25: Štruktúra, hlavné zásady a prvky systému environmentálneho manažérstva


3.4.2 Rozbor hlavných zásad

Zásada 1. Odhodlanie a politika

Environmentálna politika:
je vyhlásenie organizácie o zámeroch a zásadách, vzťahujúcich sa na celkové environmentálne správanie, ktoré poskytuje rámec na činnosti a na vytýčenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov.

Rozhodnutie vrcholového manažmentu o zavádzaní environmentálnych manažérskych systémoch a následnom prijatí oficiálneho záväzku a prehlásenie je zložitým a závažným procesom, ktorý vyžaduje zhodnotenie komplexnej situácie podniku.
Vedenie podniku musí v tomto kontexte analyzovať vonkajšie a vnútorné : vzťahy, podmienky, možnosti a vplyvy. Musí ich hodnotiť systémovo vo vzájomnom kontexte a rôznych časových dimenziách. Väzby podniku k vonkajším aspektom, ktoré treba brať do úvahy sú znázornené na nasledujúcej schéme.


























Obr. č. 26: Väzby podniku k vonkajším aspektom

Zhodnotenie vnútornej situácie podniku je komplexné prehodnotením situácie podniku, na základe ktorej získa vrcholový manažment informácie, na základe ktorých pri zohľadnení vonkajších faktorov bude môcť dať prehlásenie, že sa zaväzuje sústavne zlepšovať svoj profil k životnému prostrediu.
Základný postup takéhoto zhodnotenia s predpokladaným výsledkom je znázornený následovne. - skutočnom stave vzťahu Podnik - Životné prostredie a plnení štátnej environmentálnej politiky;
- činnostiach, produkcii alebo produktoch, ktoré môžu ovplyvniť ŽP;
- chemických, fyzikálnych a biologických faktoroch, ktoré môžu alebo ovplyvňujú životné prostredie;
- podiele na tvorbe environmentálnych problémoch 9lokálnych, regionálnych alebo globálnych);
- možnostiach realizácie nápravných opatrení.

Obr. č. 27: základný postup zhodnotenia vnútornej situácie podniku

Pre získanie základného posúdenia vzťahu podniku k životnému prostrediu je možné použiť rôzne metodiky hodnotenia, ako sú – EPE, ESAP, analýza stavu životného prostredia. Tieto sú uvádzané na inom mieste. Uskutočnenie analýzy sa musí dôsledne pripraviť a postupovať podľa stanoveného vecného, časového a adresného harmonogramu. Analýzu robí skupina odborníkov rôzneho zamerania tak, aby boli zastúpené jednotlivé profesie, vedené spravidla vedúcim, ktorého určí vrcholový manažment. Tento pracovník má delegovanú právomoc, povinnosti a je za výsledok zodpovedný priamo vrcholovému vedeniu. Obyčajne riadi aj celý proces zavedenia EMS a útvar životného prostredia.
Na základe získania dostatočného množstva informácií deklaruje vrcholový manažment svoje prehlásenie o environmentálnej politike, ktoré zvyčajne obsahuje:
- zámer podniku zaviesť EMS a zabezpečiť jeho rozvoj, udržiavanie a hodnotenie;
- materiálne, technické, ekonomické, personálne zabezpečenie systému;
- zosúladenie rozvojových ekonomických a environmentálnych cieľov;
- charakteristika významných možných reálnych negatívnych vplyvov na životné prostredie, plnenia legislatívnych požiadaviek a opatrenia;
- zámery a opatrenia ich eliminácie, resp.