Program zachováva zásadu dobrovoľnosti a otvorenosti, ktorá je charakterizovaná tým, že zabezpečuje dostupnosť informácií o stave životného prostredia, ochrane a bezpečnosti zdravia, plneniu jednotlivých záväzkov všetkým záujemcom vrátane verejnosti.

Základné prvky programu sú:
- Ústretovosť;
- Ochrana zdravia a bezpečnosť;
- Komplexná ochrana životného prostredia;
- Zmiernenie dôsledkov starých ekologických záťaží;
- Protihavarijná pripravenosť;
- Environmentálne orientovaný manažment;
- Environmentálna výchova;
- Informačná otvorenosť.

Ústretovosť - spolupráca s vonkajším prostredím podniku, aplikácia najvýhodnejších metodík, náväznosť na príslušnú štátnu politiku, zohľadňovanie požiadaviek, vrátane požiadaviek zamestnancov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia - zníženie pracovných úrazov, zníženie práceschopnosti, zlepšenie kvality pracovného prostredia, zavádzanie prvkov bezpečnostného manažmentu.
Komplexná ochrana životného prostredia - znižovanie emisií CHSK, AOX látok do podzemných vôd a zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, zníženie produkcie odpadov.
Zmiernenie dôsledkov starých ekologických záťaží - asanácia príslušných lokalít, zmena kvality podzemných vôd, rekultivácia pôd.
Protihavarijná pripravenosť - znižovanie mimoriadnych udalostí v technológiách dopravy, skvalitnenie manažmentu rizika, overovanie účinnosti havarijných plánov, protipožiarna ochrana.
Environmentálne orientovaný manažment - dodržiavanie platných právnych predpisov, neprekračovanie limitov znečistenia, definovanie úloh v oblasti environmentálnych záťaží, príprava k zavádzaniu TQM, QMS, EMS.
Environmentálna výchova - organizácia kurzov a školení jednotlivých skupín zamestnancov, spolupráca so školami, organizovanie spoločných porád a seminárov, pravidelné vydávanie informácií pre verejnosť.
Informačná otvorenosť - poriadanie tlačových konferencií, publikovanie o dosiahnutých výsledkoch v odborných časopisoch, publikovanie porovnaní výsledkov zlepšenia environmentálneho chovania.

Program „Responsible care" bol prijatý v období príprav noriem pre zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov, avšak nestratil aktuálnosť ani v súčasnosti. Je jednou zo základných koncepcií znižovania environmentálnych záťaží aplikovanou podnikmi, ktoré sa pripravujú na zavedenie EMAS či EMS.

2.8 Hodnotenie vplyvov na životné prostredie

Každá činnosť - individuálna alebo kolektívna, organizovaná či neorganizovaná, priama či nepriama - ale najmä aktivity ekonomiky ovplyvňujú svojim spôsobom životné prostredie.
Vplyv na životné prostredie je charakterizovaný ako priame alebo nepriame účinky rôznych činností na životné prostredie, hmotné statky a kultúrne dedičstvo, ktoré spôsobujú zmenu ich vlastností. Tieto účinky sa klasifikujú podľa rôznych kritérií (druh, veľkosť, dôsledok, intenzita, pôvod účinku, čas pôsobenia, charakter a rozsah, veľkosť priestoru, v ktorom sa mení stav prvku alebo celého životného priestoru).
V praxi sa pre environmentálne orientované manažérstvo na ktorejkoľvek úrovni uplatňuje následovná klasifikácia environmentálnych vplyvov.














Priaznivý vplyv pozitívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia pre človeka. Charakterizuje sa ako zmena stavu prvkov životného prostredia, ktorá zlepšuje podmienky života (človeka, rastlín, živočíchov atď.).
Únosný vplyv spôsobuje únosné zaťaženie životného prostredia, t.j. také zaťaženie ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability. Jedná sa prakticky o vratné vplyvy, ktoré príroda svojou regeneračnou schopnosťou "vyrovnáva", nakoľko sa zväčša jedná o nevýznamný environmentálny vplyv - t.j. o malú zmenu v životnom prostredí, ktorá postupne zanikne vplyvom pôsobenia prírodných faktorov. Každý ekosystém v životnom prostredí má schopnosť, potenciál charakterizovaný funkciami svojich biotických a abiotických zložiek regenerovať a reparovať zmeny spôsobené vonkajšími faktormi. Táto schopnosť je však limitovaná biologickými, fyzikálnymi a chemickými zákonitosťami biotických zložiek. Tieto determinujú kritický prah únosnosti zaťaženia, za ním sa už menia vlastnosti abiotických a biotických zložiek. Každá činnosť môže byť vyjadrená v tejto súvislosti určitou prahovou hodnotou.
Nepriaznivý vplyv charakterizuje taká zmena stavu prvkov životného prostredia, ktorá zhoršuje podmienky života (človeka, rastlín, živočíchov atď.). V podstate sa jedná o nevratné vplyvy, ktoré menia stav životného prostredia alebo jeho zložky.