Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 26 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 109.8 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 183m 0s |
Pomalé čítanie: | 274m 30s |
Všeobecne tieto metódy vychádzajú zo statických sedimentačných pokusov.
Pri objemovej koncentrácii častíc (suspenzie) vyše 0,5 % ovplyvňuje rýchlostné pole vytvorené okolo jednej častice rýchlostné pole susedných častíc. Preto pri väčších koncentráciách suspendovaných látok nahrádzame viskozitu a hustotu kvapaliny viskozitou a hustotou suspenzie. Pád častíc je pomalší, hoci čiastočne si zachovávajú svoj individuálny charakter, sedimentácia je rušená. Na výpočet sedimentačnej rýchlosti v oblasti malých Reynoldsových čísel sa obyčajne používa upravený Stokesov zákon, z ktorého vyplýva, že rýchlosť rušenej sedimentácie je funkciou objemovej koncentrácie.
Pri väčších koncentráciách častice strácajú svoj individuálny charakter a ich pohyb v smere tiaže obmedzuje prítomnosť susedných častíc, takže v horných vrstvách suspenzie sa nevytvára koncentračný gradient. Tým častice strácajú svoj individuálny charakter, sleduje sa celá vrstva kalu, ktorá klesá ako piest, čiže medzi kvapalinou a vrstvou kalu sa vytvára zreteľné rozhranie. Informácie o pomeroch v tejto vrstve získame zo zahusťovacieho pokusu.
Zahusťovací pokus sa robí v sklenených valcoch, kde možno dobre sledovať pokles rozhrania. Závislosť výšky rozhrania h od času t nazývame zahusťovacou krivkou. Na zahusťovacej krivky môžeme pozorovať niekoľko oblastí. Na začiatku je oblasť voľnej sedimentácie. Absolútna hodnota smernice priamky vyjadruje rýchlosť voľnej sedimentácie:
Na zahusťovacej krivke potom ešte rozoznávame deformačnú a kompresnú oblasť. tvar zahusťovacích kriviek býva rôzny, závisí od akosti kalu a od jeho začiatočnej koncentrácie. pri väčších koncentráciách suspendovaných látok môže vypadnúť oblasť voľnej sedimentácie, príp. deformačná oblasť.
1.1 Usadzovacie nádrže
Podľa druhu kalu:
· nádrže na zrnitý kal,
· nádrže na vločkovitý kal.
Podľa spôsobu prevádzky:
· nádrže s diskontinuálnou prevádzkou,
· nádrže s kontinuálnou prevádzkou.
Podľa smeru prietoku vody:
· horizontálne nádrže,
· vertikálne nádrže.
Podľa konštrukcie:
· axiálne - pozdĺže, obdĺžikový pôdorys
· radiálne - kruhové.
Usadzovacie nádrže v ČOV sú dvojakého druhu:
· primárne usadzovacie nádrže (odstránenie suspendovaných látok z odpadových vôd pred ich biologickým čistením),
· sekundárne usadzovacie nádrže (odstránenie kalových častí vznikajúcich pri biologickom čistení).
Pri navrhovaní usadzovacích nádrží sú dôležité tieto základné veličiny:
1. Usadzovacia rýchlosť (dá sa stanoviť usadzovacím pokusom alebo výpočtom).
2. Postupná prietoková rýchlosť (určuje sa podľa Re).