Akosť vody musí zodpovedať požiadavkám zdravia ľudu a účelom využitia.
V. Použitá voda sa musí vrátiť do recipientov v takom stave, ktorý nepriaznivo neovplyvní jej ďalšie využitie na verejnú a súkromnú potrebu.
VI. Na udržanie zásob vody má veľký význam rastlinstvo, predovšetkým les.
VII. Zásoby vody treba udržať na súčasných stavoch.
VIII. Príslušné organizácie musia správne a plánovite riadiť hospodárenie s vodou, čo vyžaduje konštruktívnu vodohospodársku politiku.
IX. Ochrana vôd vyžaduje rozšírenie vedeckého výskumu, vyškolenie odborníkov a výchovu verejnosti.
X. Každý človek je povinný šetrne a hospodárne používať vodu pre dobro všetkých.
XI. Vodohospodárske plánovanie sa má riediť nie podľa politických a správnych hraníc, ale podľa prirodzených hraníc povodí.
XII. Voda nepozná štátne hranice. To vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

II. Fyzikálne a chemické vlastnosti vody

1. Štruktúra molekuly vody

Hoci je voda najrozšírenejšia a najdôležitejšia zlúčenina na Zemi, jej chemické zloženie bolo známe pomerne neskoro. Prvé správy o zložení vody je známe z konca 18. Storočia a Lavoisier ako prvý poznal, že voda je zlúčenina dvoch prvkov – vodíka a kyslíka. Správa o ťažkej vode sú známe až z 20. storočia.

Voda predstavuje chemickú zlúčeninu dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Vzhľadom k tomu, že prírodný vodík a kyslík sú zložené z viacerých izotopov, ani voda nie je zložená z ledného druhu molekúl. Existencia troch izotopov vodíka (ľahká vodík 1H, ťažký vodík 2H resp. D, trícium 3H resp. T) a šiestich izotopov kyslíka (14 O, 15 O, 16 O, 17 O, 18 O, 19 O) pripúšťa celkove 36 možností pri stavbe molekuly vody z ktorých 9 obsahuje stabilné nuklidy. Molekuly vody tvorené stabilnými nuklidmi sú obsiahnuté v prírodnej vode v týchto koncentráciách (mol.%):

1H 216O - 99,73%, 1HD16O - 0,03 %, D216O - 2,3.10-6%,
1H 217O -0,04 %, 1HD17O - 1,2.10-15%, D217O - 0,9.10-9%,
1H 218O - 0,20 %, 1HD18O - 5,7 .10-5 %, D218O - 4,4.10-9%.

Okrem molekúl 1H 216O sú vo vode vo väčšom množstve prítomné molekuly oxidu deutérneho 2H216O (D216O) tzv. ťažkej vody. Deutérium oxid sa chemickými vlastnosťami od H216O veľminelíši. Jeho reaktivita je vo všeobecnocti menšia, deje v ňom prebiehajú pomalšie, pdobne jako H216O reaguje s mnohými zôlúčeninami, napr. reakciou s príslušnými anhydridmi vzniká ťažká kyselina sírová D2SO4 a D3PO4. Mení sa rozpustnosť niektorých zlúčenín v ťažkej a ľahkej vode. V prírodných vodách sa obsah deutéria merateľne líši (0,0133 – 0,185 %), z čoho sa dá zistiť genéza vody.

V dôsledku rozdielnej hodnoty tlaku nasýtených pár D2O a H2O sú zrážkové vody obohatené ľahkými izotopmi H a O. V podpovrchových vodách rastie obsah D2O v hĺbkach. Voda sa skladá z 88,9 % hmotnostných kyslíka a 11,1 % hmotnostných vodíka. Elektrolýzou vody vznikajú 2 objemy vodíka a 1 objem kyslíka. Voda vzniká priamym zlučovaním vodíka a kyslíka:

2 H2 + O2 = 2 H2O

a tiež postupnou oxidáciou organických látok obsahujúcich vodík. Atómy vodíka a kyslíka sú viazané kovalentne, avšak netvoria priamkový útvar H-O-H, ale rovnoramenný trojuholník. Vrchol trojuholníka tvorí kyslík a ďalšie dva body tvoria vodíkové atómy.