referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ignác
Sobota, 31. júla 2021
Vplyv človeka na povrch krajiny
Dátum pridania: 18.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: marek1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 873
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 13m 50s
Pomalé čítanie: 20m 45s
 
Poľnohospodárska a pôdohospodárska činnosť človeka

Vzhľadom k tomu, že na zemi je stále viac ľudí a sú predpoklady, že v roku 2050 bude ich počet dosahovať číslo 9 miliárd, je zjavné, že človek musí neustále zvyšovať produkciu poľnohospodárskych plodín. Je to potrebné pre zabezpečenie výživy obyvateľstva zeme. Zvyšovanie produkcie je možné rôznymi spôsobmi, ale ja sa zameriam na spôsoby, ktoré ovplyvňujú povrch územia.

Ľudia hlavne počas niekoľkých posledných storočí sa snažili rozširovať plochy poľnohospodárskej pôdy, aby tak dosiahli čo najvyššie množstvá poľnohospodárskych produktov. Došlo k nahradzovaniu prírodnej vegetácie a kypreniu povrchovej vrstvy pôdy oraním, čím sa zlepšili podmienky pre pôdnu eróziu.

Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Zmeny spôsobené eróziou môžu prebehnúť za niekoľko málo minút. Toľko času stačí k tomu, aby sa do údolia s hromovým rachotom zosunulo celé horské úbočie. Môžu ale prebiehať aj pomaly a nepozorovane, ako sa stiera nápis vytesaný do starého náhrobku. Rýchlosť a spôsoby, ktorými sa prejavuje erózia, nemusia byť rovnaké, výsledkom je však vždy sústavná premena zemského povrchu.

Nadmerné obrábanie pôdy oraním spôsobuje deštrukciu zrnitej, granulovanej štruktúry pôdy a spôsobuje uvoľnenie povrchovej vrstvy od hlbšej vrstvy pôdy. Týmto spôsobom je spodná vrstva vďaka ťažkej mechanizácii utláčaná a tvorí sa tzv. „pluhová podrážka" a oddelená vrstva pôdy sa drobí na prach. Pri daždi voda preniká cez prvé centimetre ľahko, ale neskôr naráža na túto nepriepustnú vrstvu, vytvára sa šmykľavý povrch a umožňuje pohyb vodou nasýtenej povrchovej vrstvy pôdy. Tieto odlišné erózne typy sa vzájomne nevylučujú, ale vyskytujú sa súčasne na tých istých miestach. Výsledok erózie nie je taká viditeľný na obrábanej pôde počas roka, lebo poľnohospodárska mechanizácia zahladí stopy erózie, ale v prípade trvalých dôkazov (ako sú korene stromov) vidíme skutočnú stratu pôdy.

Samozrejme, keď už boli využité všetky pôvodné plochy, človek si začal prispôsobovať nové územia napríklad výrubom lesov.

Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov - tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Výrubom lesov sú likvidované prirodzené vetrolamy, a tým začína úbytok povrchovej vrstvy pôdy pôsobením vetra, dochádza k tomu predovšetkým v juhovýchodných krajinách Európskej únie. Tento proces prebieha oddeľovaním najmenších častíc pôdy a ich odnášanie vetrom na iné miesta, čo spôsobuje narušenie štruktúry pôdy. Dochádza k ochudobnenie pôdy a tým, že častice sú nekompaktné, nie sú schopné odolávať ani iným typom erózie (napr. vodnej). Vodná a veterná erózia sa z regionálneho hľadiska vyskytuje v závislosti od klimatických faktorov. Nadmerné spásanie pastvín je ďaľšou príčinou rizika tzv „veternej erózie" hlavne v polosuchých klimatických podmienkach.

Ako konkrétny príklad náhlej zmeny reliéfu krajiny zapríčinenej človekom uvádzam udalosť, ktorá sa stala 13. júna 2001 v Equadore. Túto stredoamerickú krajinu postihla prírodná katastrofa, keď sa na veľkom území zosunula pôda. Zosuvy pôdy nastali po prudkých dlhotrvajúcich dažďoch. Vyžiadali si 36 obetí a 2500 domov bolo zničených. To poukazuje na fakt, že zosuvy boli naozaj masívne. Poškodený bol tiež miestny dôležitý ropovod. Treba sa na tomto mieste zmieniť aj o príčinách. Je to erózia pôdy odlesnením. Z krajiny zmizol les, a tak mohutné masy zeminy nemá čo držať, chýbajú korene. Taktiež sa na tejto katastrofe podieľajú klimatické extrémy v podobe dlhotrvajúcich dažďov. Počasie ovplyvnila zas len ľudská činnosť zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov a vyrubovaním lesov. Následky sú práve takéto katastrofy, i keď sa to na prvý pohľad nezdá. Ale je to tak.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.