Pretváranie povrchu krajiny vodohospodárskymi dielami

Rozsah priameho pretvorenia reliefu krajiny je veľmi viditeľný napríklad při pohľade na údolné priehrady dosahujúce dnes výšku takmer 300 m a majú niekoľko stokilometrov dlhé ochranné hrádze. Stavba takýchto priehrad pôsobí na povrch krajiny aj druhotne ako príklad je americká nádrž Lake Mead do ktorej rieka Colorado denne nanáša 700 000 ton prachových nánosov. Deficit tohto materialu sa prejavuje v oblasti vyústenia riek do mora, kde dochádza k zničeniu piesočnatých pláží nakoľko bola narušená dynamická rovnováha systému pobrežnej abrázie nedostatočným prísunom riečnych náplavov ktoré sa akumulujú v novovybudovaných nádržiach.

Pretvorenie zemského povrchy vodohospodárkymi dielami má za následok aj rozličné prejavy subsidencie – poklesávania územia. Jedná sa o pomalé poklesy, ktoré sú takmer nepozorovateľné. Je to miskovité prehýbanie povrchu nad veľkou oblasťou horninových más, z ktorých sa odčerpal značný objem vody. Ako príklad je subsidencia v hlavnom meste Mexika. Pri rýchlom rozvoji Mexico City v suchom a teplom prostredí kotliny obklopenej vysokými horami došlo k intenzívnemu odčerpávaniu podzemnej vody z artézskych horizontov v podloží mesta , čo malo za následok poklesy terénu v roku 1940 miestami až o 1,5 m a na začiatku sedemdesiatich rokov prekročili už 7 m.

Ďalším z príkladov dlhodobého pôsobenia človeka na relief krajiny je Holandsko a Belgicko, ktorého obyvatelia už od 10 storočia vybudovali tisíce kilometrov ochranných hrádzi aby ochránili svoje územie pred vodou pri eperogénnymi poklesmi súše

Najmenej impozantnými sú premeny povrchu územia hlboké derivačné, zavlažovacie a plavebné kanály niekoľko desiatok široké a kilometre dlhé, nové korytá riek vyhĺbené v záujme smerového a výškového vyrovnávania a úpravy odtokových pomerov.

Jedným z mála pozitývnych výsledkov pôsobenia človeka na krajinu je hradenie bystrín a horských tokov, alebo terasovanie svahov čím bolo dosiahnuté zmenšenie erózie a odnos pôd. Takýmto príkladom sú políčka v údoliach čínskych riek, ktoré sú hlboko erózne zarezané v spraši , alebo v hlbokých dolinách tektonicky intenzívne vyzdvihovaných Ánd. Toto je dôkaz boja človeka s prírodou a jeho dávnej znalosti základov vodného hospodárstva.