ďalším uvádzaným argumentom propagátorov spaľovní je, že spaľovaním sa šetria energetické zdroje - energeticky zhodnocujú odpady. Spaľovanie odpadov vytvára ilúziu bezpečne zlikvidovaného odpadu, v skutočnosti sa objaví znova v iných, mnohokrát ešte nebezpečnejších formách. ( zákon zachovania hmoty ). Proces spaľovania neničí ani netvorí hmotu, mení iba chemické zloženie a toxicitu spaľovaných zlúčenín. Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, pretože ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečistené látky do pôdy, vody a ovzdušia. Toxický popol a voda z pračiek dymových plynov zostávajú ako vedľajšie produkty, ktoré vyžadujú ďalšiu problematickú likvidáciu. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia v súčasnosti množstvo firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie resp. obmedzovanie emisií. Tieto zariadenia však neničia odpad, nezabraňujú syntéze nových toxických zlúčenín, neodstraňujú potrebu ďalej pracovať s toxickým materiálom zachyteným filtrami a plynovými práčkami. Avšak žiadne filtre nezachytia 100% škodlivín.

Štatistika za všetky: Jedna z "najmodernejších" spaľovní, ktorá spáli denne 2.250 ton odpadu, vypustí ročne do vzduchu - 5 ton olova, 17 ton ortuti, 853 ton oxidu siričitého... Aj po samotnom spaľovaní ostáva z odpadu nespáliteľná časť, ktorú je potrebné zlikvidovať. 33% váhy a 10 - 20% objemu pozostáva z toxického popolčeka a škváry. Tie sa musia následne ukladať na skládky, toxický popolček (klasifikovaný ako nebezpečný odpad) plus ďalšie ostatky na špecializované skládky pre nebezpečný odpad. Teda i pri spaľovaní sa musí skládkovať a ak sa i spaľovaním značne zníži hmotnosť a objem odpadu, zvýši sa jeho toxicita. Spaľovne prinášajú so sebou spolu s environmentálnymi a zdravotnými i socio-ekonomické riziká. Ponúkajú komunite iba málo pracovných príležitostí, je rizikové v blízkosti týchto zariadení prevádzkovať potravinársky priemysel, služby, poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat. Cena nehnuteľností v okolí spaľovní klesá.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Problémy veľkomiest