880/1992 o schéme environmentálneho označovania, na ktoré nadväzuje ďalších desať rozhodnutí riešiacich procedurálne otázky a environmentálne kritéria vybraných skupín výrobkov predpokladá udeľovanie environmentálnej značky výrobkom, ktoré sú menej škodlivé životnému prostrediu počas celého životného cyklu ako iné podobné, resp. alternatívne výrobky. Schéma udeľovania je založená na iniciovanie výrobcov, aby používali technológie prijateľnejšie pre životné prostredie, na lepšej informovanosti spotrebiteľa o vplyve výrobku na životné prostredie. Súčasne tento systém nevytláča alebo nebráni štátnym iniciatívam environmentálneho označovania, ale v dlhodobom kontexte sa zamýšľa, aby bol v Európe jednotný systém označovania, ako sa uvádza v preambule nariadenia. Podľa doporučeného systému riadenia environmentálneho systému riadenia environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v krajinách EÚ sa zodpovedajúce štruktúry s kompetentnými orgánmi následne zriadili v Anglicku, Dánsku, Luxembursku, Portugalsku, Španielsku a Grécku.
Príkladom iniciatívneho prístupu je Anglicko. Pretože Anglicko na vznik ekolabellingového systému Európskej únie čakalo, boli tu kompetentné orgány vytvorené pomerne skoro a rýchle sa zapojili do spoločnej práce. V ostatných krajinách Európy sa tento proces uskutočňoval pomalšie. Je zaujímavé, že Autonómna vláda Katalánska, ktorá v roku 1994 založila svoj vlastný systém environmentálneho označovania výrobkov má nezávisle na španielskom kompetentnom orgáne vytvorený svoj vlastný orgán pre styk s EÚ.
V Belgicku, Taliansku a Írsku sa nevytvorili ekolabellingové systémy, ale vznikli iba kontaktné centrá pre spoluprácu s ekolabellingovými systémami EÚ. Ešte voľnejší prístup zaujalo Švédsko a Fínsko, ktoré naďalej využívajú zavedený nordický systém. Tieto štáty zatiaľ vytvorili iba tzv. provizórne kompetentné orgány pre styk so systémom EÚ.
V rámci rozširovania pôsobnosti systému environmentálneho označovania výrobkov na tzv. Európsky hospodársky priestor založilo provizórne kompetentné orgány aj Nórsko, ktoré nie je členským štátom EÚ. Provizórny kompetentný orgán pre styk s EÚ založila aj ďalšia nečlenská krajina – Island, ktorý je súčasne zapojený do nordického ekolabellingového systému. Nordický systém je v podstate nadnárodným systémom. Nesie niektoré črty kanadského a japonského systému ekolabellingu.
Pre úplnosť treba uviesť, že v rokoch 1991-93 zavedenie systému environmentálneho označovania výrobkov prijala tiež India, Kórea, Singapur, Čína a Tchaj-wan. V rokoch 1993-94 podľa vzoru európskeho systému a zavedených systémov v európskych krajinách sa národné systémy environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov realizovali v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku a vo februári r.1996 v Slovenskej republike.