Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 26 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 109.8 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 183m 0s |
Pomalé čítanie: | 274m 30s |
Vypúšťané vody by mali obsahovať len zbytkové znečistenie, ktoré dané technologické zariadenie nie je schopné odstrániť.
Fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti vody v tokoch alebo v nádržiach sa menia dvomi druhmi znečistenia:
1. Prvotné znečistenie - látkami, prítomnými ako znečisťujúce zložky v odpadových vodách, alebo zmenami vlastností, ako:
· plávajúce látky,
· kal,
· nerozpustené látky usadzujúce sa na dne,
· organické látky rýchlo spotrebúvajúce kyslík,
· anorganické rozpustené látky, zvyšujúce mineralizáciu vody
· bakteriálne znečistenie: saprofylitické baktérie (rozkladajú organické látky) a patogénne baktérie (nákazlivé ochorenie ľudí a zvierat)
· priemyselné a poľnohospodárske znečistenie (kyanidy, fenoly, ťažké kovy), kancerogénne látky, kyseliny a zásady, farbivá, pachotvorné látky (ropné produkty a chlórované uhľovodíky), splachy z priemyselných hnojív a pesticídov, kvapalné odpady zo živočíšnej výroby, silážne šťavy,
· tepelné znečistenie (zvyšuje rýchlosť rozkladu organických látok a znižuje rozpustnosť kyslíka vo vode),
· rádioaktívne znečistenie, určené obsahom rádioaktívnych látok vo vode.
2. Druhotné znečistenie - vplyvom chemických a biologických reakcií vyvolaných prístupom látok, ktoré spôsobujú silné rozmnoženie mikroorganizmov, rias, siníc a rozsievok - eutrofizáciu povrchových vôd.
Znečisťujúce zložky odpadových vôd priesakmi môžu hroziť akosť podzemných vôd - hlavne dusičnanmi zo splachov priemyselných hnojív, ropnými látkami a chlórovanými uhľovodíkmi.
Vypúšťaním odpadových vôd sa nemajú meniť prirodzené vlastnosti vody (fyzikálne, chemicky ani biologicky), voda má mať kvalitu, ktorá by vyhovovala potrebám zásobovania obyvateľstva a použitiu v priemyselne j a poľnohospodárskej výrobe.
Kvalitu vody v recipientoch nesmie narúšať vypúšťanie odpadových vôd:
· ak by sa zvýšil obsah suspendovaných látok a na hladine by sa tvorila pena, presahujúca 20% celkovej plochy hladiny
· alebo by sa vytvoril súvislý tukový film, príp. iné plávajúce látky v škodlivom rozsahu
· zvyšovala by sa alebo znižovala koncentrácia vodíkových iónov o viac ako jeden rád
· neprípustne by sa znižoval obsah kyslíka
· teplota vody by sa zmenila o viac 5 oC
· neprípustne by sa zmenilo zafarbenie vody.
Nie je dovolené vypúšťať do recipienta:
· vody z infekčných oddelení, výskumných a vyšetrovacích ústavov v oblasti humánnej a veterinárnej medicíny,
· ústavov na výrobu očkovacích látok,
· z jatiek,
· z garbiarní,
· z prania vlny,
· z výroby želatíny,
· bez kvalitného predčistenia, dostatočnej dezinfekcie a sterilizácie.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu povrchových vôd v recipiente delíme na :
· objektívne - sú to predovšetkým prírodné podmienky v mieste vypúšťania odpadových vôd (vodnatosť recipienta, stupeň znečistenia v ňom a samočistiacu schopnosť recipienta). Od vodnatosti tokov závisí množstvo znečisťujúcich látok, ktoré možno doň vypúšťať. Ak podmienky v toku zabezpečujú dostatočné riedenie vypúšťaných odpadových vôd čistou riečnou vodou, v prípade ľahko rozložiteľných látok sa znečistenie odstráni na pomerne krátkom úseku toku. Vzhľadom na malú vodnatosť väčšiny tokov sú u nás zlé objektívne podmienky na zamedzenie postupujúceho znečisťovania tokov vplyvom vypúšťania odpadových vôd. Situáciu zhoršuje aj veľká nevyrovnanosť v prietokoch počas roka, hoci vybudované vodné nádrže pomáhajú vyrovnávať prietoky. Hlavne v letných obdobiach vznikajú havarijné situácie z deficitu kyslíka.
· subjektívne - množstvo privádzaných odpadových vôd, ich akosť a miera znečistenia. Akosť odpadových vôd je určená charakterom látok v nej obsiahnutých a v rozhodujúcej miere ovplyvňuje znečistenie toku. Mieru znečistenia odpadových vôd určuje miera (koncentrácia) jednotlivých látok v nich obsiahnutých.
Pri posudzovaní vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na kvalitu vody v recipiente treba brať do úvahy samočistiacu schopnosť toku, zachovanie normálneho života rýb, vyžadovanú kvalitu vody v mieste najbližšieho užívateľa, škodlivosť vypúšťaných látok a perspektívny rozvoj určitej lokality.
Eutrofizácia povrchových vôd
S vypúšťaním odpadových vôd do povrchových je spojený veľmi závažný druh zhoršenia ich kvality - eutrofizácia. Mestské odpadové vody zbavené v čistiarni organických látok môžu byť svojím obsahom biogénnych prvkov dusíka a fosforu (najmä vo forme dusičnanov a fosforečnanov) príčinou masového rozmnoženia rias, siníc a rozsievok v povrchových najmä stojatých vodách (jazerá, vodné nádrže).