referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Voda
Dátum pridania: 27.02.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alif
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 26 688
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 109.8
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 183m 0s
Pomalé čítanie: 274m 30s
 

Všeobecne tieto metódy vychádzajú zo statických sedimentačných pokusov.

Pri objemovej koncentrácii častíc (suspenzie) vyše 0,5 % ovplyvňuje rýchlostné pole vytvorené okolo jednej častice rýchlostné pole susedných častíc. Preto pri väčších koncentráciách suspendovaných látok nahrádzame viskozitu a hustotu kvapaliny viskozitou a hustotou suspenzie. Pád častíc je pomalší, hoci čiastočne si zachovávajú svoj individuálny charakter, sedimentácia je rušená. Na výpočet sedimentačnej rýchlosti v oblasti malých Reynoldsových čísel sa obyčajne používa upravený Stokesov zákon, z ktorého vyplýva, že rýchlosť rušenej sedimentácie je funkciou objemovej koncentrácie.

Pri väčších koncentráciách častice strácajú svoj individuálny charakter a ich pohyb v smere tiaže obmedzuje prítomnosť susedných častíc, takže v horných vrstvách suspenzie sa nevytvára koncentračný gradient. Tým častice strácajú svoj individuálny charakter, sleduje sa celá vrstva kalu, ktorá klesá ako piest, čiže medzi kvapalinou a vrstvou kalu sa vytvára zreteľné rozhranie. Informácie o pomeroch v tejto vrstve získame zo zahusťovacieho pokusu.

Zahusťovací pokus sa robí v sklenených valcoch, kde možno dobre sledovať pokles rozhrania. Závislosť výšky rozhrania h od času t nazývame zahusťovacou krivkou. Na zahusťovacej krivky môžeme pozorovať niekoľko oblastí. Na začiatku je oblasť voľnej sedimentácie. Absolútna hodnota smernice priamky vyjadruje rýchlosť voľnej sedimentácie:






Na zahusťovacej krivke potom ešte rozoznávame deformačnú a kompresnú oblasť. tvar zahusťovacích kriviek býva rôzny, závisí od akosti kalu a od jeho začiatočnej koncentrácie. pri väčších koncentráciách suspendovaných látok môže vypadnúť oblasť voľnej sedimentácie, príp. deformačná oblasť.


1.1 Usadzovacie nádrže
Podľa druhu kalu:
· nádrže na zrnitý kal,
· nádrže na vločkovitý kal.

Podľa spôsobu prevádzky:
· nádrže s diskontinuálnou prevádzkou,
· nádrže s kontinuálnou prevádzkou.



Podľa smeru prietoku vody:
· horizontálne nádrže,
· vertikálne nádrže.

Podľa konštrukcie:
· axiálne - pozdĺže, obdĺžikový pôdorys
· radiálne - kruhové.

Usadzovacie nádrže v ČOV sú dvojakého druhu:
· primárne usadzovacie nádrže (odstránenie suspendovaných látok z odpadových vôd pred ich biologickým čistením),
· sekundárne usadzovacie nádrže (odstránenie kalových častí vznikajúcich pri biologickom čistení).

Pri navrhovaní usadzovacích nádrží sú dôležité tieto základné veličiny:
1. Usadzovacia rýchlosť (dá sa stanoviť usadzovacím pokusom alebo výpočtom).
2. Postupná prietoková rýchlosť (určuje sa podľa Re).
 
späť späť   28  |  29  |   30  |  31  |  32  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Voda SOŠ 2.9053 876 slov
Voda SOŠ 2.9535 992 slov
Voda SOŠ 2.9068 510 slov
Voda SOŠ 2.9591 1479 slov
Voda GYM 2.9705 2035 slov
Voda SOŠ 2.9208 2209 slov
Voda GYM 2.9897 94 slov
Voda SOŠ 2.9615 841 slov
Voda GYM 2.8957 866 slov
Voda 2.9700 442 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.