referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Problémy veľkomiest
Dátum pridania: 08.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: eXx
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 449
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
Mestá sú dôležité strediská bývania, hospodárstva a kultúry. V nich sa sústreďuje priemysel, doprava, rozličné služby, školstvo aj cestovný ruch. Jestvuje tam viac pracovných príležitostí ako vo vidieckych sídlach. Preto sa ľudia postupne sťahujú z vidieka do miest. Život v mestách prináša niektoré výhody, ale aj veľké problémy. Stavebný rozvoj miest si vyžaduje veľké plochy, čím sa stráca poľnohospodárska pôda. Mestská zábava potláča prírodu a nahrádza ju umelým prostredím. V urbanizovanej krajine prevažujú budovy, továrne, komunikácie a sklady.

Priemysel, cestná doprava a vykurovanie domácností silne znečisťujú ovzdušie, okrem smogu ľudí ohrozuje aj hluk a vysoký dopravný ruch. Častým problémom v mestách je nedostatok kvalitnej pitnej vody, odstraňovanie odpadov, zlé zásobovanie a nedostatok bytov. Mestá majú zväčša málo zelene a rekreačných možností. V mestskom prostredí býva aj vysoká zločinnosť. Veľké problémy vznikajú v rozvojových krajinách, kde mestá rastú živelne. Ľudia utekajú z vidieka do miest v nádeji, že tam prácu. Žijú v chatrčiach v nehygienických podmienkach, alebo sa z nich stávajú bezdomovci. Typickými príkladmi sú štvrte okolo veľkomiest v Latinskej Amerike a v Afrike. Pre súčasné Rio de Janeiro je charakteristické prisťahovalectvo, ktoré sa už viac rokov drží na úrovni niekoľko stotisíc ľudí ročne. Keďže prisťahovalci v preľudnenom meste nenachádzajú ani strechu nad hlavou, stavajú si z vlnitého plechu a dosák núdzové prístrešky. Núdzové kolónie sa stávajú semenišťom sociálnych sporov, násilia a zločinov. Asi 80% všetkých školopovinných detí z chudobných robotníckych častí mesta nechodí vôbec do školy. Z mnohých z nich sa stávajú žobráci a zlodeji. V severných častiach mesta je aj nedostatočná lekárska starostlivosť. Mnoho obyvateľov severnej časti mesta sníva o živote na juhu mesta, no tento svet je pre nich nedostižný.


DOPRAVA A ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe neočakávanej odplaty. Spaľovanie ropných produktov v tomto smere nie je žiadnou výnimkou ale skôr pravidlom. Odhaduje sa, že celosvetovo dosahujú emisie z výfukov motorových vozidiel až 10 miliárd metrov kubických každý rok. Pozoruhodné je, že i napriek zlepšeniu účinnosti čistenia spalín dochádza, v dôsledku narastajúceho počtu vozidiel na cestách a ich častejšieho používania, k celkovému zvyšovaniu emisií. Doprava sa stala najväčším znečisťovateľom životného prostredia v mestách. Emisie zo spaľovania benzínu a nafty majú vplyv na všetky živé organizmy. Okrem bezprostredného vplyvu na zdravie ľudí resp. vegetácie, majú emisie vplyv aj na globálne klimatické zmeny, ktorých dôsledky sa budú prejavovať ešte po mnoho rokov.

Najdôležitejšími škodlivinami, ktoré sú produkované pri premávke motorových vozidiel sú tuhé častice, Oxid uhoľnatý (CO), uhľovodíky (HC), tekavé organické látky (VOCs), Oxidy dusíka (NOx), Oxid síričitý (SO2), ťažké kovy (napr. olovo), a z hľadiska globálnych klimatických zmien aj Oxid uhličitý (CO2).

Podiel dopravy na celoeurópskych emisiách oxidov dusíka v súčasnosti predstavuje až 63%, pre organické látky (napr. benzén) je to 47%, tuhé častice 10-25% a Oxid síričitý 6,5%. V mestských aglomeráciách, kde v súčasnosti žije až 70% populácie, sú tieto príspevky ešte vyššie. Napríklad podiel dopravy na koncentrácii tuhých častíc v prízemnej vrstve atmosféry v Londýne predstavuje až 80%, čo je spôsobené hlavne naftovými vozidlami. V iných veľkomestách to nie je o nič lepšie. Koncentrácia škodlivín vo vzduchu však býva v niektorých častiach miest oveľa vyššia ako priemer. Takými sú napr. rušné križovatky, cesty s hustou premávkou, podzemné parkoviská, tunely alebo miesta v tesnej blízkosti čerpacích staníc, kde znečistenie môže byť až 40 krát vyššie ako mestský priemer. Jedným z takýchto ”horúcich miest” je aj automobil samotný. V autách je úroveň koncentrácií Oxidu dusičitého alebo tekavých organických látok 3 až 6-krát vyššia ako sú okolité úrovne.

Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia. Napriek tomu, že úroveň motorizácie na Slovensku ešte nedosiahla úroveň najvyspelejších krajín, sú emisie škodlivín z dopravy významné aj u nás a majú podobne ako v ostatných vyspelých krajinách rastúci trend.


VPLYV DOPRAVY NA ŽIVOT ĽUDÍ

Čistý vzduch je pre zdravie ľudí nenahraditeľný. V súčasnosti sme však na mnohých miestach svedkami takého znečistenia, ktoré priamo ohrozuje naše zdravie. Doprava sa aj napriek enormnej snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách. Existuje niekoľko odborných štúdií, ktoré poukazujú na súvislosť medzi narastajúcou premávkou na cestách a zdravotným stavom obyvateľstva. Ukazuje sa, že znečistenie sa podpisuje na vzniku astmy, problémoch s dýchacím systémom, zníženou funkciou pľúc ale aj na srdcových chorobách alebo predčasných pôrodoch. Doprava je tiež najdôležitejšou príčinou porúch vyvolaných hlukom. Hluk, ktorý vozidlá produkujú nielen nepríjemne ovplyvňuje našu pohodu, ale spôsobuje tiež poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a vyšší výskyt stresov.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.