Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Environmentálny manažment
Dátum pridania: | 27.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | alif | ||
Jazyk: | Počet slov: | 30 499 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 140.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 234m 30s |
Pomalé čítanie: | 351m 45s |
ENVIRONMENTÁLNE MANAŽÉRSKE SYSTÉMY
Systémový prístup k riadeniu podniku zdôrazňuje spojitosť vonkajšieho prostredia s jeho vnútornými činnosťami. Vonkajšie prostredie tvoria tieto hlavné zložky:
- ekonomické prostredie;
- technologické prostredie;
- politické a sociálne prostredie;
- legislatívne a normatívne prostredie;
- životné prostredie.
Nutnosť reagovať na tieto zložky a sústavné zmeny v nich prebiehajúcich, ako i v tomto kontexte riešiť špecifické problémy podniku, sú motiváciou zlepšovania jeho činností.
Pre skvalitňovanie vzťahu podnikov k životnému prostrediu a znižovanie environmentálnych záťaží spôsobené podnikmi boli v uplynulej dekáde spracované komplexné systémové prístupy, ktorých aplikáciou je možné environmentálne problémy riešiť. K zavádzaniu týchto systémov pristupujú podniky dobrovoľne na základe zhodnotenia pozitív a negatív, ktoré ich realizácia prináša.
Systém environmentálneho manažmentu je charakterizovaný ako súčasť celkového systému riadenia, ktorý obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie a overovanie efektívnosti vytýčených cieľov a záväzkov podnikov v oblasti životného prostredia. Činnosti zahrnuté do EMS sú znázornené na nasledujúcom obrázku:
Obr. č. 12: Činnosti zahrnuté do EMS
Spracovanie, tvorba systémov, ich skvalitnenie a modelovanie potrebné v dôsledku objektívnej reality, je dlhodobý a zložitý proces. Podobne možno charakterizovať aj proces ich transferu do legislatívy jednotlivých štátov. Výsledkom tohoto procesu je prijatie príslušných technických noriem pre oblasť životného prostredia.
Obr. č. 13: Vývoj systémov environmentálneho riadenia
V podstate možno tieto normy rozdeliť do troch hlavných skupín:
- Technické normy, ktoré riešia priamo oblasť ochrany zložiek životného prostredia. Normy v tejto oblasti vo väzbe na všeobecne záväzné právne predpisy definujú úroveň kvality zložiek a stanovujú postupy a metódy jej merania.
- Technické normy, ktoré riešia predovšetkým kritéria a kvalitu výrobkov a technológií, a postupy nakladania s látkami a výrobkami tak, aby sa eliminovali ich negatívne vplyvy na životné prostredie. Rieši povinnú klasifikáciu výrobkov, ich povinnú registráciu, certifikáciu, označovanie.
- Technické normy, ktoré riešia systémy environmentálneho riadenia podnikateľských činností, hodnotenie environmentálneho správania sa podnikateľa, metodiky pre hodnotenie životného cyklu výrobkov a pre environmentálne označovanie.