Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 26 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 109.8 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 183m 0s |
Pomalé čítanie: | 274m 30s |
Hrubodispergované častice sa odstraňujú sedimentáciou a častice koloidne dispergované čírením, pričom sa využíva ich schopnosť koagulovať.
Koloidné sústavy ako prechodné systémy majú vlastnosti analytických i hrubodisperzných sústav. Sústavy koloidov s vlastnosťami jednofázových sústav sa nazývajú molekulové koloidy, s vlastnosťami viacfázových sústav fázové koloidy. Prechodom medzi nimi sú polokoloidy.
V koloidne dispergovaných sústavách sa nachádzajú zložité útvary, tzv. micely, ktoré vznikajú vplyvom adsorpčných javov. Micely sú zložené z jadra a obalovej sféry. Jadro môže tvoriť jeden kryštálik koloidnyých rozmerov alebo častejšie agregát kryštálikov.
Ako príklad uvedieme štruktúru micely fázového koloidu AgI. Jadro koloidnej častice tvorí mikrokryštál AgI. Selektívnou adsorpciou iónov na povrchu mikrokryštálu sa vytvára okolo jadra vnútorná iónová vrstva. V našom prípade sa môžu adsorbovať alebo ióny Ag+alebo I- v závislosti od toho, ktorých iónov je v roztoku nadbytok. Vnútorná iónová vrstva udelí kolidnému jadru elektrický náboj, ktorý podľa podmienok vzniku môže byť kladný alebo záporný. Vnútorná iónová vrstva priťahuje elektrostatickými a adsorpčnými silami opačne nabité ióny, ktoré potm vytvárajú vonkajšiu vrstvu. Tá svojím nábojom do istej miery neutralizuje náboj vnútornej vrstvy. Vzniknutý útvar zložený z dvoch opačne nabitých vrstiev pripomína kondenzátora preto sa volá elektrická dvojvrstva.
Štruktúra micely fázového koloidu AgI stabilizovaného iónmi Ag+ vo vnútornej vrstve možno vyjadriť:
[(AgI)m. Ag+. (n-y)NO3]y+NO3-
Kladný náboj častice (y+) je neutralizovaný iónmi y- iónmi NO3-.
Obr.: Štruktúra micely fázového koloidu
Fyzikánu a, fyzikálnochemickú a matematickú charakteristiku elektrickej dvojvrstvy popisuje Sternov model. Potemciálový rozdiel medzi vrstvou iónov pevne lipnúcich na povrchu častice (nabíjajúce ióny) a ľubovoľným miestom priľahlej vrstvy kvapalnej fázy je potenciál x (dzeta)- elektrokinetický potenciál.
Druh koloidných častíc a zloženie disperzného média (kvapaliny) určuje náboj koloidných častíc danej povrchovej alebo odpaodvej vode. T.j. pri rovnovážnych podmienkach v určitej suspenzii sa nachádzajú iba častice s rovnakým elektrickým nábojom. Elektrický náboj nahromadený na povrchu čiastočiek zabezpečí taký postupný prechod medzi dispergovanými časticami a disperzným prostredím, ktorý je schopný kompenzovať vplyv gravitačnej sily na vznášajúce sa častice Pretože súhlasne nabité častice sa vzájomne odpudzujú- zrejmá je ich veľká stabilita - neschopnosť koagulovať.
Veľkosť elektrického náboja na povrchu koloidných častíc je charkteristická pre stabilitu disperzných sústav.