Klimatické podmienky a zdravie

ČO SÚ KLIMATICKÉ PODMIENKY?
Výrazom klimatické podmienky sa označuje stav atmosféry nad určitou zemepisnou oblasťou. Ako klíma sa však označuje typický priebeh počasia v tejto oblasti. Druh klímy sa určuje podľa obvyklej teploty a tlaku vzduchu, množstva slnečného žiarenia, zrážok a vetra na určitom mieste.
Zemeguľa sa zhruba rozdeľuje na jedno tropické, dve mierne a dve polárne klimatické pásma. V rámci týchto pásem však na mnohých miestach panujú celkom rozdielne klimatické podmienky. Klíma oblasti totiž nezávisí iba od jej matematicky vyrátanej zemepisnej šírky, ale rozhodujúcu úlohu tu zohráva aj jej vzdialenosť od mora a nadmorská výška.Vždy platí, že o čo väčšia je vzdialenosť zemepisnej oblasti od mora, o to rozdielnejšie sú jednotlivé ročné obdobia.
Tento efekt môžeme pozorovať aj v Európe, kde sa severná prímorská klíma veľmi odlišuje od horskej klímy v oblasti Álp.

AKO PÔSOBÍ KLÍMA NA ČLOVEKA?
Klíma určitej krajiny alebo určitej oblasti má veľký vplyv na život jej obyvateľov. Významne spolurozhoduje napríklad o charaktere stavieb v danej oblasti, o type odevu jej obyvateľov a v neposlednom rade i o podobe ich každodenného života.
Klimatické podmienky ovplyvňujú aj vzhľad obyvateľov - ľudia žijúci v teplých a slnečných oblastiach majú tmavú pleť, ľudia z chladných oblastí naopak svetlú.

ZÁŤAŽ PRI KLIMATICKÝCH ZMENÁCH
Klíma, ktorej ročne obdobia sa od seba príliš nelíšia, nezaťažujú organizmus do takej miery ako klíma s veľmi odlišnými ročnými obdobiami. Zdravotný stav človeka však môžu ovplyvňovať aj jednotlivé klimatické faktory. Ultrafialové slnečné lúče sú na jednej strane pre ľudský organizmus potrebné, pretože zohrávajú dôležitú úlohu
pri výstavbe kostí, avšak na druhej strane prisilné ultrafialové žiarenie priamo podporuje vznik kožnej rakoviny.

TEPLOTA A TLAK VZDUCHU
Teplota okolitého vzduchu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje výdaj telesného tepla. Ak sú teploty prinízke a telo nie je dostatočne chránené, môže nastať silné podchladenie organizmu. V opačnom prípade, ak sú teploty privysoké, je telo človeka ohrozené nadmerným potením, a teda i vysokými stratami tekutín s následným poškodením zdravia.
Príliš nízky tlak vzduchu môže negatívne pôsobiť na orgán rovnováhy v labyrinte ucha a spôsobovať závraty.
Prinízky obsah kyslíka v atmosfére môže zaviniť výškovú chorobu vo veľhorách.

MAKROKLÍMA a MIKROKLÍMA
Klíma veľkej zemepisnej oblasti, napríklad kontinentu alebo štátu, sa označuje ako makroklíma.

Avšak aj menšie územia, napríklad les, močiare alebo hory, majú svoje špeciálne klimatické podmienky.V týchto prípadoch hovoríme o mikroklíme.

SVETOVÁ KLÍMA SA MENÍ
Obrovským množstvom kysličníka uhličitého, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia, ropy a zemného plynu, nastáva celkové otepľovanie zemskej atmosféry. Podľa zistenia klimatológov ( vedcov v oblasti klímy) to má postupný prevratný vplyv na celkové svetové klimatické katastrofy - hurikány, dlhotrvajúce obdobia sucha - podľa vedcov spôsobuje skleníkový efekt.
Druhým veľkým nebezpečenstvom svetovej klímy je postupné odbúravanie zemského ozónového obalu, ktorý filtruje ultrafialové slnečné lúče. Nadmerné pôsobenie ultrafialového svetla môže v budúcnosti zničiť lesné porasty Zeme, ktoré sú pre klimatické podmienky jedným z najvýznamnejších faktorov.