Záver

Ak nakoniec zhrnieme všetko, o čom som písal v tomto referáte, zistíme, že človek od čias, kedy začal vedome alebo nevedome pôsobiť na krajinu a jej povrch, ktorý pretváral a prispôsoboval k svojim potrebám, napáchal množstvo dnes už ťažko napraviteľných škôd. Ja som sa zaoberal len zmenou reliéfu pôsobením človeka a aj napriek tomu prichádzame k záveru, že sa nejedná o banálny zásah a čokoľvek človek robí nepremyslene, pôsobí na životné prostredie. Taktiež napríklad produkcia skleníkových plynov na prvý pohľad nemá vplyv na povrch Zeme, ale pri zamyslení nad dôsledkami, že dochádza ku globálnemu oteplovaniu, následne na niektorých miestach ku vysušuvaniu pôdy. Vysušená pôda ľahšie podlieha veternej erózii, dochádza k znižovaniu reliéfu. Opačne na iných miestach dochádza k zvýšeniu zrážkovej činnosti, následnej vodnej erózie, poprípade zosuvom nasiaknutej pôdy.

Toto je pravdaže na záver len jeden príklad, že povrch krajiny človek môže pretvárať aj veľmi nepriamo.

Takže len premyslený prístup k využívaniu prírodných zdrojov, premyslené pretváranie povrchu krajiny a snaha o nápravu už vzniknutých škôd môže zmeniť negatívny trend pôsobenia človeka v krajine. Prírodu nemôžeme pokladať za to územie, ktoré sa nachádza tam, kde nepôsobí človek. Prírodné prostredie sa musíme snažiť zachovať i v mestách, na dedinách i priemyselných aglomeráciách - len tak bude život a pôsobenie človeka možné po ďalšie desaťročia, len tak vytvoríme kultúrnu krajinu, ktorá má šancu prežiť - a my s ňou. Lesy a lúky nemôžu byť raritou, za ktorou budeme cestovať do národných parkov a rezervácií, ale prirodzenou zložkou prostredia, spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat, ktoré toto prírodné prostredie tvoria a udržujú. Zlý zdravotný stav súčasnej populácie a mnohé hroziace ekologické katastrofy celosvetového rozsahu sú dôsledkami nášho nezdravého postoja k tomu, od čoho závisíme - k Zemi.