10: Postup identifikácie environmentálnych aspektov a vplyvov

Environmentálne ciele môžu byť orientované na:
- zníženie množstva odpadov a vyčerpávania zdrojov;
- zníženie alebo eliminovanie únikov znečisťujúcich látok do životného prostredia;
- dizajn výrobkov tak, aby sa minimalizoval ich vplyv na životné prostredie pri výrobe, používaní a zneškodňovaní;
- operatívne riadenie environmentálnych vplyvov zdrojov surovín;
- minimalizovanie významných nepriaznivých environmentálnych vplyvov nových projektov;
- zvyšovanie environmentálneho povedomia medzi zamestnancami a verejnosťou.
Pri ich konkretizácií možno charakterizovať napr:
- množstvo spotrebovaných surovín alebo energie;
- množstvo emisií, napríklad CO2;
- množstvo špecifických znečisťujúcich látok, napríklad NOx, SO2, CO, HC, Pb, CFC;
- percento recyklovaného odpadu;
- percento recyklovaného materiálu použitého pri balení;
- vyprodukovaný odpad na množstvo hotových výrobkov.

Začlenenie riešenia environmentálnych problémov charakterizovaných kritériom hodnotenia vplyvu do krátkodobých či dlhodobých cieľov je závislé na viacerých faktoroch – ekonomické, technické, technologické – rozhodujúca by mala byť však miera alebo stupeň ohrozenia biotických systémov.
Konečnou výslednicou je sformulovanie „Programu environmentálneho manažérstva“.

Program environmentálneho manažérstva:

Systém zabezpečujúci aktivitu zodpovedných pracovníkov v smere dosahovania dlhodobých a krátkodobých cieľov. Obsahuje predovšetkým určenie konkrétnych zodpovedností pre každú dôležitú funkciu a úroveň organizácie a prostriedky a časový rámec. Je to dokument, ktorý jasne a konkrétne definuje ciele organizácie a pre každé zložky podniku vecne a adresne popisuje úlohy a zodpovednosti zainteresovaných pracovníkov a povinnosti všetkých pracovníkov, ako aj zdroje všestranného zabezpečenia realizácie. Zásada 3. Zavedenie

Podľa skúseností z praxe, je získanie zamestnancov pre realizácie úmyslu resp. záväzku vrcholového manažmentu zaviesť a realizovať EMS, presvedčiť ich o nutnosti tohto kroku a vychovávať ich k novým návykom a povinnostiam základný predpoklad úspechu. Táto požiadavka sa realizuje formou výchovy všetkých zamestnancov na všetkých úrovniach riadiacich a riadených pracovníkov. Štruktúru, náplň a rozsah zabezpečuje obyčajne na podnet riaditeľa, vedúceho útvaru, personálne oddelenie interným alebo externým školiteľom. Systém a náplň školenia sa špecifikuje podľa úrovne manažmentu a jeho odbornej profilácie a pre zamestnancov zvlášť. Základné ciele sú uvedené v schémach na nasledujúcich stranách.

Komplexný systém prípravy zamestnancov sa spája s požiadavkami na odborné, kvalifikačné predpoklady a požiadavky potrebné k realizácií dobrej výrobnej praxe.
Celkový proces zavádzania EMS je proces zložitý a vyžaduje aktívny prístup všetkých riadiacich pracovníkov a angažovanosť zamestnancov. Hlavnú úlohu v ňom zohrávajú dobrí manažéri na všetkých úrovniach, schopnosť, komunikatívnosť, získavať a odovzdávať informácie v pravú chvíľu od a k správnemu adresátovi a vhodnou formou. K tomu má slúžiť dobre vybudovaný informačný systém podniku. Pri zavádzaní je treba brať do úvahy nielen vnútornú štruktúru podniku a problémy podniku ale aj všetky vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré môžu pozitívne tento proces ovplyvniť, už aj z toho dôvodu, že implantácia systému je veľmi nákladná. (1 – 1,5 mil. Sk)































Obr. č. 28: Základné ciele vzdelávania pre podnik

Dokumentácia EMS

Všetky zásady, postupy a aktivity zavádzaného systému musia byť jednoznačne stanovené a popísané. Písomná forma týchto zásad, postupov a aktivít doplnená ďalšími potrebnými dokladmi, tvorí dokumentáciu.
Štruktúra dokumentácie môže byť usporiadaná do troch základných úrovní, ktoré zodpovedajú úrovni riadenia.