Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 26 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 109.8 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 183m 0s |
Pomalé čítanie: | 274m 30s |
Miešaním sa homogenizuje kal, zlepšuje sa kontakt mikroorganizmov so živinami a substrátom, zabraňuje sa hromadeniu toxických produktov rozkladu a ťažkých suspendovaných látok a redukuje sa tvorba kalového stropu.
Vyhnívaním sa zmenšuje podiel organickej sušiny v kale, napr. v sušine mestských kalov sa pomer organických látok k anorganickému podielu zmení v pomere z 2 : 1 v surovom kale na 1 : 1 po stabilizácii. Vyhnívaním surového kalu sa zmenšuje obsah organickej sušiny o 45 - 65 %. Bežný mestský kal obsahuje asi 5 % sušiny s podielom asi 70 % organických látok, po vyhnívaní sa podiel sušiny zvýši na 7 - 10 % a podiel organických látok sa zníži na 50 %. Pokles hodnoty organickej sušiny okrem teploty a času vyhnívania závisí od akosti kalu a od charakteru prevádzky.
Návrh vyhnívacích komôr, t.j. vyhnívania, sa robí pomocou rôznych technologických parametrov. Medzi technologické parametre patria: objemové zaťaženie, čas vyhnívania, teplota, miešanie a stupeň vyhnívania (stabilizácie).
Látkové objemové zaťaženie L0 (kg.m-3.d-1 organickej sušiny):
Qk - je objem surového kalu, ktorý sa za deň pridá do nádrže (m3.d-1),
Xo - koncentrácia organickej sušiny v pridávanom surovom kale (kg.m-3),
V - užitočný objem nádrže (m3).
Podľa látkového objemového zaťaženia vyhnívanie rozdeľujeme na nízkozaťažované (L0 do 1,5 kg.m-3.d-1) a na vysokozaťažované (L0 vyše kg.m-3.d-1).
Čas vyhnívania (teoretický) T (d):
Teoretický čas nízkozaťažovaného vyhnívania býva 20 - 30 dní, kým pri vysokozaťažavanom je to 10 - 15 dní. Teplota kalu vo vyhnívacej nádrži sa pohybuje medzi 30 - 35 0C. Pre stredné a veľké čistiarne odpadových vôd sa najviac navrhuje mezofilné vyhnívanie.
Vyhnívanie prebieha vo vyhnívacích nádržiach. Z konštrukčného hľadiska rozoznávame časť stavebnú a časť strojovú. K stavebnej časti patria vyhnívacie nádrže, kalojem a plynojem. Do strojovej patria rozličné armatúry, miešacia zariadenia, vyhrievacie zariadenia a ostatné zariadenia(regulácia, meranie, automatizácia).
Najstarším druhom vyhnívacích nádrží sú štrbinové nádrže. Moderné vyhnívacie nádrže sú valcové železobetónové nádrže s dnom v tvare kužeľa. Nevyhrievané vyhnívacie nádrže sú s plochým alebo mierne skloneným dnom. Vyhrievané vyhnívacie nádrže sú zostrojené alebo pevnou železobetónovou klenbou, alebo pohyblivým kovovým stropom tzv. nasadeným plynojemom. Dnes sa uprednostňujú nádrže so stropom v tvare zrezaného kužeľa, zakončené valcovitou časťou. Vyhrievané vyhnívacie nádrže sa izolujú proti tepelným stratám. Veľmi výhodné je preto spojiť vyhnívacie nádrže s výstupnou vežou, manipulačnou komorou, strojovňou a kotolňou do jedného celku.
Kalojem plní funkciu druhého stupňa vyhnívania.