Príprava programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov sa realizuje i v Poľsku, Ukrajine a v ďalších krajinách.
Všeobecne spoločným cieľom týchto programov environmentálneho označovania výrobkov je:
· posilniť princíp prevencie znečisťovania životného prostredia,
· podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov s menej nepriaznivými účinkami na životné prostredie počas celej doby životnosti výrobku,
· zlepšiť informovanosť spotrebiteľskej verejnosti i výrobcov z hľadiska environmentálnych vlastností výrobkov,
· spolupôsobiť pri minimalizácii znečisťovania zložiek životného prostredia prostredníctvom výrobkov a vzniku odpadov,
· prispieť k znižovaniu čerpania neobnoviteľných prírodných zdrojov,
· napomôcť minimalizácii vplyvu rizikových faktorov na životné prostredie.

3.6.2 Situácia v Slovenskej republike

3.6.3 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie programu

Vo vyspelých krajinách s trhovo orientovaným hospodárstvom sa v environmentálnej výrobkovej politike prejavujú tendencie rozširovania nepriamych nástrojov, založených v nemalej miere na dobrovoľných aktivitách výrobcov a rastúcom environmentálnom uvedomení občanov. Uplatňujú sa systémy environmentálneho hodnotenia a označovania, ktoré deklarujú, že výrobok spĺňa v súlade s aktuálnym stavom poznania parametre, minimalizuje, alebo dokonca vylučuje nepriaznivé účinky na životné prostredie. Je pritom snaha posudzovať výrobok v celom životnom cykle, t.j. od suroviny, cez výrobu, použitie až po jeho zneškodnenie či recykláciu. Uplatňovanie takýchto systémov vyplýva nielen z úsilia a požiadaviek štátnych orgánov životného prostredia, ale aj zo záujmov výrobcov a spotrebiteľskej verejnosti.
Environmentálne označovanie výrobkov (ekolabelling) vo väčšine priemyselne vyspelých krajinách organizuje štát, obvykle ministerstvo životného prostredia, ktoré daný systém nielen finančne podporuje, ale aj ručí za jeho správne fungovanie. Veľmi dôležitou súčasťou všetkých zavedených systémov environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov je Komisia, resp. Rada, v ktorej pôsobia zástupcovia spotrebiteľov, environmentálnych organizácii, hnutí a združení, priemyslu a obchodu, výskumu a vysokých škôl, prípadne odborníci z ďalších oblastí. V rade krajín, kde sa environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov uskutočňuje, uplatňuje sa jednotný systém označovania podľa EEC 880/92. Zmyslom tohto jednotného systému je vzájomné uznávanie jednotlivých národných programov.
Slovenský program bol prijatý uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 6. februára 1996 a vyhlásený s účinnosťou od 15. apríla 1997 ako Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej republike. Pri jeho príprave vychádzalo Ministerstvo životného prostredia z úloh Stratégie štátnej environmentálnej politiky schválenej uznesením vlády SR č. 619/1993 s uvážením zásad spotrebiteľskej politiky a hlavných smerov politiky kvality, ktoré vláda prijala v roku 1995. Značka Environmentálne vhodný výrobok (EVV) sa realizáciou Programu priraďuje k dôležitým informatívnym nástrojom environmentálnej a trhovej politiky.