Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 26 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 109.8 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 183m 0s |
Pomalé čítanie: | 274m 30s |
množstvo pridávaného kyslíka sa znižuje postupne pozdĺž nádrže v smere prietoku súčasne so znížením organického znečistenia.
3. Postupne zaťažovaná aktivácia – sa vyznačuje tým, že odpadová voda sa privádza na niekoľkých miestach pozdĺž nádrže, čím sa vyrovnáva zaťaženie nádrže a tým aj rýchlosť spotreby kyslíka v nádrži. Postupne zaťažovanú aktiváciu možno objemovo viac zaťažiť ako klasickú aktiváciu. Po stránke hydraulickej je prechodom medzi aktiváciou zmiešavacou a aktiváciou s postupným tokom.
4. Aktivácia s oddelenou regeneráciou kalu – odpadová voda a oživený kal v aktivačnej nádrži sa prevzdušňujú pomerne krátky čas (0,5 – 1 h), za ktorý sa určitá časť organických látok odstráni sorpciou na vločky kalu. Zo sekundárnej sedimentačnej nádrže sa vratný kal vedie do regeneračnej nádrže, kde sa prevzdušňuje 2 – 4 hodiny. Látky zachytené v kale sa oxidujú, čím sa obnovuje jeho sorpčná schopnosť. Zregenerovaný kal sa pridáva do aktivačnej nádrže. Aktivácia s oddelenou regeneráciou kalu pracuje obyčajne pri vyššom látkovom objemovom zaťažení, ale pri menšom čistiacom účinku ako klasická aktivácia.
5. Selektorová aktivácia – patrí k najprogresívnejším typom aktivácie, pretože potláča vznik napučaného aktivovaného kalu, ktorý sa zle usadzuje a zahusťuje v sekundárnej sedimentačnej nádrži, čo sa odráža v zhoršenom čistiacom účinku. Príčinou vzniku napučaného aktivovaného kalu je rast pomaly rastúcich vláknitých mikroorganizmov. Selektor sa môže definovať ako prítoková časť aktivačného systému, v ktorom sa úmyselne udržiava vyššia koncentrácia rozpusteného substrátu na podporenie rastu rýchle rastúcich (nevláknitých) a potlačenie rastu pomaly rastúcich (vláknitých)mikroorganizmov. Selektor môžeme zaradiť pred klasickú aktiváciu úplnú alebo dlhotrvajúcu, prípadne aj pred simultánnu denitrifikáciu. Podľa zaťaženia kalu možno aktiváciu rozdeliť na nízkozaťažovanú, vysokozaťažovanú prípadne rýchloaktiváciu. U nás sa viac používa rozdelenie podľa zaťaženia v aktivačnej sústave, pričom rozoznávame dlhotrvajúcu aktiváciu s úplnou alebo čiastočnou stabilizáciou, úplnú aktiváciu a čiastočnú aktiváciu. Aktivácia s aeróbnou stabilizáciou kalu sa často realizuje v oxidačných a aktivačných priekopách. Aktivačná priekopa je zaradená do technologickej linky ako iné aktivačné nádrže.
Mikroorganizmy spotrebujú kyslík najmä na syntézu novej bunkovej látky (substrátová respirácia) a na oxidáciu bunkovej látky (endogénna respirácia). Ak v aktivačnej nádrži prebieha nitrifikácia, treba uvažovať aj spotrebu kyslíka na oxidáciu dusíkatých látok. V aktivačných nádržiach so zmiešavacím systémom je zloženie aktivačnej zmesi takmer vyrovnané, a preto je rýchlosť spotreby kyslíka rovnaká v celej nádrži.