Vyšší stupeň vychádza z dosiahnutého stavu nižšieho stupňa.
Stupeň 1 – Dodržiavanie predpisov
2 – Vývoj a realizácia systému
3 – Integrácia do všeobecných podnikateľských funkcií
4 – Globálne využívanie integrovaného systému riadenia

Výsledky hodnotenia úrovne ochrany životného prostredia je možné doplniť formou tabuliek a grafov.

2.10 Posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA
– Environmental Impact Assessment

2.10.1 Charakteristika, výklad pojmu

· Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA – je preventívny systém, forma ako aj definovaný metodický postup na definovanie pravdepodobných zmien a zmeny ku ktorým môže dôjsť u dôležitých, sociálnych a bio-geofyzikálnych veličín, charakterizujúcich životné prostredie v dôsledku plánovaných činností.
· Environmentálne posudzovanie (EA) – je systematické, reprodukovateľné a interdisciplinárne posúdenie potenciálnych vplyvov danej činnosti ako aj jej alternatív na: fyzikálne, biologické, kultúrne, sociálnoekonomické danosti určitej geografickej oblasti.
· Environmentálny dopad (EI) – je dopad, ktorý môže (významným) určitým spôsobom zmeniť vlastnosti prírodných alebo človekom vytvorených zdrojov.

EIA je proces systémového a komplexného hodnotenia očakávaných vplyvov (pozitívnych a negatívnych) plánovaných zámerov, projektov, alebo politických záujmov na životné prostredie, prebiehajúci v priestore a čase, integrujúci ekonomické, technické, inovačné a environmentálne ciele.
Je to proces:
- zložitý, s vysokými nárokmi na investora;
- špecifický čo do technických, administratívnych a teritoriálnych požiadaviek;
- dlhodobo výnosný pre spoločnosť aj pre investorov;
- ktorého sa zúčastňuje rad zástupcov inštitúcií, orgánov, ktoré dokladujú v mene organizácie posudky k plánovanej činnosti;
- ktorý umožňuje verejnosti a občanom vyjadriť k plánovanej činnosti svoj súhlas či nesúhlas. Účasť verejnosti je rozhodujúcim prvkom EIA.

2.10.2 Ciele EIA:
1. zistiť, čo najpresnejšie, poprípade predpovedať, aké prvky životného prostredia budú ovplyvnené v dôsledku realizácie plánovanej činnosti, určiť stupnicu a charakter potencionálnych rizík spojených s touto činnosťou;
2. zistené údaje klasifikovať, sumarizovať a vyvodiť z nich konkrétne závery – definovať, akým spôsobom ovplyvnia jednotlivé zložky a prvky životného prostredia a aký dôsledok budú mať na prírodné, ekonomické, technické a spoločenské vzťahy v systéme;
3. porovnať návrh činností s inými riešeniami vrátane ponechania pôvodného stavu (nulový variant) a určiť možné protikroky, aby sa zamedzili alebo minimalizovali škody, ktoré by mohli vzniknúť.

2.10.3 Hlavné fázy EIA

Proces realizácie sa skladá z niekoľkých základných fáz:
































Obr. č. 11: Hlavné fázy EIA

1. Zámer je vypracovaná štúdia, obyčajne formou a obsahom dokumentácie predprojektovej prípravy činnosti doplnenej o environmentálnu východiskovú analýzu (štúdiu), ktorou navrhovateľ alebo investor podáva oficiálnu správu o zámeroch, ktoré chce realizovať. Tento zámer podáva na zistenie a posúdenie.
2. Zisťovacie konanie – SCREENING má za úlohu zistiť:
a.) či plánovaný projekt, návrh činnosti je nutné posudzovať metódou EIA;
b.) či predložený zámer obsahuje všetky dôležité a potrebné údaje;
c.) či sú dostatočne charakterizované vedľajšie a pomocné činnosti spojené s realizáciou projektu;
d.) či projekt dostatočne zvážil možné alternatívy riešenia;
e.) či a akým spôsobom je informovaná verejnosť.
Zisťovacie konanie sa považuje za ukončené, keď je úplne jasné či je alebo nie je potrebné podrobiť hodnoteniu EIA.
3. Stanovenie rozsahu EIA – SCOPING, znamená definovanie, určenie tých charakteristík, faktorov, vlastností a parametrov – environmentálnych prvkov, ktoré budú realizáciou posudzovanej činnosti významným spôsobom ovplyvnené, spôsobia významné nepriaznivé a nevratné zmeny. Tieto zmeny je nutné preto vhodnou metódou vyhodnotiť.
K hodnoteniu jednotlivých parametrov každého prvku životného prostredia je treba pristupovať systematicky, aby žiadny nebol vynechaný a naopak aby neboli hodnotené nevýznamné vplyvy a zmeny.