sedimentácii v % k objemu na začiatku,
X – koncentrácia sušiny kalu (kg.m-3).

Recirkulačný pomer







Varianty aktivácie

Prudký vývoj aktivácie, ako aj široký rozsah jej použiteľnosti spôsobili, že vzniklo veľké množstvo variantov a modifikácií. Z praktického hľadiska je výhodné rozdelenie podľa charakteru toku, technologickej modifikácie a zaťaženia kalu.

Aktivačnú nádrž môžeme pokladať za biologický reaktor. Z hľadiska teórie reaktorov poznáme dva ideálne charaktery tokov:
1. piestový tok
2. úplné zmiešavanie. Pri piestovom toku je čas zdržania všetkých častíc v reaktore rovnaký. Ideálny piestový tok sa však v praxi nedá úplne realizovať.

Je realizovaná dlhým korytom s relatívne malým prietočným profilom. Odpadová voda sa vracia s vratným aktivovaným kalom na začiatok vtoku do nádrže, zmes ňou potom preteká a opúšťa ju na konci. Koncentrácia aktivovaného kalu v nádrži sa podstatne nelíši, lebo jeho prírastok ako výsledok čistiaceho procesu je nepatrný. Koncentrácia rozpustených organických látok po dĺžke nádrže smerom k odtoku klesá, rovnako ako rýchlosť spotreby kyslíka.
Podmienkou realizácie reaktorov s úplným zmiešavaním je rovnomerné rozdelenie všetkých častíc prítoku v celom objeme reaktora. Preto koncentrácia v ľubovoľnom mieste reaktora a na odtoku je rovnaká.

Je realizovaná v nádrži spravidla štvorcového tvaru, ktorá je prevzdušňovaná a premiešavaná. Rozloženie koncentrácie aktivovaného kalu i rozpusteného kyslíka je v celej nádrži konštantné. Výhodou je odolnosť proti toxickým látkam vďaka okamžitému zriedeniu koncentrácie na prítoku, ale podporuje rast vláknitých mikroorganizmov, ktoré majú negatívny vplyv na usadzovaciu schopnosť kalu.

Charakter toku je veľmi dôležitý vzhľadom na vznik vláknitého oživeného kalu, ktorý zapríčiňuje vysoké kalové indexy (KI), a tým únik suspendovaných látok zo sekundárnej sedimentačnej nádrže. V zmiešavacích systémoch s približne rovnakou koncentráciou organického znečistenia v celej nádrži prevládajú vláknité organizmy, kým v systémoch blízkych piestovému toku (dlhé úzke nádrže) s veľkým koncentračným gradientom prevládajú nevláknité organizmy.

Technologickú modifikáciu podmieňuje druh a znečistenie odpadovej vody, jej množstvo a vyžadovaný čistiaci účinok. Z technologického hľadiska rozoznávame tieto typy:

1. Klasická aktivácia – je charakteristická malým premiešavaním obsahu nádrže v pozdĺžnom smere. Klasická aktivácia sa uskutočňuje ako úplná aktivácia s látkovým zaťažením 0,5 –1 kg.m-3.d-1 BSK5.
2. Odstupňovaná aerácia má podobnú schému ako klasická, len prívod vzduchu je rozdelený nerovnomerne t.j.