Účinnosť zrážania (zostatková koncentrácia odstraňovaných látok) okrem iných faktorov závisí aj od celkového zloženia vody - od prítomnosti a koncentrácie vlastných a cudzích iónov, od priebehu vedľajších chemických reakcií, od charakteru a veku zrazeniny a prebiehajúcich adsorpčných procesov a od. Z uvedených dôvodov nie je možné optimálne podmienky zrážania (pH, dávku zrážadla) a zostatkovú koncentráciu odstraňovaného iónu zistiť výpočtom zo stechiometrických rovníc, ale treba ich určiť experimentálne (najčastejšie odhadom zo titračných kriviek). Pri úprave vody sa zrážanie používa pri odstraňovaní vápnika a horčíka uhličitanom sodným a hydroxidom vápenatým alebo hydroxidom sodným, pri odželezovaní a odmangánovaní vody a pri čírení vody soľami železa a hliníka. Pri čistení dopadových vôd najväčší praktický význam má odstraňovanie iónov ťažkých kovov a niektorých aniónov (CH-) zrážaním, lebo tieto z dôvodu vysokej toxicity sú závažným znečistením odpadových vôd. Ióny ťažkých kovov sa najčastejšie odstraňujú ako hydroxidy, zásadité uhličitany alebo sulfidy. Dávka zrážacích činidiel (na rozdiel od vodárenskej úpravy) sa pohybujú rádovo v stovkách až tisíckach mg.l-1. V priemyselných odpadových vodách, kde biologické čistenie nie je účinné, alebo sa pre toxicitu znečisťujúcich zložiek nemôže použiť, používa sa adsorpčné zrážanie, pri ktorom vytvorené vločkové zrazeniny adsorpciou alebo spoluzrážaním zadržujú látky, ktoré sa majú odstrániť. Proces zrážania sa realizuje diskontinuálne alebo kontinuálne. Vznikajúci kal, ktorý má vysoký obsah vody sa zahusťuje, odvodňuje (kalolismi, vákuofiltrami) a potom skladuje.

3. Oxidácia a redukcia

Oxidačné procesy sa uplatňujú pri hygienickom zabezpečení pitnej vody, pri chemickom odplynovaní vody, pri odželezovaní a odmangánovaní vody, pri čistení priemyselných odpadových vôd a pod. Ako oxidovadlá sa používajú : chlór, oxid chloričitý, manganistan draselný, vzdušný kyslík, ozón, peroxid vodíka. Ako príklad - zneškodňovanie kyanidových odpadových vôd oxidáciou chlórom, ktoré prebieha v dvoch stupňoch. V prvom stupni z kyanidov vzniká kyanatan:

CN- + Cl2 + + 2 OH- CNO- + + 2 Cl- + H2O

v druhom stupni (nadbytkom chlóru) sa kyanatan ďalej zoxiduje až na elementárny dusík a oxid uhličitý.


Tým sa toxické kyanidy úplne zlikvidujú.

Oxidácia organických látok je vhodná predovšetkým na oxidáciu fenolov a ropných uhľovodíkov. Ako oxidovadlo sa tu používa ozón. Výhodné je ozonizačné dočistenie odpadových vôd s obsahom organických zlúčenín, ropných uhľovodíkov, fenolov a merkaptánov.

Redukčné procesy sú významné najmä na zneškodňovanie chrómových odpadových vôd zo strojárenského priemyslu.