Zneškodňujú sa tak, že Cr6+ sa redukuje (redukčné činidlá : FeSO4, SO2 , NaHSO3) na Cr3+ v kyslom prostredí (pH 3 až 5), ktorý sa potom vyzráža na Cr(OH)3. redukcia železnatými soľami pri pH 3 - 5 prebieha podľa rovnice:

CrO42- + 3Fe3+ + 8H+ Cr3+ + 3 Fe3+ + 4H2O

Po skončení redukcie sa pH upraví vápnom na 8,5 až 9,5, čím sa vyzrážajú ióny Cr3+ ako Cr(OH)3:

2 Cr3+ + 3 Ca (OH)2 2 Cr(OH)3+ 3Ca2+

Redukcia sa používa na zneškodnenie organických nitrozlúčenín. pri redukcii vznikajú aminozlúčeniny, ktoré sú niekedy menej škodlivé a biologicky lepšie rozložiteľné.


4. Spaľovanie

Osobitne škodlivé odpady a kaly sa niekedy zneškodňujú termickým spôsobom. Spaľovanie sa uskutočňuje suchým alebo mokrým spôsobom. Odpadová voda s vysokou koncentráciou organických látok alebo zhomogenizovný kal sa vedie do hornej časti etážového spaľovacieho reaktora. Horúci vzduch vstupuje do reaktora zospodu. Reaktor sa rozdeľuje na tri funkčné pásma:
· v hornom pásme sa voda rýchlo odparí,
· v strednom pásme pri 760 až 920 oC sa organické látky pyrolyzujú,
· v dolnom chladiacom pásme sa zuhoľnatené zvyšky ochladzujú.

Na zneškodňovanie čiernych výluhov z celulózok, kondenzátov zo závodov na spracovanie ropy a petrochemických kombinátov sa používa mokré spaľovanie, ktoré sa uskutočňuje v rozmedzí teplôt 225 až 347 oC a tlakov 5 až 15 MPa (Zimmermanov spôsob). Organické látky sa rozložia na oxid uhličitý a vodu, pri nižších teplotách čiastočne aj na nižšie mastné kyseliny. reguláciou prívodu vzduchu možno dosiahnuť a koksovanie určitého podielu organických látok. Investičné náklady sú ale veľmi vysoké.


III. BIOLOGICKÉ PROCESY

Pri biologickom čistení odpadových vôd majú veľkú účasť rôzne mikroorganizmy, ktoré spôsobujú množstvo biochemických a chemických zmien. Toto biologické čistenie je v podstate napodobnenie procesov prebiehajúcich v prírode.

Mikroorganizmy sa môžu rozlišovať podľa viacerých hľadísk. Podľa vzťahu ku kyslíku sú:
1. aeróbne, ktoré potrebujú molekulový kyslík,
2. anaeróbne, žijúce len v neprítomnosti molekulového kyslíka,
3. fakultatívne anaeróbne, schopné rásť v prítomnosti kyslíka aj bez neho.

Z hľadiska metabolizmu sa mikroorganizmy rozdeľujú na:
1. autotrofné - na výživu nepotrebujú organické látky, ale využívajú anorganické látky. Uhlík asimilujú v podobe oxidu uhličitého. Na asimiláciu CO2 využívajú svetelnú energiu (fotosyntéza) alebo chemickú energiu (chemosyntéza), ktoré získavajú obyčajne oxidáciou anorganických zlúčenín síry, dusíka, železa alebo iných prvkov.