minimalizácie;
- prepojenie záujmových skupín, zákazníkov, podnikových organizácií na podnikový environmentálny manažérsky systém;
- systém výchovy a vzdelávanie zamestnancov.

Formuláciou environmentálnej politiky vysvetlí podnik svoju stratégiu, zámery a zásady činnosti v oblasti environmentálnych aktivít vychádzajúcich zo zásad a princípov Trvalo udržateľného rozvoja – kontexte so štátnou environmentálnou politikou.

Zásada 2. Plánovanie

Environmentálne orientované plánovanie je uvedomelá činnosť manažmentu, ktorá spočíva v stanovení a definovaní cieľov, určení konkrétnych úloh a prostriedkov podmieňujúcich dosiahnutie vytýčenej environmentálnej politiky. Pre realizáciu plánovania je potrebné brať do úvahy interné a externé prostredie a jeho vplyvy na činnosť organizácie, identifikovať všetky environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy.

Environmentálny aspekt:
zložka činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorá môže ovplyvniť životné prostredie.

Environmentálny vplyv:
nepriaznivá alebo priaznivá zmena životného prostredia, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z činností, výrobkov alebo služieb organizácie.

Vzťah medzi environmentálnym aspektom a environmentálnym vplyvom je prakticky vzťahom medzi príčinou a následkom. Postup identifikácie aspektov a vplyvov má štyri základné kroky. Príklad uvádza tabuľka na nasledujúcej strane.

Na základe ich poznania sa určia dlhodobé a krátkodobé ciele, ktoré chce podnik dosiahnuť v určitom časovom horizonte.

Dlhodobý environmentálny cieľ:

Celkový, podľa možnosti vyčísliteľný, environmentálny cieľ, vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia sama stanoví a chce ho dosiahnuť.

Krátkodobý environmentálny cieľ:

Podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná požiadavka správania, použiteľná pre organizáciu alebo jej časť, vyplývajúca z dlhodobých environmentálnych cieľov a ktorú treba vytýčiť a splniť, aby sa dosiahli tieto dlhodobé environmentálne ciele.



































Tabuľka č.