Na meranie teploty v rôznych hĺbkach vody sa používajú špeciálne ponorné teplomery. Optimálna teplota pitnej vody je 8 až 12 0C. Voda teplejšia ako 15 0C už neosviežuje.

Pri vypúšťaní teplých odpadových vôd teplota vody recipienta sa nesmie zmeniť o viac ako ± 5 0C oproti prirodzenej teplote, pričom v letnom období nesmie prekročiť v pstruhových vodách 20 0C a v mimopstruhových vodách 25 0C.

Farba

Farbu vody spôsobujú látky rozpustené i nerozpustené. Rozlišuje sa skutočná farba vody od farby zdanlivej, spôsobenej farebnosťou nerozpustených látok. Čisté prírodné vody sú spravidla takmer bezfarebné, v hrubých vrstvách blankytnomodré. Modrá farba je tým intenzívnejšia, čím menej a menších suspendovaných látok voda obsahuje. V dôsledku jemných rozptýlených látok modrá farba prechádza do zelena. Charakteristické zafarbenie dávajú vode i niektoré mikroorganizmy. Žltú až hnedú farbu povrchových vôd spôsobujú humínové látky a zlúčeniny trojmocného železa. Zelenkastú farbu vody spôsobuje aj obsah vápenatých solí a takmer zelenú farbu niektorých jazier spôsobuje útvar podložia. Farba odpadových vôd môže mať najrozličnejšie odtiene.

Farba vody je fyzikálnym indikátorom čistoty povrchových a podzemných vôd a dôležitým kritériom zisťovania účinnosti technologického zariadenia úpravne.

Farba vody sa určuje vo filtrovanej alebo nefiltrovanej vzorke takto:
· vizuálne - pozorovaním 10 cm vysokej vrstvy vody vo valci zhora proti bielej podložke pri nepriamom dopade svetla. Výsledok sa uvádza slovne podľa tónu a intenzity zafarbenia,
· porovnaním farby vody s umelými štandardmi so známou koncentráciou farebných látok. Ako štandard sa používa roztok chloroplatičitanu draselného a chloridu kobaltnatého. Výsledky sa udávajú v mg platiny na liter vody. Pri pitnej vode sa pripúšťa maximálne 20 mg platiny na liter vody. Farba vody príp. jej intenzita spravidla závisia od hodnoty pH a preto a má vzťahovať aj na túto hodnotu.

Pri priemyselných odpadových vodách sa farba vody charakterizuje zameraním absorpčného spektra v celej oblasti viditeľného žiarenia.


Zákal

Zákal vody spôsobujú nerozpustné a koloidné látky anorganického a organického pôvodu. V povrchových vodách zákal spôsobujú íly, oxid kremičitý, hydratované oxidy železa a mangánu, organické koloidy, baktérie, planktón atď., a v podzemných vodách predovšetkým anorganické látky.